PREDSLOV
Samotný rozhovor pre LA REPUBLICA vznikol 11.mája 2017 viedol ho TONIA MASTROBUONI.
Prinášame Vám ho ako rozlúčku s Wolfgangom Schäuble na poste ministra financií Nemecka, ale aj ako pripomenutie toho, že to, čomu hovoríme Jadro EÚ alebo reforma EÚ a Eurozóny a predstavy o nej začali vznikať hneď po publikovaní Bielej knihy.
A možno už za slovenského predsedníctva EÚ.
Najdôležitejšia odpoveď Schäubleho a tak príznačná aj v tieto dni padla práve v totmo rozhovore. Tá odpoveď ukazuje akou cestou nakoniec pojdeme. A nedávno ju načrtol samotný Macron, keď hovoril o Francúzsko-Nemeckej zmlúve v januári 2018, ktorá bude základom reformy Eurozóny – teda Jadra EÚ.
Schäuble už v máji 2017 vravel rovnakým hlasom ako Macron:
„Transfer čati národnej suverenity na európsku úroveň nebola nikdy vina Nemecka či Talianska, ale predovšetkým Francúzska. Prezident Macron a ja sme v tomto úplnom v súlade: sú dve možnosti ako posilniť eurozónu: zmeniť zmluvy, alebo to urobiť pragmaticky smerom k medzivládnej úrovni. Zmeniť zmluvy znamená dosiahnuť jednomyseľnosť a ratifikácie národnými parlamentmi a v niektorých krajinách to znamená aj referendum. To v tejto chvíli nie je realistické, musíme sa snažiť ísť vpred s už existujúcimi nástrojmi, teda cez vývoj zmluvy, ktorá reguluje záchranný fond pre štáty ESM. (premena na Európsky menový fond – pozn. redakcie SV)“
========================================================================
Nebezpečenstvo Le Penovej v Elyzejskom paláci bolo zažehnané. Pán minister, celkové vydýchnutie sa znamená, že sa vraciame k „viac Európy“?
Všetci sme radi, že Macron sa stal prezidentom. „Viac Európy“ je už dlho pozícia nemeckej vlády. V Nemecku si už dlho myslíme, že je potrebné posilniť menovú úniu. Problém je známy. Máme spoločnú monetárnu politiku bez adekvátnej konvergencie hospodárskych a finančných politík. Je tu mnoho návrhov, ako to riešiť: „plán Juncker“, bilaterálne plány. Teraz ide o to zlepšiť situáciu v krajinách, kde chýbajú štrukturálne reformy a konkurencieschopnosť. „Plán Juncker“ bol posilnený na 500 miliárd euro. A je potrebné vytvoriť podmienky pre investície. A pracujeme na tom: sme ochotní k plánom francúzsko-nemeckej spolupráce, ale aj v iných krajinách. Ale podmienky, tie už si vytvárajú jednotlivé krajiny.
Čo tým chcete povedať?
Problémy nie sú u nedostatku zdrojov, ale v nedostatku podmienok pre investície, a to aj v Nemecku. Obrovský problém sú procedúry pre povolenie: nekonečne dlhé a zmätené. Projekt letisko v Berlíne nie je problematický kvôli peniazom, podobne ako výstavba v Šlezvicku-Holštajnsku, alebo kdekoľvek inde. Prostriedky nechýbajú, chýbajú správne podmienky.
Macron podobne ako Vy vyjadril želanie posilniť eurozónu.
O tom sme hovorili často, ja i on. Ak číta moje staré rozhovory a články, nájde veľa spoločných bodov.
Ale jeho spoločné ministerstvo financií má inú podobu, alebo snáď nie? Vy chcete, aby bola možnosť intervenovať do rozpočtov.
Áno, pretože inak to nemá zmysel. A Macron a ja myslíme presne rovnakým spôsobom. Ale bolo by potrebné zmeniť európske zmluvy.
A to nie je možné? Ani po nemeckých voľbách?
Tak isto to nie je problém Nemecka. Transfer časti národnej suverenity na európsku úroveň nebola nikdy vina Nemecka či Talianska, ale predovšetkým Francúzska. Prezident Macron a ja sme v tomto úplne v súlade: sú dve možnosti ako posilniť eurozónu: zmeniť zmluvy, alebo to urobiť pragmaticky smerom k medzivládnej úrovni. Zmeniť zmluvy znamená dosiahnuť jednomyseľnosť a ratifikácie národnými parlamentmi a v niektorých krajinách to znamená aj referendum. To v tejto chvíli nie je realistické, musíme sa snažiť ísť vpred s už existujúcimi nástrojmi, teda cez vývoj zmluvy, ktorá reguluje záchranný fond pre štáty ESM.
Záchranný fond ESM by sa mal stať Európskym menovým fondom?
Často som o tom hovoril s Mario Draghim, je potreba posilniť inštitúcie, pretože ECB nemôže stále niesť bremeno všetkého. Lenže to sme zase u zmeny zmlúv. A pretože tiež nemôžeme nerobiť nič, pretože potom riskujeme rozglejenú Európu. Druhé najlepšie riešenie je teda vytvoriť Európsky menový fond, rozvojom štatútu ESM.
A na tom sa s Macronom zhodujete?
Mali by sme posilniť mechanizmy. Hovoril som o tom aj s Macronom. Bolo by možné z poslancov EP vytvoriť parlament eurozóny. Ktorý by mohol mať konzultatívne moc u záchranného fondu pre štáty.
Vy ste tiež navrhol, aby sa ESM stal akousi treťou inštitúciou, ktorá bude rigorózne kontrolovať verejné účty, bez akéhokoľvek flexibility. Takáto komisia pre Komisiu EÚ …
Idea je jednoduchá. Keď vytvoríme spoločné normy, tak sa budú aplikovať. Mne sa nepáči, keď ma niekto kritizuje zato, že chcem, aby sa dodržiavali pravidlá. To je predsa dôvod, prečo rastie vzdialenosť medzi občanmi a Európou: keď sa nerešpektujú pravidlá. To ľudí vyčerpáva.
Takže to bola chyba dať Taliansku väčšiu flexibilitu?
Nie, a tiež som za to Komisiu nikdy nekritizoval. Spýtajte sa ministra Padoana. Ja si myslím, že Pakt dáva dostatočný priestor flexibilite. A mimochodom: keby dlhy vytvárali rast, potom by Nemecko muselo rásť menej. A obrátene. Nie je možné jednoducho dávať stále vinu druhým. Ak Francúzsko a ďalší majú problémy, potom to nie je vždy vina Nemecka.
Ale Španielsko teraz rastie silno, po rokoch prekračovania schodku.
Španielsko predovšetkým vykonalo reformy. A mimochodom: aj Taliansko urobilo viac reforiem. Ale musím si dávať pozor, keď chválim Vašu krajinu. Keď som to urobil pred Vaším referendom v decembri, reakcia talianskych médií nebola práve príjemná. Mám veľký rešpekt pre to, čo robí Gentiloni (taliansky premiér). Dúfam, že ho tak nepoškodíte.
Ale Taliansko rastie málo. Prečo to tak je podľa vás?
Neviem. Tiež môj taliansky kolega Pier Carlo Padoan považuje súčasnú mieru rastu za nedostatočnú. Ja sa domnievam, že reformný kurz Renziho bol správny. Teraz sa obávam, že Taliansko trpí aktuálnou politickou neistotou. A tá dúfam, že bude čoskoro prekonaná.
Táto neistota Vás desí?
Mám veľkú dôveru v demokratickú múdrosť Talianska. Nemecko má úprimný záujem na tom, aby sa darilo všetkým v Európe, vrátane Talianska.
Je euro nezvratné, ako tvrdí Mario Draghi?
Áno.
Myslíte, že sa zavedie mechanizmus, ako dovoliť niekomu, aby odišiel?
Ak nejaká krajina nechce odísť, musí vykonať štrukturálne reformy ako Grécko. S eurom skončila éra, v ktorej mohli krajiny byť konkurencieschopné vďaka devalváciám. Je to politická skratka. V tomto ohľade som úplne v súlade s analýzou Mario Draghiho ohľadom slabých miest eurozóny. A to, čo Draghi stále hovorí je, že krajiny si samy musia vytvoriť podmienky pre rast. A to sa v Grécku lepší. A programy pomoci rozhodnutej počas krízy pre Grécko, Portugalsko, Cyprus, Španielsko a Írsko boli veľmi kritizované, ale vždy priniesli výsledky.
Čo ďalšie sa môže zmeniť?
Myslím, že záchranný fond pre štáty ESM by mal pomáhať krajinám v ťažkostiach, ale tiež si myslím, že štátne cenné papiere by mali mať implicitnú možnosť reštrukturalizácie. A ďalšia vec, ktorá sa robí, opatrne, je uznať ne-neutralitu štátnych cenných papierov. Viem, že je to chúlostivá téma. A myslím si, že aj pravidlá pre reštrukturalizáciu bánk budú aplikované.
Pre vás ohodnotenie toho, že štátne cenné papiere nie sú neutrálne je predpoklad pre dokončenie bankovej únie?
Skôr, než dáme riziká dokopy, je potreba ich znížiť.
Taliansko nikdy nič také nepodpíše.
Všade, aj v Taliansku musia byť súvahy bánk dané do poriadku, musí byť vyriešený problém úverov v zlyhaní. Na tom sa zhodneme všetci. My sme to urobili a niektoré sme aj zavreli – taká Westdeutsche Landesbank už neexistuje. Je to bolestivá cesta. Ale stalo sa to aj v Portugalsku a Španielsku – je potreba to riadiť opatrne. Dlho sme vyjednávali pravidlá pre banky, ale ak ich potom neaplikujeme, rozširujeme populizmus.
To je ľahké pre nemeckú vládu trvať na pravidle „bail in“ (tj. Záchranu bánk cez akcionára a držiteľov cenných papierov) a na pravidlách, ktoré ste vytvorili po tom, čo ste si zachránili svoje vlastné banky z verejných peňazí …
Po páde Lehman Brothers sa objavili akútne problémy a boli sme nútení konať v rýchlosti. A potom sa rozšírila myšlienka, že už nie je potrebné zachraňovať banky z peňazí daňových poplatníkov. Globálne rétorika. A teraz sme ťažko pre toto stvorili pravidlá. A skutočne sme reštrukturalizovali WesLB, keď platili iné pravidlá. Teraz však budú pravidlá aplikované rigorózne aj tu – aj u nás v Nemecku sú úverové inštitúcie s problémami.
Takže smernica ohľadom bail-inu, ktorá zapája tiež akcionára a sporiteľov do záchrany, sa nemôže zmeniť?
Hovoriť sa dá o všetkom. Ale kým platia aktuálne pravidlá, tak sa budú aplikovať.
Ste v Nemecku najobľúbenejším politikom, ale vo zvyšku kontinentu už veľmi nie. Ste považovaný za symbol politiky austerity (škrtov).
Ja som symbol rastu.
A kde vidíte v Európe rast?
Všade! Prvýkrát za asi desať rokov očakáva Komisia EÚ pozitívne miery rastu vo všetkých členských štátoch. Ja som minister financií Nemecka, takže poznám hlavne Nemecko. My máme silný rast a vďaka nízkej nezamestnanosti nárast miezd a spotreby. Preto tiež znášam to, že zo mňa robia obetného baránka všetci, ktorí nie sú schopní si vyriešiť v Európe svoje problémy.
A čo obchodný prebytok Nemecka, ten nemá čo do činenia s vašimi politikami úspor ktoré škrtia domáci dopyt?
Prebytok je z polovice vinou slabého eura. A my si myslíme, že to nemôže byť vyriešené tým, že sa my oslabíme – nie, tí ostatní musia posilniť. Dominancia španielskych tímov v Lige majstrov určite nemôže byť vyriešená tým, že oslabíme Real Madrid. Je to Juventus, ktorý musí byť silnejší.
Inkluzívny rast, to je nové heslo medzinárodných zhromaždení, ale čo to znamená?
Ja som rád, že sa konečne o tejto téme hovorí na medzinárodnej úrovni, po rokoch, keď som sa ho snažil predstaviť na G7 či G20. Inkluzívny rast môže byť dosiahnutý len vtedy, ak rozdiely medzi vyspelými krajinami a tými rozvíjajúcimi sa, sa znižujú. Je omylom hovoriť, že len krajiny najviac priemyselné musia rásť viac. Ja som vždy tvrdil, že rozdielnosť sa zmenšuje. V Nemecku sme mali otca sociálno-trhovej ekonomiky, Ludwiga Erharda. On hovoril, že konkurencieschopnosť a sociálna stabilita idú spolu, len toto činí spoločnosť stabilnú. A to platí aj pre svetovú komunitu. A nie je to náhodou, že nemecké predsedníctvo v G20 prvýkrát postavilo Afriku ako tému dňa.
Ste pre spoločné dávky v nezamestnanosti v Európe ako Macrona?
Nechajme ho pracovať, on má pred sebou komplexnú cestu … v Európe máme problém, že kvôli veľmi odlišným štandardom života medzi krajinami, harmonizácia sociálnych služieb je gigantický problém.
Veríte na to, že francúzsko-nemecká os môže oživiť Európu?
My Nemci veríme, že naša budúcnosť bude pozitívna len vtedy, keď sa bude Európe dobre dariť. Vo Francúzsku sa deje zaujímavý proces. Macron je v rovnakom veku ako JF Kennedy, keď sa stal prezidentom. Založil nové hnutie a vyhral voľby. Považujem za mimoriadne, že vstupoval do paláca Louvre za sprievodu Ódy na radosť, európskej hymny. Napĺňa mnohých ľudí nádejou. Keby viac mladých ľudí bolo išlo v júni vo Veľkej Británii voliť, nemali by sme Brexit. Ale nie je potrebné sa tváriť, ako keby obnovený motor francúzsko-nemecký bol obnoveným štartom Európy.
Čo tým chcete povedať?
Bez Talianska sa európska integrácia robiť nedá. Som o tom stále presvedčený. Carlo Azeglio Ciampi by o tom mohol rozprávať, keby bol ešte nažive. Mohol by povedať, že v 90. rokoch sa istý Wolfgang Schäuble veľmi snažil o to, aby aj napriek finančným problémom, Taliansko vstúpila do eurozóny. Taliansko urobila kus práce. Ale potom ste trošku zaspali na vavrínoch. Taliansko musí pokračovať v kurze reforiem. To som chcel povedať pred referendom minulý december (rok 2016 pozn. red. SV).
Bol ste ministrom financií počas Veľkej krízy ….
Aká kríza: eurozóna rastie 0,5% v prvom štvrťroku, finančné dáta sa zlepšujú. Kríza je za nami a teraz musíme pochopiť, ako ísť dopredu pozitívnym spôsobom.
Bola to chyba, ten Váš návrh nechať Grécko dočasne odísť z eura, myslím ten dramatický júl 2015?
Vy viete, čo povedal Pier Carlo Padoan verejne: jasná väčšina ministrov financií bolo presvedčených, že by bolo bývalo lepšie, keby Grécko dočasne odišlo z eura. Bolo to Grécko, kto rozhodol opačne. Teraz sa tým zaoberáme, pretože tretí plán pomoci má úspech.
Ste známy svojou lojalitou. Bol ste lojálni s Helmutom Kohlom a minulý rok s Angelou Merkelovou ohľadom utečeneckej krízy, to sa ukázalo, že by ste ju mohol ako kancelárku nahradiť. Ale vy ste si vybral byť lojálni. Prečo?
Ja mám o politike predstavu asi trošku zastaranú. Samozrejme, že som veľmi ambiciózny a chcem sa presadiť. Ale inak nie som politik. A snažím sa vždy povedať, že nie som to najdôležitejšie. Je to pravda, som lojálny. A práve preto, že som lojálny, som voľný a nepríjemný. A snáď je to v tejto kombinácii aj tolerovateľné.