Nie každý prezident, či premiér musí mať špeciálnu – hodne drahú – starostlivosť. V niektorých krajinách je člen výkonnej moci v prvom rade zamestnanec občanov.

No a tu je výsledok.

Predstavte si, že letíte najlacnejším spojom. Žiadne špeciálne služby, žiaden servis. Proste nič. Let pre „robotnícku triedu„.

A ste si vedomí, že horných desaťtisíc letí buď privátnym lietadlom, alebo aspoň business triedou v nejakej prvotriednej spoločnosti.

Šok je, keď zistíte, že to ide aj inak. Že jeden z tej „lepšej“ spoločnosti ide tou istou linkou.

Presne takto cestuje rakúsky kancelár Sebastian Kurz, ako ho odfotil chorvátsky pasažier Nikola Grubišić 18.8.2018

Tak si sedím minulú noc v lete z Barcelony, cestujem nizkonákladovou spoločnosťou (Eurowings), keď sa naraz objaví akási slávna tvár – vidím deti, ako sa s ním fotia, dospelí ho vítajú, pýtam sa letušky, kto to je? …odpovie, že rakúsky kancelár Sebastian Kurz…

Takže rakúsky kancelár čakal elegantne so všetkými ostatnými pasažiermi v lete, ktorý je oneskorený o 2 hodiny, sedí v ekonomickej triede, bez delegácie, bez ochranky a ďalších kravín, bez ktorých by naši politici nemohli ani ísť na záchod…

Keď sme pristáli vo Viedni, myslel som si, že tam bude aspoň niekto kvôli bezpečnosti, ale ten muž vyjde von ako ostatní cestujúci, vezme si batožinu a sám opúšťa letisko…

A potom to porovnám s našimi politikmi, ktorí se prezentujú, ako naše božstvo.

O udalosti píše aj rakúsky portál Oberöstereich Nachrichten

Skutočný verejný predstaviteľ?

Sebastian Kurz nie je sám. Prezident Rakúska Alexander van der Bellen takisto cestuje bez okázalých prejavov papalášstva

Offizieller Besuchdes Herrn Bundespräsidenten in der Tschechischen Republik
Abfahrt von Wien Hauptbahnhof mit ÖBB Railjet 76 „Antonín Leopold Dvořák“

Podobných príkladov v Európe by sme našli viac.

Lenže ani vo svete si predstavitelia rôznych krajín nepotrpia na luxus. Dobre si pozrite túto fotku

Ministerský predseda indického štátu Maháraštra Devendra Fadnavis v lietadle

Maháraštra je druhý najväčší štát Indie, rozkladajúci sa na západe krajiny s hlavným mestom 20 miliónovým Bombajom. Pre ilustráciu, štát je 6x väčší ako Slovensko, ale počet obyvateľov je 20x väčší. Je najpriemyselnejším indickým štátom a centrom burzového obchodu.

Ministersky predseda tohto štátu Devendra Fadnavis cestuje bežnou ekonomickou triedou.

A čo prezident Kiska?

Okrem toho, že slovenský prezident prakticky väčšiu časť roka strávi doma a na dovolenke, luxus a nadštandartnú starostlivosť si nepodpustí.

Andrej Kiska každý štvrtok na víkend cestoval do Popradu a naspäť sa vracal lietadlom v utorok, takže sa platili obrovské náklady na zabezpečenie letovej prevádzky. Tejto praxe sa ani náhodou nemienil vzdať, až kým nedošlo k zásadnej kritike. Ako sa prepravuje dnes, nevedno. Správy o jeho cestách sa akosi vytratili.

Slovensko nie je veľká krajina, má zhruba toľko obyvateľov ako dve štvrte New Yorku Brooklyn a Queens. Jej prezident je viac-menej formálna reprezentatívna funkcia, je to tzv. prvý občan štátu. Jeho úloha nie je vládnuť, slúži len ako poistka v systémem váh a protiváh moci. Vzhľadom na význam Slovenska a význam prezidentskej funkcie, nie je vo svete, kde si občania pozorne strážia míňanie verejných zdrojov, takýto finančný náklad zvykom.

Ako príklad nech slúži návšteva mongolského prezidenta v Česku, ktorý tam prišiel – vlakom. Pre krajiny našej veľkosti a podobného významu je skôr zvykom skromnosť takýchto reprezentatívnych osôb, ktoré považujú svoju funkciu za službu verejnosti. Keďže podobné funkcie sú dostatočne honorované, resp. ich vykonávajú ľudia, ktorí nemajú hlboko do vrecka, nie je neobvyklé, že si súkromné cesty platia títo ľudia sami.

Milionár Kiska je však všetko možné len nie skromný. Rovno sa dá povedať, že jeho počínanie je arogantné a cynické vzhľadom k chudobe Slovenska. A mimoriadne farizejské, ak násobok toho, čo rozdá pred kamerami ako súčasť svoje trvalej reklamnej kampane, minie na súkromné cesty pod priehľadnou zámienkou, že je to zákonom povolené.