Prečo označujeme progresivistov za radikálnu ľavicu?


Rozdiel medzi pravicou a ľavicou je rozdielom medzi postojom k osobným slobodám a úlohe štátu. Ľavicové postoje úlohu štátnej moci posilňujú, pravicové postoje naopak umožňujú jedincovi rozhodovať sa bez vplyvu štátnej autority. Preto sú Hitler a Stalin len dve extrémne tváre tej istej mince.

[sociallocker][/sociallocker]

Pritom treba podotknúť, že je legitímne umožniť v politickej súťaži súťažiť dvom tendenciám – jednej ktorá sa orientuje na posilňovanie štátu a druhá naopak na posilňovanie práv jednotlivcov. Konkurencia je pozitívnou motiváciou na vývoj spoločnosti. Politický systém oveľa ťažšie prerastie do absurdných deformácií, ak je ohraničovaný z druhej strany konkurenčným pohľadom. Zároveň táto súťaž vytvára inšpiráciu, ktorá umožňuje obrusovať. prípadné extrémne prejavy jedného aj druhého prístupu.

Ak je zabezpečená politická súťaž oboch prístupov v rámci zákonných noriem a je to spoločensky akceptované, potom výmena vlád klasických pravicových a ľavicových strán v politickom systéme prebieha kontinuálne. Raz vládne ľavica, a po vyčerpaní svojich možností odovzdá vládu pravici. To však začína byť v progresivistami ovládanej spoločnosti problém.

Progresivisti v konečnom dôsledku nemajú vôbec v úmysle posilniť slobodu jednotlivcov, aj keď sa to môže na prvý pohľad zdať. V skutočnosti fetišizujú menšinové práva na rasovú náboženskú či sexuálnu identitu kvôli tomu, aby ich bolo možné presadzovať násilím. Je vecou každého, či sa prehlási za chodiaci kávovar, ďalšie z 888 pohlaví, alebo mimozemskú príšeru. Je však slobodou každého rozhodnutie druhých neakceptovať. Túto slobodu vám progresivisti berú. A pod hrozbou sankcií vás nútia, aby ste sa vy, alebo vaše deti prispôsobovali ich názorom.

Čo je správne, určujú oni sami a a to aj so spätnou platnosťou. Je to účelová hra na moc. V realite to dobre vidieť na blokovaní za facebookové statusy, ktoré pred siedmymi rokmi nikoho nepohoršovali. Dnes sú dôvodom na virtuálnu likvidáciu.

Keďže odmietajú akceptovať iný názor, zákonite nemôže fungovať ani demokracia ako taká. Presadzovanie jediného správneho názoru, názoru, ktorý definuje úzka skupina ľudí, presadzuje cez nimi ovládané médiá a represiami cez štátnu moc postihuje každý odpor je popisom diktatúry, extrémistickej formy riadenia spoločnosti.

Ak sme hovorili, že progresivisti majú problém s demokraciou, potom je zrejmé, že zmeny vlád v spoločnosti ovládanej progresivistami, sú len kozmetickými zmenami v rôznych vizuáloch toho istého. Prakticky čokoľvek, čo je mimo oficiálne schváleného mainstreamu je vytesňované mimo verejný priestor, hoci pôsobí v rámci platných zákonov. Strany, ktoré by boli pred tridsiatimi rokmi klasickou ľavicou alebo pravicou, dostávajú od progresivistov v médiách, politike či kultúre nálepku extrémisti a je im zamedzovaná politická súťaž.

Hovorí sa, že múdry človek sa učí na chybách druhých. Progresívna totalita, ktorá sa plíživo plazí zo západu a z nariadení Európskej Únie je viditeľná hlavne vtedy, keď si pozriete, čo ste mohli hovoriť a robiť ešte pred pár rokmi a za čo dnes budete minimálne spoločensky degradovaní.

Aj keď proti Zuzane Čaputovej ako osobe absolútne nič nemáme, ideológia, ktorú predstavuje je podľa nás ohrozením budúcnosti tejto krajiny. Ak máme v názve portálu slovo „sloboda“, nič také ako Progresívne Slovensko nepodporíme. Sme pravicové médium prikláňajúce sa k libertariánskym pozíciám, asi by bolo divné, keby sme niekoho ako ˇčlena extrémistického ľavicového hnutia podporovali


Publikovaný

v

,

od