Základy nacistického svetonázoru v Nemecku stáli na piliere sociálneho darwinizmu. V ňom je podľa neho odôvodnený princíp večného boja – zápas silného so slabým je princípom ľudskej existencie. (Už v rokoch 1904-1905 v juhozápadnej Afrike nemeckí kolonisti spáchali genocídu na kmeni Herérov – okolo 50 tisíc vyvraždených, a rovnako si počínali s kmeňom Namaquov.) Nutne z toho vyplývalo, že nositeľov nežiaducich vlastností, ktorí by rasu kazili, bolo treba v nacizme eliminovať – vyhubiť alebo zotročiť. Propaganda nového sveta árijskej rasy mala byť tak radikálna, aby zbabelé a slabé elementy už vopred porazila.
Dnes si pripomíname Európsky deň obetí stalinizmu a nacizmu. Začítajte sa do hrôzostrašných riadkov, ABY SME NIKDY NEZABUDLI!
[sociallocker][/sociallocker]
Na ceste k obnove bolo treba absolvovať hrôzu. Prestali existovať humanistické hodnoty. Hlavným cieľom nebol jednotlivec, nezdieľal sa názor „hladných nakŕmiť a smädných napojiť“.
Triumf nad svetom je možný len so zdravým národom, vyjadril sa k problému „degenerácie rasy“ Goebbels. Gobineau, Galton a iní postupne verili, že prinútením nerozmnožovania sa menej hodnotných ľudí, či ich vysťahovaním, by sa problém degenerácie rasy zastavil.
Tak sa zbraňou nacizmu stali sterilizácia a eutanázia. Fritz Lenz bol presvedčený, že pokiaľ nebudú „kvalitnejšie“ vrstvy v spoločnosti v Nemecku plodiť patričný počet potomkov, sterilizácia „menejcenných“ bude mať minimálny vplyv na povznesenie kvality rasy.
Povinná sterilizácia
Selektívny genetický výber, sterilizácia, vraždenie mentálne a telesne postihnutých sa stali praxou nacizmu.
Dňom 14. júla 1933 vošiel v Nemecku do platnosti Zákon o prevencii potomstva s dedičnými chorobami. Začala sterilizácia ľudí najmä v psychiatrických zariadeniach. Podľa nového zákona bolo sterilizovaných asi 200 tisíc žien.
V roku 1934 vzniklo pre riešenie otázky dedičnosti 181 tribunálov, ktoré rozhodovali o sterilizácii pacientov. Koncom mája 1939 Hitler podpísal výnos, aby pre „nevyliečiteľne chorých“ v kritickom stave ich ochorenia mohli zvoliť lekári smrť z milosti. V šiestich veľkých usmrcovacích centrách obete zastrelili alebo poslali do plynu. Počet usmrtených sa odhaduje na 60 tisíc až 100 tisíc.
Vyhubenie nehodnotného života bolo súčasťou novej ideológie silnej rasy. Dávno pred spomínaným výnosom sa Hitler v jednom prejave vyjadril, že keby Nemecko dostalo každý rok milión detí a odstránilo 700 až 800-tisíc najslabších, tak by bol konečným dôsledkom dokonca vzostup síl.
Od septembra 1939 do jari 1940 zastrelili alebo otrávili v Poľsku plynom vyše desaťtisíc duševne postihnutých ľudí. V rámci „akcie T4“ bolo v nasledujúcich dvoch rokoch plynom zabitých zhruba sedemdesiattisíc psychiatrických pacientov.
Iba príťažlivá a plodná
Spôsob správania sa štátu k ženám a rodine nabral rovnako vlastný, staronový smer. V prvom období po roku 1933 boli nacisti rozhodnutí vyňať ženy z výroby a vrátiť ich k povinnostiam matky a ženy.
Manželské pôžičky boli poskytované ženám, ktoré sa vzdali zamestnania a ktorých manželia dostali oficiálne potvrdenie o spôsobilosti na manželstvo, osvedčenie o duševnom a telesnom zdraví, plodnosti, spôsobilosti na rodičovstvo, a takisto že netrpia žiadnou dedičnou chorobou.
Šéf straníckej propagandy Goebbels definoval a redukoval úlohu ženy v nacizme byť príťažlivou a rodiť deti. Jej návratom z verejného života sa jej podľa neho navráti dôstojnosť. Dievčatá mohli tvoriť iba 10% študentov. Len čo sa nacisti dostali k moci, začali meniť právny systém manželstva a rozmnožovania (Pokusy obmedziť ženy na úlohu „domácich“ však od druhej polovice tridsiatych rokov dostavali trhliny, pretože bol nedostatok pracovných síl a ženy museli začať pracovať v závodoch.).
Ešte v roku 1935 bola prijatá trojica tzv. norimberských zákonov. Prvé sa týkalo zákazu ženby židov s nežidmi a mnoho podobných obmedzení pre židov. Nemci boli presvedčení o svojej odlišnosti, nadradenosti, čo najviac pocítili židia.
V germánskej kultúre to bolo zakorenené už desaťročia dozadu. Podľa Hitlera boli „prisluhovači diabla“ zodpovední za nemeckú prehru v I. svetovej vojne, za kolabujúcu ekonomiku, i hrozbu, ktorú pre Nemecko znamenala ruská revolúcia a nástup boľševizmu. Hitler spojil mystickú tradíciu ducha nemeckého národa s novým vedeckým rasizmom inšpirovaným eugenickým hnutím.
Matky troch detí v radách nečakali
Druhé prikazovalo párom, aby sa árijci pred svadbou podrobili lekárskemu vyšetreniu, a v prípade pozitívneho výsledku na dedičnú chorobu manželstvo sa stávalo protizákonným. Norimberské zákony vymedzili, kto smie s kým uzavrieť manželstvo či mať pohlavný styk na základe rasy. Ak sa partner vyhýbal počatiu, mohlo byť podľa dodatku zákona manželstvo vyhlásené za neplatné. Manželstvo, pohlavný život a rozmnožovanie človeka mali slúžiť národnej pospolitosti, jej boju medzi rasami.
Okrem „riadnych“ manželstiev boli „produkované“ manželstvá na „diaľku“. Tu novomanželia strávili spolu len málo času. Zosobášili sa a potom odlúčili na veľkú časť vojny. Zároveň boli aj „manželstvá post mortem“, v ktorých manželstvá slobodných žien v druhom stave boli povolené po smrti otca dieťaťa a vyhlásené za uzavreté deň pred jeho smrťou.
Asi 18 tisíc žien sa stalo takto manželkami. Tieto manželstvá vyjadrovali podstatu nacizmu – spájali rasovo inšpirovaný pronatalizmus a dôsledky nacistickej vojny. Matky troch a viacej detí mladších ako desať rokov nemuseli pomocou preukazovania preukazov čakať v radoch v obchodoch či v úradoch, boli zvýhodňované zľavami pri platbách. Nacizmus podporoval viacdetné rodiny.
Pozor na dedičné choroby
Ak partner nemohol mať deti, manželia žili oddelene, žena sa mohla rozviesť s perspektívou nového vzťahu a detí. Himmler mal v pláne po skončení vojny čelných nacistov pozbaviť manželského sľubu a spojiť ich so zvlášť vybranými mladými ženami. Tretej ríši sa podarilo vštiepiť ľuďom nový pohľad na úlohu ženy v spoločnosti. Propagačné filmy premietané húfne v kinách propagovali skvalitnenie populácie, aj nebezpečenstvo dedičných chorôb.
Dňa 12. decembra 1935 založil Himmler organizáciu Lebensborn, domovy, v ktorých prebiehal „chov“ čistej rasy. Zo začiatku Lebensborn mala podporovať rodiny, kde sa narodil väčší počet rasovo cenných detí a rovnako slobodné matky. Cieľom organizácie bolo podporovať rasovo a geneticky hodnotné veľké rodiny. Starať sa o nastávajúce matky s dobrými rasovými a genetickými vlastnosťami, starať sa o „kvalitných“ potomkov a o ich matky po pôrode.
Všetky deti v domovoch sa stavali majetkom Ríše. Mnoho z nich bolo umiestňovaných vo vybraných árijských rodinách, pričom popredné miesto pri adopcii týchto detí zastávali príslušníci SS.
Uzatvorenie manželstva príslušníkov SS Himmler učinil závislým na povolení Hitlera a rasového úradu, čo bolo „dôležitým“ predpokladom pre správnu výchovu novonarodených „novovypestovaných“ árijcov.
Po vojenskom obsadení Poľska boli v nemeckých rodinách alebo v sirotincoch v rámci programu presídlenia vychovávané poľské deti, v ktorých s veľkou pravdepodobnosťou u mnohých kolovala aj nemecká krv.
Povinné potraty
Boli Nemcom rasovo príbuzné a tak Himmler veril, že v dušiach týchto detí nájde nacizmus odozvu. Systém nacizmu sa prezentoval unášaním detí inej ako nemeckej národnosti a následnou germanizáciou tých, ktorý boli rasovo vhodní.
Nútil robotníčky z východných území k potratom, aby boli národy oslabené a na druhej strane tým predišiel poklesu pracovnej výkonnosti. Obmedzoval reprodukcie podmanených národov popravami robotníčok z východu, ktoré sa dopustili pohlavného styku s Nemcami, pričom aj samotní nemeckí partneri boli súdení.
Obete nacizmu boli prekážkou v ceste za zdravým národom, podľa führera. V Európsky deň obetí stalinizmu a nacizmu sa zverstva Hitlerovho Nemecka vynárajú opäť. Pripomínajú, čo je schopný urobiť tvor používajúci slobodné vôľu a náklonnosť zmanipulovaného národa.
Richard Lipták
Niekoľko rokov pracoval ako pedagóg. Na strednom a vysokom stupni vyučoval predmety humanitného zamerania. Časť profesného života pôsobil ako redaktor v týždenníku orientovanom na hodnoty. Rád cestuje s fotoaparátom v ruke.