Agentúra Reuters prináša „šokujúcu“ správu. Ženám v Saudskej Arábii chlapi láskavo povolia aj niečo iné ako abáju.
Jeden z vysoko postavených členov moslimskej rady duchovných sa vyjadril na tému abája, čo je voľný, celotelový plášť charakteristický pre fundamentalistický smer islamu. Saudské ženy podľa neho abáje nemusia nosiť. Agentúra Reuters tvrdí, že je to ďalší príznak snahy Kráľovstva o modernizáciu.
Vo svojom rozhlasovom programe sa vyjadril Šejk Abdullah al-Mutlaq, člen Rady najvyšších ulamov. Povedal, že moslimské ženy by sa mali obliekať cudne, ale to si nevyžaduje nutne nosenie abáje.
[sociallocker][/sociallocker]
„Viac ako 90 percent zbožných moslimských žien v moslimskom svete nenosí abáje,“ povedal v piatok Šejk Mutlaq. „Takže by sme nemali nútiť ľudí obliekať si abáje.“
Hoci to ešte nemusí viesť nutne k zmene zákona, vyhlásenie je prvým svojho druhu od vysokého náboženského predstaviteľa. Zrejme ide o vplyv mladého korunného princa Mohameda bin Salmana, ktorý sa len pred pár rokmi dostal k moci. Po jeho nástupe prišlo k otepleniu a niektoré reštrikcie sa postupne uvoľňujú.
Moc duchovenstva
Prepojenie ulamov s vládnúcou dynastiou sa v Saudskej Arábii datuje od 18. storočia. Potomkovia zakladateľa wahhábizmu al-Wahhába však postupne figurovali medzi členmi tejto dynastie čím ďalej, tým menej, a ich postavenie sa v jednotlivých obdobiach menilo. Formálne zastrešenie ulamov bolo uskutočnené za vlády kráľa Fajsala ibn Abdula Aziza al Sauda, ktorý v roku 1971 oznámil založenie Rady najvyšších ulamov v čele so šejkom Ibn Bázom.
Ich úlohou bolo vyjadrovať názory vo veciach šaríe, radiť kráľovi v politických otázkach, viesť moslimov v oblasti viery, modlitieb a potvrdzovať nástupcu trónu. Najvýznamnejšie slovo má Veľký mufti, ktorý priamo alebo nepriamo dohliada nad mnohými náboženskými inštitúciami, vrátane Rady najvyšších ulamov, úzko previazanými so štátom, hoci nie priamo pod kontrolou vlády.
Najvyšší duchovní sú teda súčasťou štátneho zriadenia, avšak ich súčasná skutočná autorita je dosť nejasná, hoci majú významné postavenie v súdnictve a školstve.
Iba ulamovia prepojení s Radou najvyšších ulamov môžu vydávať fatwy alebo islamské právne stanoviská. Ich interpretácie islamského práva tvoria základ právneho systému Saudskej Arábie.
Kráľovstvo Saudskej Arábie je príkladom absolútnej monarchie s minimálnou možnosťou politickej participácie alebo možnosťou zmeniť vládu. Politické strany sú zakázané, národné voľby sa nekonajú. Je to aj kvôli tomu, že vládnúca dynastia považuje režim za dostatočne demokratický. Legitimita sa totiž odvodzuje od Alaha, nie od ľudu, ako v iných islamských krajinách. Dôsledkom toho je podľa islamského práva možné vyjadriť nesúhlas s vládcom len v prípade, že porušuje islamské zákony.
O tom, že islam celkom jednoznačne vplýva v Saudskej Arábii na vnútornú politiku, ale aj celú spoločnosť ako takú, svedčí fakt, že základom islamského práva je šaría a ústavou je Korán. Členovia jednotlivých orgánov t.j. súdnej moci, výkonnej moci alebo i Poradného zhromaždenia (ktoré nemá žiadne zákonodarné právomoci) sa musia riadiť šaríou. Obzvlášť to platí pre súdnu moc.
Zmeny v Saudskej Arábii
Saudské ženy začali v posledných rokoch meniť farbu abájí. Už to nie je len tradičný čierny plášť, ale aj svetlomodrý, alebo ružový. V niektorých častiach krajiny sa nosia aj otvorené abáje prehodené cez dlhé sukne alebo džínsy.
Je to pritom zmena len veľmi krátka. Ešte v roku 2016 si na hlavnej ulici v hlavnom meste Rijáde dala jedna žena dole abáju a bola zatknutá. Miestne médiá oznámili, že bola zadržaná po podaní udania na náboženskej polícii.
Kráľovstvo v poslednej dobe zaznamenalo rozšírenie práv žien. Patrí sem napríklad rozhodnutie, ktoré umožnilo ženám zúčastniť sa zmiešaných verejných športových podujatí a vyhlásenie, že Saudská Arábia im udelí právo riadiť.
To sú niektoré z mnohých zmien, ktorými krajina prešla v posledných mesiacoch. Tým sa potvrdzuje nový progresívny trend v hlboko konzervatívnom moslimskom kráľovstve.
Duchovenstvo postupne vydáva fatwy, ktoré liberalizujú niektoré oblasti života. Pritom treba pripomenúť, že vždy ide o vôľu vládnúceho panovníka, resp. kruhov, ktoré sú pri moci
Vo vzťahu náboženstva a štátnej moci, nie je presne vymedzený systém, neexistuje žiadna skutočná hranica. Už od 19.storočia sú však kompetencie v otázkach náboženstva a štátu inštitucionálne a personálne rozdelené.
O duchovnú oblasť sa stará rodina Al aš-Šejk, ktorá tiež spravuje dve sväté miesta Mekku a Medinu. Za záležitosti vládnutia naproti tomu dozerá kráľovská rodina Saudov.
Dôležitým aspektom vo vzťahu medzi štátom a náboženstvom je finančná previazanosť. Náboženské inštitúcie, ako i duchovné autority sú financované štátom. Preto pri zavádzaní rôznych reforiem vládnucou rodinou je viac ako pravdepodobné, že oficiálni ulamovia prikývnu bez väčších problémov na ich posvätenie.
Ako dôkaz využívania náboženstva vládnucou elitou slúži niekoľko fatiev, resp. náboženskoprávnych rozhodnutí, ktoré uvalili náboženské autority (vrátane Veľkého muftiho) práve na nátlak vládnucej rodiny.
V celých dejinách posledného štátu vlastne ani nedošlo k takému sporu, v ktorom by kráľovská rodina prehrala. Kráľovská rodina využíva často krát náboženskú rétoriku v boji proti vlastným odporcom, zástancom demokratických reforiem v krajine, ktoré by výrazne oslabili ich postavenie.
„Wahhábizmus ako aj duchovenstvo legitimizujú autokratický režim Saudov a udržujú ho tak pri moci. Ak by vládnuca dynastia stratila podporu náboženských autorít, stratili by legitimitu, a teda by ju museli hľadať v ľude, tak ako je to v mnohých iných arabských a islamských krajinách.“
Napriek týmto zmenám sa však spoločnosť postavená na genderovej segregácii, kritizovaná za svoje pretrvávajúce obmedzenia voči ženám.
Aktivisti odsúdili systém opatrovníctva v krajine, ktorý vyžaduje, aby mužský rodinný príslušník udelil povolenie ženám študovať v zahraničí, cestovať a iné aktivity.
Vo štvrtok skupina pre ľudské práva v Saudskej Arábii so sídlom v Londýne, ALQST, informovala o zadržaní aktivistky Noha al-Balawi. Vo vyhlásení sa spomína, že bola vypočúvaná kvôli jej zapojeniu do hnutia na obranu ženských a ľudských práv.
Vládne Centrum pre medzinárodné komunikácie za žiadosti o komentár agentúre Reuters zatiaľ neodpovedalo.