Povstalci Sedembolestnej

Prichádzajú k nám sviatky uprostred astrologicého znamenia Panny, hlavne ide o Pannu Máriu Sedembolestnú, ale je v tom aj SNP, to o chvíľu uvidíme, že ako.

Panne vládne posol bohov Merkúr, ten ktorý údajne inšpiroval ľudí k hláskovému písmu, k učeniu sa, k obchodu, vedám, medicíne, a  akejsi všestrannosti. Je o princípe samo – oplodnenia, teda o rozvíjaní sa z vlastných zdrojov a príčin, niečo ako keď rastie kvet a stonka metamorfuje v list, list v kvet, kde sa to v ňom delí  na dvojnosť a nastáva oplodnenie a pokračovanie života kvetu, i keď sám kvet ako „individualita“ umiera. To sú tajomstvá vývoja, dobra a zla, aj večného života, o tom ale potom.

Zaujímavé je, že v Rusku 16. storočia na nejakých asi sto rokov zaviedli začiatok roka na 1. September. Miešali sa tam hospodárske potreby, teda zber úrody s náboženskými, išlo vlastne o sviatok Simeona Stĺpnika. Jeho sen zrejme predurčuje určitú ideu:

“ Ak chceš teraz stavať dom, stavaj! Pracuj však usilovne, pretože bez námahy v ničom neuspeješ!“

To sa hodí aj na tie sviatky zberu úrody, proste čo zaseješ, to žneš a ako sa staráš, taká kvalita a množstvo to bude. Nuž múdre pozadie má tento sviatok, ak je to takto .
A ešte keď v Rusku kresťan a krestianin ako roľník,  sú podobné slová, o mnohom to svedčí.

Krestianin – roľník obrába zem, ako kresťan pracuje na svojej duši. Burinu vytrháva, spracúva zem-dušu tak, aby sa nej, v nej urodilo len to dobré semeno. A tak sa musí snažiť.

Slováci a nakoniec aj Slovania ako celok sa doteraz neprejavili, vždy boli len vo vleku iných národov, ktoré im niečo dali, nejako ich ovplyvnili. Je to asi niečo také, ako keď sa človek ako sluha chodí učiť k rôznym pánom,  aby neskôr sa stal   kráľom. Zo sluhu kráľ, taká je postupnosť tu vo svete.

Nevyhranenosť, mnohoznačnosť, ale aj zárodok určitej všestrannosti, možno nájsť aj v Slovenskej histórii. Kňaz Murgaš prispieva elektrotechnike, je zároveň prírodovedec,  a sú aj iné príklady. Štúrovci dospievajú k „slovanskej vede“, čo má byť syntéza empirického poznania s intuíciou, aj s duchovným náhľadom. Niečo také už robil J. A.  Komenský vo svojej Pansofii, tiež  vlastne chlapík  z tohto teritória.

Všestrannosť, univerzalizmus je určite v zárodku mdlý a prevalcuje ho hocijaká doslovne – špecializácia, lenže história ukazuje, že vyhranenosť jedným smerom hynie, kým akási utlmená všestrannosť nie len že prežije, ale je vlastne akýmsi večným kváskom civilizácie, je jej pokračovaním, je oným „vyvoleným národom“, ak to už takto nadnesene a už aj sprofanovane máme povedať.

Keď Hitler Tisovi povedal, že nechce ani piaď Slovenskej zeme, určite mal na  mysli, že ten bezvýznamný fliačik zeme, tak nevyhranený, tak nemastný.neslaný mu bude k ničomu, veď otrokov mal na východe na milióny … Tiso ako kňaz na mieste prezidenta, ten „nacista“, ktorý blaho národa takmer nadraďoval nad chcením jednotlivca, čo je vlastne tak blízko socializmu, až komunizmu. Aj arizáciu on sám plánoval ako dobrovoľnú a na čiastkovom podiele, pričom „árijec“ musel svoju časť Židovi zaplatiť, ale prevalcovalo ho radikálne krídlo, hoci čiastočný antisemitizmus je mu odpustiť ťažko, je to obeť doby, hlavne ak jeho niektorí kňazi zachraňovali   Židov.

Nechcem sa ale baviť o tom, kam nás dokopali iní, len sa chcem pozrieť na tie jemné veci mentality národa, ktoré nepodliehajú dobovým náladám.

Minister obrany Tisovej republiky, Ferdinand Čatloš plánoval vojnu s Maďarskom, neskôr aj povstanie a aj sa pripojil k povstalcom. Bol zvláštny ten Slovenský štát“. Kým v Nemecku komunistov vraždili, na Slovensku sa s nimi stretávali  vládni činitelia po kaviarňach.

Veliteľ Hlinkovej gardy Alexander Mach: „Novomeský nebol politickou veľmocou, bol dobrý básnik, môj dobrý priateľ, ale zároveň aj môj ideový nepriateľ.“

Možno je to ťažko pochopiteľné, lebo je to málo uchopiteľné, že príznačná pre Slovákov je nevyhranenosť práve pre ten sklon k univerzalizmu. Národné jedlo máme od Rumunov, aj keď sú hlasy, že Valasi boli že vraj Kelti, mýty podobné Iráncom, túžbu po slobode podobnú ako anglosasi.

V Uhorsku bolo najmenej upálení čarodejníc, a ak áno, týkali sa len miest, ktoré mali právo meča a všetky mestá boli nemecké. Aj Templári v Uhorsku len voľne prešli k Johanitom, nikto ich neprenasledoval. Medzi ľudom sa udržiavalo kresťanstvo s prvkami pohanstva a nikto nechcel riešiť „sektárov“. Aj pogromy na Židov sa spočiatku týkali len nemeckého osídlenia.

Slovák vždy rieši iné veci ako je zameranie sa len na jeden jediný ideologický cieľ. Jedine ak by išlo o súhrn ídeí. Preto tu máme povedzme generála Augustína Malára, ktorý s vysokým nacistickým vyznamenaním pod krkom,  sa ako slavjanofil kontaktuje so sovietskymi generálmi  a plánuje s nimi povstanie na 15. Septembra 1944.

Tiso pred súdom spomína na to, ako mu Malár hovoril o kontaktoch s Rusmi. Tento „fašista“ vedel o tom, že jeho generál sa kontaktuje so sovietmi, na súde ale použil termín „Rusi.“

Nuž veru, ak by sa podaril plán generála Malára, ktorého k smrti  umučili nemeckí fašisti,  a časti vlády, SNP by sme oslavovali na sviatok Sedembolestnej, ako by to správne pre nás malo byť. Aj práci chtiví liberáli by sa potešili, lebo o jeden  sviatok by sme konečne mali menej.


Publikovaný

v

,

od

Značky: