O 3 dni bude Rada pre zahraničné veci EÚ, rada ktorá je po Európskej rade premiérov azda najdôležitejšia. Témou bude Globálna stratégia EÚ. Stratégia ku ktorej slovenský parlament nemá žiadny názor a nikdy o nej v pléne nerokoval. Napriek tomu sa stratégia už dočkala „novelizácie“ na pôde EÚ. Prinášame vám znenie celého textu stanovísk Slovenska k summitu, ktorý bude 17.7.. 2017 v Bruseli.
V princípe ide o záznam neuveriteľne submisívneho stanoviska Slovenska. Preložené do normálnej reči: zo zadku Bruselu nám už ani päty netrčia, Slovensko poslušne vykoná, čo páni v Bruseli nariadia. Migrantami počnúc a napríklad európskou danou končiac – veď nakoniec jedným z bodov programu je aj podpora „globálnej vlády“.
Budúcnosť je potom scenár, v ktorom si na každého, komu sa to nebude páčiť a kto to bude nebodaj verejne kritizovať, posvieti Európsky prokurátor za extrémistickú zradu „európskych hodnôt“. Mimochodom úrad Európskeho prokurátora Slovenska už taktiež schválilo.
Zdá sa vám to prehnané? Tak sa v myšlienkach vráťte do počiatkov, keď politici pri schvaľovaní Lisabonskej zmluvy hovorili o žiarivým demokratických zajtrajškoch a porovnajte to s dnešnou realitou
https://www.youtube.com/watch?v=6dp6MkO5IIc
RADA PRE ZAHRANIČNÉ VECI (FAC), Brusel, 17.7.2017
1. Globálna stratégia EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (EUGS)
Stručný popis bodu:
Na zasadnutí Rady pre zahraničné veci (FAC) sa budú diskutovať priority na najbližší rok, očakáva sa brainstorming k pokračovaniu implementácie EUGS v celej šírke (prepojenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti – migrácia, terorizmus, global governance, geografické priority, odolnosť…) a nielen bezpečnosť a obrana. Diskusia by mala vyústiť do prijatia záverov na októbrovom zasadnutí FAC, kde sa očakávajú aj závery. Jej základom bude písomný vstup EEAS.
Na júnovom zasadnutí ER bola predložená Hodnotiaca správa o pokroku v implementácii EUGS, a to vo všetkých 5 oblastiach: 1.) bezpečnosť a obrana; 2.) budovanie odolnosti; 3.) integrovaný prístup ku konfliktom a krízam a prepojenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti; 4.) nové a aktualizované stratégie; 5.) strategická komunikácia. Najviac rozpracovanou oblasťou je bezpečnosť a obrana, no pracuje sa aj na ostatných oblastiach.
Návrh pozície SK:
-
SK podporuje implementáciu Globálnej stratégie EÚ a jej zameranie aj na oblasť obrany a bezpečnosti s cieľom zvýšiť stabilitu a bezpečnosť v EÚ, ako aj v susedných regiónoch.
-
SK oceňuje výrazný pokrok v diskusii o posilnení vojenských a civilných spôsobilostí a podporuje praktické riešenia, ktoré reálne zvýšia akcieschopnosť EÚ. Tieto by mali byť inkluzívne, pokiaľ ide o proces ich tvorby, ako aj účasť členských krajín na nich. Mali by vychádzať zo súčasného platného právneho rámca tvoreného Lisabonskou zmluvou.
-
V tejto súvislosti SR sa bude angažovať v rokovaniach o kritériách vstupu do stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany (PESCO) ako aj o možnostiach zapojenia sa do konkrétnych projektov spolupráce.
-
Podporujeme taktiež silnejšie zameranie implementácie Globálnej stratégie v nasledujúcom období aj v oblastiach ako je posilňovanie odolnosti štátu a spoločnosti, či strategická komunikácia (v rámci EÚ i mimo nej). V kontexte zvýšeného rizika terorizmu a masovej neregulovanej migrácie presadzujeme silnejšie prepojenie medzi vonkajšími a vnútornými politikami.
2. Líbya
Stručný popis bodu:
Diskusia ministrov sa zameria na zhodnotenie aktuálneho vývoja v krajine aj vo svetle očakávaného predĺženia mandátu oboch misií SBOP a zvolenia nového osobitného vyslanca OSN pre Líbyu Ghassana Salamého. Nad rámec očakávanej diskusie budú prijaté aj závery zohľadňujúce posledný vývoj s dôrazom na stretnutie PV as-Sarraja s Haftarom 2.5. v Abú Dhabí a stretnutie predsedu Snemovne reprezentantov Saleha s predsedom Štátnej rady Sewehlim 21.4. v Ríme. Ostatné závery k Líbyi boli prijaté vo februári a podčiarkli dôležitosť stabilizácie a rozvoja krajiny, významnú úlohu regionálnych aktérov (kreovanie Kvarteta v zložení OSN, AÚ, LAŠ a EÚ) a boj proti nelegálnej migrácii (operácie/misie SBOP). V zmysle záverov je pozícia EÚ založená na pretrvávajúcej podpore Vláde národného porozumenia (GNA), avšak zároveň otvorili možnosť širších kontaktov aj s inými aktérmi v prospech inkluzívneho politického riešenia na báze aktualizovanej Líbyjskej politickej dohody.
Návrh pozície SK:
-
SK víta menovanie nového osobitného vyslanca OSN pre Líbyu G. Salamého a naďalej podporuje ústrednú úlohu OSN v rámci politického zmierenia v krajine.
-
SK verí, že hlavné politické sily v Líbyi dosiahnu konsenzus a podporia modifikovanú GNA, na ktorej sa dohodnú. V opačnom prípade Líbya nedospeje k mieru a potrebnej politickej i ekonomickej transformácii.
-
SK podporuje platnosť dohody zo Schiratu z 17.12.2015, eventuálne aj jej rozšírenie o nové body (zohľadňujúce terajšiu realitu vnútroštátneho vývoja) v prípade dosiahnutej dohody relevantných líbyjských hráčov.
-
SK pokladá za dôležité pokračovať v podpore inkluzívnosti politických procesov v krajine, ktorá z hľadiska migračných tokov zohráva významnú úlohu na centrálnej stredomorskej trase. EÚ potrebuje v Líbyi politických partnerov, ktorí majú reálnu kontrolu nad relevantnými procesmi a budú prispievať k stabilizácii celkovej situácie.
-
V Líbyi je potrebné brať do úvahy pozíciu maršala Haftara a jeho pomerne silnú domácu i zahraničnú podporu. Je dôležité nájsť v dialógu s GNA možnosť primeraného zastúpenia v centrálnej exekutíve predstaviteľov nielen GNA a maršala Haftara, ale aj ďalších relevantných líbyjských síl, vrátane podporujúcich obe komory parlamentu.
3. Severná Kórea
Stručný popis bodu:
Bod zaradený z iniciatívy EEAS. Diskusia má byť zameraná na výmenu názorov o situácii na Kórejskom polostrove v kontexte stretnutia lídrov J. Kórey a US (29.-30.6.2017), či lídrov J. Kórey a EÚ/niektorých ČŠ na okraji samitu G20 v Hamburgu (7.-8.7.2017). V nadväznosti na výsledky stretnutí sa ministri môžu zaoberať i otázkou ďalšej politiky EÚ voči KĽDR. Podľa EEAS vyjadrilo nové vedenie J. Kórey záujem o silnejšiu spoluprácu a podporu EÚ pri riešení situácie. Uprednostňuje politiku kritickej angažovanosti EÚ pred prístupom US a JP, t.j. pokračovanie tlaku prostredníctvom sankcií, a snahu o dialóg a aktivity zamerané na zníženie napätia a reštartovanie zmysluplných rokovaní, keď nastanú vhodné podmienky. (Pozn.: Samit USA s Kórejskou republikou 30. 6. 2017 však ukázal, že obe krajiny sú zajedno v potrebe posilnenia tlaku na KĽDR).
EEAS tiež otvorila (COASI CAP 21. 6.) tému potreby aktualizácie usmernení pre politiku EÚ voči KĽDR z roku 2011. V súčasnosti okrem návrhu EEAS (ktorý je blízky aj SK), FR-DE-UK prezentovali vlastný návrh. O tejto otázke by sa ale na FAC nemalo diskutovať.
V rámci PSC (30. 5.) EÚ potvrdila základné princípy svojej politiky voči KĽDR: 1. Implementácia sankcií prijatých BR OSN i vlastných autonómnych opatrení, 2. Medzinárodná angažovanosť s cieľom návratu KĽDR k rokovaciemu stolu.
Návrh pozície SK:
-
SR apeluje na dodržiavanie príslušných rezolúcií BR OSN. Pre zníženie napätia v regióne je potrebné, aby KĽDR zastavila svoje vojenské jadrové aktivity, vzdala sa svojho vojenského jadrového programu, odstavila a odstránila jadrové zariadenia, ktoré sa na ňom podieľajú a vzdala sa tiež svojho raketového programu.
-
SR sa pozerá so znepokojením na nedodržiavanie záväzkov KĽDR voči medzinárodnému spoločenstvu, na zhoršujúce sa vzťahy so susedmi, ako aj na politiku voči vlastným občanom.
-
Máme záujem o znižovanie napätia na Kórejskom polostrove a podporujeme pokračovanie koordinácie/konzultácií krokov EÚ s kľúčovými partnermi (J. Kórea, USA, Čína, Japonsko, Rusko).
-
Je dôležité podporiť a dodržiavať už prijaté sankcie OSN. V tejto téme zohrávajú najvýznamnejšiu úlohu Čína, ako člen BR OSN, predseda 6-stranných rokovaní, ale aj najdôležitejší obchodný partner KĽDR, a tiež Rusko.
-
Popri sankciách a zvyšovaní tlaku na KĽDR by sme si mali ponechať priestor pre kroky smerujúce k znižovaniu napätia vrátane podpory obnovenia dôveryhodných rokovaní.
-
Za dôležité považujeme udržať komunikáciu s oboma stranami, vrátane pracovných komunikačných kanálov s KĽDR na priame tlmočenie stanovísk EÚ tak, ako to vyplýva z platných usmernení voči KĽDR.