Článok na portáli Echo24 rozpráva o tom, ako a akým spôsobom sa k moci dostávajú platení aktivisti presadzujúci menšinové názory. Aj keď je starší, komentuje českú politickú scénu a je k dispozícii len časť, komentár je dôležité si pripomenúť.

Progresivisti potichu ovládli miesta, kde sa formuje spoločnosť, píše Lenka Zlámalová v staršom článku českého portálu.

Keby tu vznikla čisto progresivisticky ľavicová strana, presadzujúca silou tlačenú inklúziu v školách, štátom financované umelé počatie detí pre osamelé ženy a homosexuálne páry, nekontrolovanú migráciu, nosenie moslimských šatiek v školách a skupinové práva pre rôzne menšiny, veľmi ťažko by sa dostala do parlamentu. V lepšom prípade by hranicu pre vstup prelezla s odretými ušami.

Keby ju na billboardoch prezentovali Jiří Dienstbier, Kateřina Valachová, Michaela Marksová-Tominová, Robert Pelikán a Anna Šabatová, nedostala by sa tam takmer s istotou.

Agendu, ktorú presadzujú, drvivá väčšina spoločnosti odmieta. Len sa proti nej hlasno nevymezí, než sa jej začne skutočne bytostne dotýkať – ako u štátom nútenej inklúzie v školách. Spomínaná pätica ale cez kľúčové inštitúcie, v ktorých sedia, túto agendu väčšinou skôr v tichosti, bez veľkého verejného hurhaja pretláča.

Do tých kľúčových inštitúcií na dôležité miesta zároveň sťahujú svojich mentálnych a ideových súputníkov, čím z nich robia štátom financované epicentrá pre presadzovanie týchto menšinových názorov. Keď pripočítame najrôznejšie „neziskové“ (z európskych a štátnych dotácií žijúce) spolky, vzniká tu nový, veľmi silný progresivistický priemysel s obrovskou mocou presadzovať svoju agendu, ktorú väčšina spoločnosti odmieta.

Progresivistický priemysel má oproti väčšine tri obrovské výhody.

  • Prvou výhodou je zápal pre vec. Je to klasický príbeh toho, že šelmy bývajú vždy rýchlejší ako lovci. Vedia, čo chcú, a idú za tým. Lovci sa len ich dravosti defenzívne bráni.
  • Druhou výhodou sú inštitúcie, ktoré ovládli. Ponúka im peniaze na presadzovanie svojej agendy.
  • Tretia výhodou je čas. Ich prácou, ktorá im tak či onak zaisťuje živobytie, je práve presadzovanie tej menšinovej agendy. Mlčiaca väčšina musí podstatnú časť svojich dní venovať normálnej práci. Za to, že pôjdu proti menšinovým predstavám progresivistov, ich nikto neplatí. Preto sú progresivisti v tichom presadzovaní svojich predstáv o svete tak úspešní.

Vedľa inklúzie a deštrukcie role klasickej rodiny v spoločnosti ako vysoké hodnoty sa chystá ďalšia línia. Tou je výrazné posilnenie právomocí ombudsmana.

Koncom júna sa v snemovni vrátil späť do druhého čítania návrh Jiřího Dienstbiera, podľa ktorého by mal mať ombudsman právo navrhovať na Ústavnom súde rušenie zákonov. Mal by tiež dostať právomoc podávať vo verejnom záujme antidiskriminačné žaloby. Vo verejnej diskusii sa tomu nevenovala moc veľká pozornosť. Na prvý pohľad to vyzerá abstraktne. Ale len do chvíle, než si dosadíme súvislosti. Mená, konkrétne rozhodnutia a zásahy do spoločensky veľmi citlivých vecí z nedávnej minulosti. Z ombudsmana, ktorý mal byť takým obhajcom ľudí proti svojvôli úradnej moci a neformálnou autoritou, by sa tou zmenou zrazu stávala jedna z najmocnejších figúr v krajine.

Dnes môže o zrušení zákona na Ústavnom súde požiadať prezident, skupina aspoň 17 senátorov alebo 41 poslancov. Ombudsman môže žiadať len o zrušenie podzákonných noriem, ako sú napríklad vyhlášky. Silnou zbraňou je aj antidiskriminačná žaloba vo verejnom záujme…

Zdroj: Echo24