Agentúra Reuters informuje o podstatnom navýšení obranného rozpočtu Číny. Navýšenie je vyššie ako rast čínskej ekonomiky a podľa komentára sú plány PLA mimoriadne ambiciózne.

Čína v roku 2019 plánuje na vojenské potreby minúť 1.19 bilióna juanov (177.49 miliardy USD). Tieto prostriedky mieni Čína minúť na vývoj a produkciu nových vojenských schopností ako sú stealth stíhačky, lietadlové lode a antidružicové rakety.

Rast čínskej ekonomiky bol v roku 2018 o niečo vyšší ako boli predpoklady. Predpoklad bol 6,5%, ale skutočnosť bola 6,6%. Bol to však nižší výsledok ako predchádzajúce roky predtým. Medzinárodný menový fond na rok 2019 predpokladá ešte nižší rast ekonomiky na úrovni 6,2%, pričom samotní vládni predstavitelia hovoria o raste vo výške 6-6,5%. Čínska ekonomika spomaľuje už dlhšiu dobu. Ešte v roku 2010 bol rast HDP 10,4%, v 2011 9,2%, 2012 7,8%, 2013 7,7%, 2014 7,3%, 2015 6,9%, 2016 6,7% a v roku 2017 došlo prvýkrát po dlhej dobe k minimálnemu rastu na 6,8%.

Oproti týmto výsledkom sú potom navýšenia vojenských rozpočtov v minulých rokoch neustále zvyšované o oveľa vyššie percentá. Minulý rok bolo navýšenie 8,1%, v roku 2017, kedy rozpočet prvýkrát prerazil biliónovú hranicu 7% a v roku 2016 7,6%. Oproti rozpočtu pred piatimi rokmi je to navýšenie o desiatky percent.

Čína tvrdí, že rozpočet, ktorý je na úrovni 1,3% percenta HDP je v relatívnom vyjadrení oveľa menej ako u mnohých iných štátov. Napríklad členské krajiny NATO majú cieľ vydávať na vojenské rozpočty 2% HDP.

Komentár

Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI) však tvrdí, že reálne výdavky čínske rozpočtu na vojenské potreby sú ďaleko vyššie. Skutočné výdavky na obranu môžu byť vraj až o 25-50% vyššie. Podľa vojenských analytikov publikované údaje neobsahujú niekoľko veľmi objemných položiek financovania: výdavky na strategické sily, obranný vedecký a technický vývoj, dovoz zahraničných zbraní, národnú ozbrojenú políciu (armáda ministerstva vnútra) a iné polovojenské jednotky. Rovnako sa nezohľadňujú ani náklady provinčných orgánov na vojenské potreby.

Po zarátaní týchto nákladov, už len v minimálnej výške 25% sa dostaneme na úroveň vyše 220miliárd HDP. Pri čínskych (ale aj ruských) vojenských projektoch treba prirátať koeficient synergie. Keďže nejde o súkromné, ale štátne spoločnosti dochádza k šetreniu nákladov zdieľaním výsledkov výskumu a koordináciou sa potom šetria náklady. Zjednodušene povedané si čínska vláda za rovnaké peniaze kúpi viac ako americká. Tento koeficient môže navýšiť množstvo „hračiek“ v čínskej armáde až dvojnásobne. Spolu so zarátaním parity kúpnej sily je reálna hodnota čínskeho vojenského rozpočtu omnoho vyššia ako amerického.

Oproti americkej armáde sa naviac Čína dostáva do omnoho výhodnejšej pozície z hľadiska pomeru nákupu, vývoja techniky a réžie armády. To znamená, že americká armáda musí platiť prevádzku základní po celom svete a tieto peniaze Čína môže investovať do výskumu a výroby.

Z uvedeného vyplýva, že v posledných rokoch sa Čína sústreďuje na enormné kvantitatívne aj kvalitatívne posilnenie armády. Kapacity, ktoré sa tvoria, alebo plánujú, budú umožňovať expedičné nasadenie PLA (čínska ľudovo oslobodzovacia armáda) a tým aj globálnu čínsku projekciu sily. PLA má v úmysle sa stať priamou konkurenciou americkej armády.

Zámery čínskej vlády vytvárať ohniská čínskeho záujmu po svete zas umožňujú logistické prepojenia vojenských aktivít. Čína tiež ekonomicky expanduje, to si už dnes vyžaduje ochranu čínskych záujmov vlastnou armádou. Budúce roky bude stále viac vidno výsledky týchto aktivít a vojenské základne Číny nebudú len na jej území

Čína tvrdí, že nie je hrozbou

Ako uviedol na tlačovej konferencii v pondelok predstaviteľ Všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov (najvyšší legislatívny orgán), Zhang Yesui, „mierne zvýšenie vojenského rozpočtu je nevyhnutné na zabezpečenie národnej bezpečnosti a transformácie čínskych ozbrojených síl.

Čína je odhodlaná zabezpečiť mierový rozvoj,“ povedal Zhang Yesui a pokračoval, že „čínske výdavky na národnú obranu zodpovedajú potrebám zabezpečenia suverenity krajiny, jej bezpečnosti a územnej celistvosti.

Toto nie je hrozba pre ostatné krajiny,“ uzavrel.

Premiér Li Keqiang v tejto súvislosti povedal: „Zavedieme vojenskú stratégiu pre novú éru, posilníme vojenskú odbornú prípravu v bojových podmienkach a dôrazne ochránime suverenitu, bezpečnosť a rozvoj záujmov Číny.

Budeme ďalej implementovať vojensko-civilnú integračnú stratégiu a urýchlime snahu o inovácie v oblasti vedy a techniky súvisiace s obranou,“ dodal.