Na svojej Facebookovej stránke ohlásila Tereza Spencerová koniec spolupráce po desiatich rokoch s redakciou Literárních novin.

Tereza Spencerová včera uviedla, že „…tak jsem se zrovna, po cca dekádě, rozešla s Literárkama… nějaký nápady nebo doporučení? 🙂

Literární noviny, alebo familiárne Literárky je povestný český kultúrno-politický mesačník.

Časopis s týmto názvom vychádza od roku 1927 s niekoľkými prestávkami do roku 1967 a od roku 1990 až do súčasnosti.

Jeho prvé číslo vyšlo v roku 1927. V šesťdesiatych rokoch mali Literární noviny veľký vplyv na postupnú liberalizáciu československej spoločnosti.

Na jeseň roku 1967 sa vedenie KSČ pokúsilo spomaliť (alebo zastaviť) liberalizáciu a vydávanie Literárnych novín zastavilo. Literární noviny ako Týždenník Zväzu československých spisovateľov v roku 1968 vychádzali pod názvom Literárne listy, na prelome rokov 1968- 1969 potom ako Listy. Literární noviny boli jednou z dôležitých platforiem intelektuálnej diskusie v 60. rokoch, vrátane obdobia Pražskej jari. Na tradíciu Literárnych novín nadviazali exilové Listy, časopis československej socialistickej opozície vedený Jiřím Pelikánom, teraz vychádzajúci v ČR (www.listy.cz).

Literární noviny boli obnovené po takzvanej zamatovej revolúcii v novembri 1989. Prvé dva ročníky vychádzali ako príloha Lidových novín.

Hoci názov ukazuje na literárny časopis, podstata tradície Literárnych novín spočívala skôr v účasti spisovateľov a intelektuálov na spoločenskej diskusii a v poňatí literatúry ako živého spoločenského organizmu, ktorý úzko súvisí s ostatnými umeniami, vedami a politikou.

S tým súvisí aj dnešná podpora autorov, ako Tereza Spencerová, ktorá nie je klasickou spisovateľkou, ale nesmierne znalou reportérkou hlavne z oblasti Blízkeho východu.

Priestor Literárních novin sa stal počas desiatich rokov jej pôsobenia snáď jediným relevantným miestom z  médií hlavného prúdu, kde sa mohli čitatelia dozvedieť úplne iné informácie priamo z miesta bojov.

Tereza Spencerová priniesla slávny rozhovor (český preklad) so sýrskym prezidentom Bashar al-Assadom, ktorý od redakcie Literárok prebrali aj svetové médiá.

Voči Tereze Spencerovej boli počas uplynulých rokov vznášané neustále pochybnosti a osobné útoky. Jej správy z regiónu Blízkeho východu totiž nabúravali spravodajstvo agentúr a masmédií zásadným spôsobom. Obviňovali ju, že jej návštevy v regióne sú príznakom zapredania sa zahraničnej propagande.

Spätne sa informácie Terezy Spencerovej javia ako mimoriadne presným spravodajstvom, ktoré má od propagandy ďaleko.

Možno  práve podobný štýl autorov, ktorí dostali v Literárkach miesto, sa stalo dôvodom pre ukončenie podpory z Ministerstva kultúry.  Neudelenie dotácie Ministerstva Kultúry komentovala Odborná komisia odboru umenia, literatúry a knižníc a zdôvodnila ho tým, že „Literární noviny nie sú už dávno časopisom literárnym, ich názov je zavádzajúci a obsahovo ho nemožno zaradiť medzi tu podporovaná periodiká. Tradícia, ku ktorej sa časopis svojím názvom hlási, tu nie je už dlho napĺňaná.“ Čo je paradox, pretože presne tá istá političnosť bola charakteristickým znakom Literárok v minulosti.

K odchodu Terezy Spencerovej sa vyjadrila aj výkonná riaditeľka a prokuristka vydavateľa periodika Jana Pavlová

Podľa vyjadrenie vydavateľa Tereza Spencerová odišla z vlastnej vôle.

Terezu sme nevyhodili, odchádza z vlastného rozhodnutia. Vydavateľ, môj muž, ju celou dobou, čo noviny vlastní, bránil proti všetkým útokom zvonka. Jana Pavlová, výkonná riaditeľka a prokuristka

V rozhovore so šéfredaktorom Literárních novin Petrom Bílkom, zaznela myšlienka, že ich Ministerstvo kultúry  odmietlo podporiť kvôli podozreniu zo spolupráce s Ruskom

„…niektorí členovia grantovej komisie hovoria, že peniaze nepotrebujeme, pretože nás platí Putin.

Bílek konštatuje, že je to kvôli snahe nepodporovať propagandu mainstreamu.

Je to dané tým, že sa u nás objavujú texty, ktoré nevychádzajú z apriori definície ‚Rusko je naším hlavným nepriateľom a krajinou zla.‘ Berieme Rusko ako krajinu, ktorá už dávno nie je komunistická, jedná sa o krajinu fungujúci na kapitalistických princípoch a s istými špecifikami. Nie je po vôli určitej časti elít, že krajine vládne Putin. Či chceme, alebo nechceme, väčšina obyvateľov Ruskej federácie súčasného ruského prezidenta podporuje. To má vnútornú logiku a ak len pripustíte diskusiu o tejto téme, ste pre veľa ľudí mimo hru, pretože o tom sa nediskutuje.

Bílek tiež hovorí, že redakcia šetrí na nákladoch a je možné, že si nemôže dovoliť platiť Spencerovú a jej cesty na Blízky východ.