Regionálny líder progresívcov Stefano Bonaccini sa radšej ani s logom progresívnej PD – Demokratické strany príliš neukazoval, pretože to hrozilo potiahnuť percentá dolu.
Matteo Salvini si z toho, že progresívci obhájili región Emilia Romagna ťažkú hlavu nerobí:
“Ideme vpred so zdvihnutou hlavou.”
“Som spokojný, urobili sme všetko, čo bolo v ľudských možnostiach. Ak by sa volilo celonárodne, určite by sme vyhrali.”
Emilia Romagna je tradičná pevnosť progresívcov, ktorí tam zatiaľ vyhrávali s prehľadom každé voľby. Teraz sa však museli uspokojiť so 48,12%, kým stredopravicová koalícia získala 45,41%. Salviniho Liga si v Emilia Romagna polepšila od roku 2014 o 12,53%, progresívci stratili 9,89%.
Liga (v týchto voľbách súčasť stredopravicovej koalície) kontinuálne rastie aj v tradične progresívnej Emilia Romagna: 2010 – 13,98%, 2014 – 19,42%, 2020 – 31,95%.
Na opačnej strane Talianska, v Kalábrii zvíťazila s prehľadom stredopravicová koalícia, vedená kandidátkou Forza Italia Jole Santelli.
V Taliansku je iný volebný systém, ktorý je v mnohom opak slovenského.
Kým slovenský systém sa snaží formou volebných prahov čo najviac voličov vyradiť z prideľovania mandátov, v tom talianskom je snaha o čo najmenej prepadnutých hlasov. Preto tamojší systém umožňuje voliť zároveň koalíciu strán a v rámci nej jednotlivé politické strany a je o niečo zložitejší.
Talianskych progresívcov aj to tesné víťazstvo v Emilia Romagna poteší, lebo v posledných rokoch všade len strácajú. Vlastne stratili aj v Emilia Romagna, len tam im to stále ešte na víťazstvo stačilo.
Voľby ukázali ešte inú vec, časť voličov neodpustila Hnutiu 5 hviezd (M5S) zradu „Salviniho“ vlády a strana je na rýchlom ústupe voličských preferencií. A progresívna časť voličov M5S prechádza do tábora progresívnej PD. M5S sa rozsýpa, uvidíme, či to nenaruší stabilitu vlády.
Príčinou neúspechov talianskych progresívcov je hlavne ich podpora migračnému toku.
Nejeden chudobný Talian so smútkom v očiach hladí na sociálne zabezpečenie migrantov, ktoré jemu štát nedá.
Navyše mnohé talianske lokality sa stali nebezpečné, niektoré po zotmení, iné neustále. Takmer každý Talian osobne pozná niekoho, kto sa stal obeťou trestného činu, pri ktorom páchateľ nebol Talian a z videnia pozná aj obete vážnych zločinov ako sú znásilnenia, či ťažké ublíženia na zdraví. Radových Talianov tak progresívne názory postupne opúšťajú.
Poučí sa z talianskeho príbehu aj slovenský volič, alebo potrebuje taliansky príbeh prežiť osobne?
viac informácií na Monika Pilloni