Sudca Radačovský, ktorý rozhodoval v občiansko-právnom spore medzi prezidentom Kiskom a zubárom Francom, oznámil počas zdôvodňovania rozsudku, že ide o jeho posledný prípad. Kvôli veku je povinný ukončiť kariéru sudcu. Noviny Plus7dní však jeho rezignáciu spojili s kritikou kvôli jeho slovám.
[sociallocker][/sociallocker]
Noviny Plus7dní s veľkou slávou oznámili, že sudca Radačovský sa vzdal funkcie a v mene médií si zato pripísali zásluhu
„Pred pár dňami sa sudca Okresného súdu v Poprade Miroslav Radačovský zviditeľnil vyjadreniami, ktoré vyriekol po rozhodnutí v ostro sledovanom pozemkovom spore prezidenta Andreja Kisku. Zožal za to kritiku a tak sa rozhodol odísť z funkcie.„
Noviny ďalej pokračujú:
Aj vzhľadom na situáciu, ale najmä vraj preto, aby nevznikli pochybnosti o jeho nezaujatom rozhodovaní v predmetnej veci, keďže táto ešte nie je právoplatná, sa sudca Radačovský rozhodol, že zavesí svoj talár na klinec. „Vo veci som postupoval objektívne, nestranne a som presvedčený, že rozhodol som zákonne a v súlade so zásadou spravodlivosti…. v rámci sebareflexie čestne prehlasujem, že po vypracovní rozsudku v tejto veci, t.j. po uplynutí lehoty 30 dní, písomne oznámim prezidentovi republiky, že sa vzdám funkcie sudcu,“ napísal podľa našich informácií okrem iného sudca Radačovský v liste, ktorý v týchto dňoch adresoval ministrovi spravodlivosti.
S uvedených komentárov by sa teda mohlo zdať, že keby nebolo tlaku médií, Radačovský by vo funkcii sudcu ostal. Nie je to však pravda.
Čo povedal Radačovský na procese s Kiskom?
„Za mojich vedomostí, keďže som už vo veci rozhodol a je predpoklad, že už ďalej nebudem vo veci rozhodovať, pretože odídem, tak sa vyjadrujem aj ako občan. Viete, je to pre mňa skončené. No podľa mojich vedomostí, čo sa týka tých nezákonných vecí, ktoré aj som kvalifikoval z hľadiska civilného práva, tak podľa mojich vedomostí je vedené trestno-právne konanie zo strany NAKA. V akom to je štádiu, neviem. Je správne, že je vedené. Predsa nie je možné, a hovorím to ako odchádzajúci sudca, ja končím o niekoľko dní, poznám tú situáciu, nie je správne, aby niekto, nehovorím o prezidentovi, hovorím o komkoľvek, ľudia robia za 300 eur od rána do noci, ľudia majú 300-eurový dôchodok. A čo my všetci nie sme šikovní? Aj my sme mohli ísť podnikať. Ako to, že niekto za desať rokov sa stane miliardárom, nadobudne pozemky… Pretože druhý poctivo pracoval? Týmto by sa mal niekto zaoberať,“ uviedol sudca pre médiá krátko po skončení pojednávania.
Radačovský teda jasne povedal, že rozhodnutím výroku o určení právoplatného majiteľa pre neho končí nielen prípad, ale aj sudcovská kariéra. Doslova sa prehlásil za človeka, hovoriaceho z pozície obyčajného občana. Aj preto bola jeho rétorika taká, aká bola
Keďže Kiska je nedotknuteľný, médiá sa zamerali na sudcu a úplne ignorovali, že aj keď formálne sudcom ešte stále je, prakticky už je „mimo obehu„. Rovnako sa nevenovali ani ďalším častiam zdôvodnenia rozsudku, ktoré Radačovský vyriekol. Popisovali len časť, ktorá naznačovala, že by sudca mohol byť zaujatý proti Kiskovi, čo samozrejme Kiskovi právnici okamžite napadli a kvôli tomu sa možno proces bude ťahať ďalej.
Radačovský napríklad popísal konanie Sirotského ako nevieryhodné
„Je nepochybné, že tieto konkrétne pozemky, ktoré sú predmetom tohto sporu (Andrej Kiska) kúpil od pána Sirotského. Správne podotkol právny zástupca žalovaného, že pri otázke dobrej viery je potrebné skúmať, či to nadobudol lege artis pán Sirotský, a či potom sa možno baviť o tom, či jeho klient mal vedomosť o tom, akým zlým spôsobom, alebo nezákonným spôsobom došlo k rozobratiu pozemkov pod Tatrami, keď on kupoval predsa nie od Agrasu – jeho klient pán Ing. Kiska, ale on to kupoval od pána Sirotského, síce od osoby takej trošku zvláštnej, ktorá ani nevedela povedať, kde to kúpila, kedy teda to kúpila, ani za čo to kúpila, ale je to tak.“
Radačovský ďalej konštatuje, že tu ide o rozpor dvoch práv – jednak princíp právnej istoty, keďže konanie oboch bolo posudzované ako konanie v dobrej viere a princíp ochrany majetku podľa zásady „Nemo plus iuris…„. Sudca sa v tomto prípade rozhodol dať prednosť ochrane majetku, keďže sú závažné pochybnosti z okolností kauzy o dobrej viere Kisku. Resp. dobrá viera zubára Franca podporená platnou zmluvou o nájme, z ktorej dostávala pravidelný príjem bola silnejšia ako tzv. dobrá viera Kisku, ktorý za pozemok ani neplatil dane.
Zároveň naznačil, že v celom prípade je mimoriadne podozrivá činnosť popradského katastra, ktorý zrejme podporil kriminálne aktivity .
„Buďme objektívni, vchádzajme z dôkazov, vezmime do úvahy, že pokiaľ sa týka Ing. Kisku – nadobudol to v dobrej viere, že je vlastníkom, veriac v akt štátu, poukazujúc na rozhodnutie Ústavného súdu… Beriem aj túto skutočnosť, ale koho sa týka otázka dobrej viery a vlastníctva? Žalobcu alebo žalovaného? Veď obaja konali v dobrej viere, obaja to nadobudli v dobrej viere, verili v akt štátu, verili katastru…To, čo patrilo pánovi Kiskovi má. To o čo prišiel zavinením, ja nehovorím, že zavinením pána Kisku, ale zavinením rôznych expertov, musíme to tak nazvať, viem o čo rozprávam, viem aká bola činnosť toho katastra, stane sa vlastníkom toho, čoho vlastníkom bol. A pán Ing. Kiska má predsa nárok na vrátenie finančných prostriedkov od toho, od koho to kúpil. Jednoducho pán Kiska dostane peniaze, a on dostane majetok.”
Ani o tomto ste sa v novinách Plus7dní nedočítali.