(Československo, august 1968, foto: CIA)
Dnes tesne po polnoci to bolo 50 rokov, čo územie ČSSR obsadili vojská VZ. Ja som v tom čase bola v zahraničí (Juhoslávia).
Spolužiačka a kamarátka mi o tom porozprávala toto:
V tom čase brigádovala na trolejbusoch v MHD Bratislava ako sprievodkyňa a predávala lístky. Končila jej šichta a pomaly šla domov. V polceste počula hukot a neskôr videla tanky ako prechádzajú mestom.
Až ráno sme sa všetci dozvedeli, čo sa stalo. Mali sme 19 a cítili sme poníženie a rozhorčenie. Boli sme ešte hlúpi.
[sociallocker][/sociallocker]
Vďaka týmto udalostiam, nás nechceli pustiť domov a tak sme boli v Juhoslávii o mesiac dlhšie a precestovala som „nazadara“ celú Juhosláviu. Maďari pre nás, čo sme boli v zahraničí uzatvorili hranice. Dostávali sme ponuky (najmä z USA) ísť ku nim študovať. Vrátili sme sa však všetci. Keď sme sa vrátili a konečne som dorazila domov, otec mi vynadal.
Neskôr som sa zapojila do rebelských aktivít študentov a robili sme zle a ohrozovali sme ich na životoch. Mimo iného ktosi priniesol “moloťáky” a tie sme im hádzali dnu do tankov.
Po mesiaci vojská z ulíc zmizli a sústredili ich do táborov – mestečiek s kompletným vybavením a tam boli zavretí. Dňa 20.8.2018 som sa dozvedela, že vraj chodievali na brigády na polia i do fabrík – organizovane. Nesmeli sa voľne pohybovať po našom území, až do doby, keď museli odísť „domov„.
Dnes sa za to, čo som robila, hanbím a viem, že nám darovali ďalších 20 rokov pokojného života v relatívnom blahobyte.
Boli i obete, cca 200 ľudí bolo alebo zranených alebo zabitých.
No, keď to
- porovnám s vraždením civilov vojskami NATO a US Army (Lýbia, Sýria, Irán, Afganistan, … ) je to zanedbateľný počet
- a keď si uvedomím, čo sme im robili (ohrozovali sme ich na životoch, lebo sme im hádzali moloťáky do tankov), tak musím konštatovať, že sa IBA bránili, podobne ako sa v súčasnosti bráni francúzska, britská, švédska, … polícia pred útokmi migrantov.
Asi toľko k obetiam. Mimochodom, aj ja mám jazvu na nohe po nejakej odrazenej strele z tej doby …
Tak sa na to obdobie a udalosti pozerám dnes s odstupom 50 rokov a cca 30 rokov praktického života v kapitalizme. A dnes ma štve, že sa po našej krajine voľne pohybujú zabijaci a okupanti pod vlajkou USA a NATO.
***
… o normalizácii nehovorím …
Samozrejme, že my študenti sme boli potrestaní: každý jedenásty (neviem prečo toto číslo) musel bez ohľadu na prospech odísť z Univerzity …
ale : … nás „jedenástych“ si predvolal rektor a každému nám povedal, kam – na akú školu – si máme dať prihlášku a tak som sa dostala z PF UK (matika) na VŠE NF EMV (ekonomicko matematické výpočty) a stal sa zo mňa nie matematik, ale národohospodár a programátor-analytik. A tak normalizácii vďačím za to, že som mala dve profesie, ktoré ma po celý život živili a dobre, akurát sa mi predĺžil čas štúdia a teda i mladosť … 🙂 …