Návrh Putin predložil na jednom z posledných stretnutí s Clintonom počas návštevy amerického vodcu v Moskve. „Clinton odpovedal: nie som proti, ale celá delegácia veľmi znervóznela,“ povedal Putin v rozhovore, ktorého výňatky boli zverejnené vydaní Politico, informuje RIA NOVOSTI.
Bill Clinton naposledy v pozícii hlavy štátu navštívil Rusko v lete roku 2000.
NATO v reakcii na žiadosť ruskej agentúry RIA Novosti okomentovať slová ruského prezidenta uviedlo, že nemá žiadne informácie o tejto záležitosti.
Ministerstvo zahraničia o tom nejednalo
Na úrovni ruského ninisterstva zahraničných vecí Ruska nedošlo k žiadnemu rokovania o vstupe do Severoatlantickej aliancie, povedal bývalý šéf ministerstva Igor Ivanov. Dodal, že sa osobne v období od roku 1998 do roku 2004, kedy stál na čele ministerstva zahraničných vecí, nezúčastnil diskusií tohto druhu.
Zároveň Ivanov nevylúčil, že ruské vedenie mohlo zvažovať hypotetickú verzii vstupu krajiny do NATO, za predpokladu zmeny charakteru organizácie, ktorá je podľa Ivanova, „agresívnym vojenským blokom, zameraným na Východ“. „Ale vzhľadom k tomu, že sa povaha NATO nezmenila, tak sa postoj Ruska k aliancii nezmenil,“ povedal bývalý minister.
Tiež pripomenul, že skôr možnosť vstupu do NATO zmienil Boris Jeľcin, ale neskôr bolo oznámené, že slová prvého prezidenta Ruska boli nepochopená.
Zrevidovať agresivitu
Podľa bývalého námestníka ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Ordžonikidze mohla Putinova iniciatíva testovať agresivitu NATO.
Pripomenul, že aj pri vzniku NATO v roku 1949, navrhol Sovietsky zväz vstup do aliancie, ale táto iniciatíva bola odmietnutá. „Vtedy sme ich diplomaticky dostali do veľmi pikantné situácie. Nevylučujem, že teraz išlo o opakovanie toho istého, “ –poznamenal Ordžonikidze. Podľa neho Rusko testuje, či je možné ďalej zlepšiť vzťah alebo či považujú Spojené štáty Rusko za potenciálneho nepriateľa.
Druhé centrum vplyvu
Vstup Ruska do NATO by perspektívne znamenal vznik nového centra vplyvu v rámci organizácie, porovnateľný so Spojenými štátmi, myslí si predseda prezídia zahraničnej a Rady pre obrannú politiku, Fjodor Lukjanov.
„Rusko by ťažko bolo pripravené (podľa očakávania NATO) podrobiť sa disciplíne na všeobecnom základe. Ale to by zmenilo podstatu aliancie, a na to nebol nikto (na Západe) pripravený, “ – povedal expert.
Putin zrejme očakával, že odpoveď Clintona bude aspoň vyhýbavá. Podľa neho tým, že takýto návrh predložil, Rusko preukázalo svoj vážny postoj k vzniku kvalitatívne nového vzťahu so Spojenými štátmi, ale Washington ústretový krok k Moskve neurobil.
NATO je nástroj Spojených štátov
V rozhovore s režisérom Stonom ruský prezident tiež uviedol, že teraz je aliancia len prostriedkom pre realizáciu plánov v oblasti zahraničnej politiky Spojených štátov. „Dnes je to pre USA nástroj zahraničnej politiky, nie sú tam žiadni spojenci, sú tam len vazali,“ poznamenal.
Podľa Putina sa pri vstupe noví členovia dostávajú pod vplyv Washingtonu a potom sa na ich území objavujú zariadenia, ktoré predstavujú pre Rusko hrozbu. Medzi nimi menoval systémy protiraketovej obrany, vojenské základne a nové úderné systémy.
„Musíme preto v tejto súvislosti prijímať protiopatrenia, to jest vystaviť možnému údere našich raketových systémov tie objekty, ktoré nám začínajú, podľa nášho názoru, hroziť,“ zdôraznil Putin v rozhovore s Oliverom Stonom.