RECENZIA: Žilo raz jedno prasa na Zvieracej Farme

Nikdy som si neprešiel dobou, na ktorú naši starí rodičia tak radi spomínajú. Vždy som to bral s nadhľadom a po každom: „a za našich čias bolo lepšie,“ som si len ticho pomyslel svoje a sarkasticky som odvrkol súhlasom. Odvtedy pre nich ale ubehlo už mnoho desaťročí a čas postupne nastolil jedinú rétoriku, že však vtedy sa lepšie žilo.

Je možné, že nie všetky súvislosti a pravdy ktoré si s tou dobou naše staré mamy a starí otcovia spájajú sa stali tak, ako nám s nadšením hovoria. Je jasné, že to nie je ich chyba, prstom však ukazovať môžeme na čas, ktorý negatívne vplýva na našu pamäť. Skresľuje realitu, pokiaľ nie je zapísaná a aj vtedy treba dbať na to, za akých podmienok to bolo vydané a ktorý vládca či štátne usporiadanie v tej dobe ovládalo hlas ľudu.

Kniha ktorú som práve dočítal mi vnukla mnoho pocitov. Dá sa povedať, že hnev vo mne rezonoval po celý čas a za ním nasledoval smútok za nedosiahnutou spravodlivosťou pre hrdinov príbehu.

Som človek, ktorý preferuje estetiku a umenie dotýkajúce sa temnej stránky človeka. Baví ma nachádzať zákutia ktoré vedú do tmy ľudskej psychiky, no taktiež potrebujem aj cestu von. V prípade tejto knihy som potreboval nejaké víťazstvo alebo aspoň pozitívny progres režimu v ktorom sa to všetko odohrávalo, ale nič také sa nestalo. Naopak. Táto nočná mora nikdy neskončila. O akej knihe to tu ale polemizujem? Toto dielo má síce názov nejakej rozprávky, no obsah má veľmi blízky realite.

[sociallocker][/sociallocker]

George Orwell, autor ZVIERACEJ FARMY hovorí príbeh o tom, čo by sa stalo, keby zvieratá zvrhli svojich pánov a vytvorili si vlastné spoločenstvo v ktorom existuje len nenávisť k pánovi, v tomto prípade ku človekovi. Je to v skutočnosti určitá metafora na Druhú svetovú vojnu, kde hlavnými postavami sú ľudia ktorí majú znázorňovať napodobeninu akéhosi amerikanizmu a Sovietskeho zväzu ako Zvieracej farmy pozostávajúcej z koňov, kráv, hlúpych oviec či múdrych prasiat.

Ako v každej spoločnosti, aj v tejto existujú spoločenské úrovne na ktorej vrchu sú múdre prasatá v čele so stalinistickým krutovládcom Napoleonom. Hlavnou vlastnosťou Napoleona je oportunizmus a hlavne zmysel pre to, aby si udržal svoje postavenie pri moci za každú cenu. Odráža sa to v tom, akým spôsobom vládne.

Jeho režim je vedený diktatúrou a tvrdou propagandou. Je to klasický príklad vlády jednej strany, kedy sa umlčujú opozičné hlasy alebo vôbec ani neexistujú. To si na farme ale zvieratá neuvedomujú a vplyvom času a neustálej cenzúry sa prikláňajú k väčšinovému názoru prezentovaného najmä hlúpymi ovcami.

Orwell
George Orwell, Animal Farm: Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú rovnejšie než ostatné

Štýl akým je umlčovanie sprostredkovávané je najmä pomocou Napoleonovovej svorky vycvičených psov. Ak niekto nesúhlasí alebo sa snaží nájsť logiku vo voľbách Napoleona, buď je predhodený psom alebo je veľmi často prehlasovaný békaním oviec. Mnohí preto zomreli neprávom a mnohí si nezaslúžili osud, pred ktorým chceli tak utiecť, keď zvrhli svojich ľudských pánov. Nikdy sa im bohužiaľ nedostala pravda ani šanca na potrestanie tých, ktorí priamo mohli za ich utrpenie.

Kniha ako taká je veľmi pútavo písaná (aspoň tá anglická verzia ktorú som čítal) a veľmi sa mi pozdával štýl písania, keďže to čitateľa dosť vtiahne do deja. Ako som už ale načrtol, Orwell neposkytol žiadny happy end a život zvierat pokračoval v biede a utrpení diktátorského režimu, ktorý bol posilňovaný propagandou o „perfektnom vodcovi.“

Viem, že život je krutý a nemá sa brať na ľahkú váhu, ale na to, aby človek kompletne nezošalel, potrebuje nejaký cieľ či víťazstvo. Cieľom ich života bola tvrdá práca a víťazstvom boli malé zárobky a skoro žiadne jedlo. Dieťa ktoré by čítalo túto knihu by si pomyslelo, ako je možné, že si tak zvieratká dokážu ubližovať. V skutočnosti sa to ale stalo a hlavnými hrdinami neboli zvieratká, ale reálni ľudia a generácie po nich, ktoré sa zobudili do sveta plného narušených hodnôt a zlomenej dôvery voči systému.

Kde sú potom hrdinovia v tejto knihe? Boli tam vôbec? Hrdina by mal mať vlastnosti ktoré ho prevyšujú nad ostatných v rôznych aspektoch ako sebakontrola, chrabrosť, múdrosť či bádanie po pravde. Možno tu miešam vlastnosti Platónovho perfektného vládcu, ale myslím si, že tieto vlastnosti by si mal adoptovať každý človek, ak chce prežiť plnohodnotný život. Hrdina by potom mal byť každý z nás, každé jedno zviera z farmy.

Lenže je tu jeden veľký problém. Zvieratá na farme a my ľudia si sami nepamätáme súvislosti s našou minulosťou, naša pamäť nám to jednoducho nedovolí a čas to ešte zhoršuje. Vieme teda s istotou zhodnotiť, že politická propaganda ide ruka v ruke s časom, pretože nech vypukne akýkoľvek problém, vládnúca strana môže meniť svoj postoj a rétoriku ako sa jej len zachce.

Už viem prečo je George Orwell otcom dystopického žánru.


Publikovaný

v

od

Značky: