Lukáš Lhoťan v Reflexe sa zamýšľa nad tým, či je skutočne naša spoločnosť slobodná. A prichádza k záveru, že sme riadení organizovanou skupinou, ktorá v celej spoločnosti riadi presadzovanie „správnych názorov„.

Píše, že českými médiami prebehla správa o tom, že ruský prezident Putin obnovil v armáde Ruskej federácie funkciu tzv. politrukov, ktorí budú mať na starosti „zaistenie patričného morálneho a ideologického stavu v armáde a zabezpečenia disciplíny„. V diskusiách na internete sa mnohí diskutujúci Rusom posmievali a aj v Reflexe vyšiel článok po názvom „Comeback politrukov: Putin vracia armádu do čias ZSSR. Kto sú vojenskí strážcovia správnej ideológie?

Lenže Lhoťan pochybuje, že Rusom sa môžeme vysmievať. Podľa neho u nás v EÚ sú už politruci dávno opäť zavedení, a to nielen v armáde. Aj u nás určití ľudia dohliadajú na „patričný morálny a ideologický stav„.

Samozrejme, nič z toho nemá označenie ako „politruk“ v žiadnej krajine EÚ – tak v armáde, ako aj inde v spoločnosti.

Hoci funkcia s takýmto pomenovaním skutočne v našej spoločnosti neexistuje, samotná koncepcia v rámci „práce s ľudskými zdrojmi“ plne zastupuje prácu podobných funkcionárov. Ide totiž o rôzne školenia na tému propagácie ideológie multikulturalizmu a LGBT (lesby, gayovia, bisexuálne a transgender osoby), prísna kontrola politickej korektnosti a o boj proti prejavom „netolerancie„.

Lenže toto sú činnosti, ktoré majú prierezovú charakteristiku. Týkajú sa nielen armády, ale aj polície, škôl, štátnych úradov a „dobrovoľne“ sa k nej pripájajú aj súkromné ​​firmy. Lhoťan zámerne píše „dobrovoľne“ v úvodzovkách, pretože je to vlastne nanútené. Ak by totiž niektorá firma tolerovala prejavy odporu voči tejto politike, okamžite na ňu zaútočia aktivisti z mimovládok. Dokonca stačí, keď len odmietne pripojiť sa k aktívnemu vynucovaniu spomínaných ideológií, môže rátať s problémami.

Lhoťan sa pýta, koľko čitateľov napríklad vie, že multikulturalizmus je štátnou ideológiou dnešnej Českej republiky a EÚ, rovnako ako bol marxizmus-leninizmus štátnou ideológiou komunistického Československa a krajín RVHP.

Odporúča preštudovať oficiálne dokumenty českého ministerstva školstva, o ktorých často v médiách referuje poslanec za ODS Václav Klaus mladší. Napríklad tzv. Rámcový vzdelávací program pre základné vzdelávanie v kapitole 6.4 „Multikultúrna výchova“ opisuje vzdelávania smerom, v ktorom sú žiaci vedení výchovným programom školy k angažovanosti pri potieraní prejavov intolerancie, xenofóbie, diskriminácie a rasizmu.

Až sa teda budete znova smiať, že v Rusku je totalita a občania sú vedení k potieraniu protištátneho myslenia, spomeňte si na tento jav, ktorý učia naše deti v českej škole,“ poznamenáva Lhoťan

Václav Klaus mladší to v jednom svojom komentári opísal jednoducho takto: „Ako vážne – vaše dieťa chodí do školy a tam ho budú v rôznych predmetoch (zemepis, dejepis, občianka – možno aj inde) učiť správnym postojom k multi-kulti. A nebudú ho učiť normálne logicky myslieť – budú ho učiť myslieť v európskych súvislostiach. Školy musia vytvoriť pozíciu koordinátorov. Koordinátor pre európske a globálne myslenie a tak, ktorí budú dohliadať, či sú tieto témy začlenená do výučby v rôznych predmetoch a správne uvedomelo a energicky vyučovaná.

Podľa Lhoťana je koordinátor v škole iba iné pomenovanie pre politruka. Podobné funkcie sú integrované aj u polície, armády či v štátnej správe. Pripomína „staré“ časy totality, keď ideologickí pracovníci mali moc rozhodovať o osude ľudí

A podobne ako v časoch komunistických, aj dnes vás môžu vyhodiť z práce za to, že nemáte správny svetonázor alebo sa prejavujete v rozpore s ideológiou, tentoraz ale nie ideológiou marxizmu-leninizmu, ale ideológiou multikulturalizmu…

Lhoťan sa nesnaží obhajovať Rusko, ktoré ideologicky stojí na synkretizujúcom nacionalizme, autoritatívnej demokracii a pravosláví. Poukazuje však, že my v EÚ máme štátnu ideológii multikulturalizmus a LGBT. Rusko má potom svojich politrukov na dohľad nad aplikáciou ich štátnej ideológie a my v EÚ máme svojich vlastných politrukov na dohľad nad aplikáciou multikulturalizmu a LGBT. Nevyjadruje svoj súhlas či nesúhlas, necháva to na históriu, tá nakoniec rozhodne.

To je realita, už si musíme objektívne priznať. Otázkou zostáva len, ktorá z týchto ideológií je v dlhodobom časovom meradle životaschopnejšia. To ukáže budúcnosť.