(úvodné foto: Pxhere)
Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko opätovne predkladá novelu zákona o umelom prerušení tehotenstva. V júni 2018 tento návrh neprešiel a ani v slovenskej spoločnosti nezískal jednoznačnú podporu. Čo vás vedie k opätovnému predloženiu návrhu zákona?
Presnejšie povedané o návrhu zákona sa vtedy vôbec nehlasovalo. Väčšina poslancov parlamentu v počte 76 schválila procedurálny návrh poslanca za SMER SD Juraja Blanára nehlasovať o zákone.
Poslanec Juraj Blanár svoj procedurálny návrh odôvodňoval potrebou širšej celospoločenskej diskusie. Plus k tomu tvrdil, že sa pripravuje návrh zákona k tejto téme, ktorý si získa súhlas parlamentnej väčšiny. Dodnes sa však nič neudialo, nik nás v tejto veci nekontaktoval. Za ten čas na Slovensku ukončilo svoju existenciu približne 3500 nenarodených detí.
Má vôbec význam otvárať takúto kontroverznú tému?
My nemôžeme konať inak. Sme kresťanskou stranou, ktorá si ctí desatoro Božích prikázaní a piate Božie prikázanie je jasne zrozumiteľné.
Rozumiem tomu správne , že pre kresťana je umelé prerušenie tehotenstva vec zásadne neprijateľná?
Pojem umelé prerušenie tehotenstva zakrýva a skresľuje skutočnú podstatu veci. Tehotenstvo sa tým umelo neprerušuje ale definitívne ukončuje. Z toho je jasné, že z pohľadu morálnej teológie ide o vraždu nevinnej ľudskej bytosti.
Pápež Ján Pavol II. v jednomyseľnosti s biskupmi vydal niekoľko vyhlásení v ktorých odsúdil umelý potrat.
„Priamy potrat, t.j. chcený ako cieľ, alebo ako prostriedok je vždy vážnym morálnym neporiadkom lebo je dobrovoľným zabitím nevinnej ľudskej bytosti.“
„Táto ľudská bytosť je slabá a bezbranná do takej miery, že je zbavená aj tej minimálnej formy obrany akou je u novonarodeného dieťaťa prosebné kvílenie a plač“
Ján Pavol II.
Nekompromisný postoj Jána Pavla II. ohľadom potratov zdieľa aj súčasný pápež František .
Vzhľadom k osudu tohto návrhu v lete 2018 môžeme teda konštatovať, že v slovenskom parlamente sú kresťania len veľmi málo zastúpení?
Až takto by som to netvrdil. Ja vidím problém v tom, že veľké množstvo poslancov sa slovami hlási ku kresťanstvu ale bohužiaľ svojimi skutkami to nedokazujú.
Napríklad poslanci liberálneho krídla z Mostu Híd si spomenú na slová pápeža Františka vtedy, ak nimi účelovo a farizejsky odôvodňujú potrebu vítania migrantov a podpisovanie rôznych migračných paktov. Ale pri prerokúvaní tohto návrhu zákona si na slová pápeža Františka o tejto téme nespomenú.
Prejdime teraz z morálne teologického hľadiska k bežnému životu. Žena má v súčasnosti právo sa slobodne rozhodnúť, či začínajúci život vo svojom lone ukončí alebo nie. Navrhovaná legislatíva by jej to právo vzala, teda okrem výnimiek spomínaných v návrhu zákona. Nie je to chybný krok?
Som presvedčený, že iba v málo prípadoch sa žena rozhoduje slobodne a sama. V drvivej väčšine prípadov sa rozhoduje pod existenčným, rodinným a spoločenským tlakom a hlavne ostáva odkázaná sama na seba.
Zákaz potratov je jedna vec, ale zabezpečenie následného života dieťaťa ostáva na matke, čo s tým?
V prvom rade treba uviesť, že snahou predkladateľov návrhu zákona je obmedziť neopodstatnené a bezdôvodné vykonávanie potratov. V návrhu zákona ostávajú tri výnimky pri ktorých ponechávame možnosť rozhodnutia o ukončení tehotenstva v prípade znásilnenia, ohrozenia života matky a pri preukázateľnom genetickom poškodení plodu.
Dnes máme najliberálnejší potratový zákon v Európe. Slovensko sa tak stalo fabrikou smrti pre nenarodené deti. Aj tomuto chceme návrhom zákona zabrániť.
Ale stále to nerieši existenčné problémy budúcej matky.
Po prijatí zákona musia samozrejme nasledovať ďalšie kroky v sociálnej sfére. Ak je tehotná žena opustená otcom dieťaťa, opustená rodinou, tak toto zlyhanie jej okolia musí nahradiť záujem spoločnosti a štátu.
Na aktuálnej debate o migračných tokoch vidíme, že finančné zdroje nie sú problém v prípade ak systém má o nejakú skupinu ľudí záujem. V prípade tzv. integrácie migrantov do spoločnosti nepočuť otázku odkiaľ na to vezmeme. A tu hrozia naozaj veľmi veľké výdaje.
Nešťastná slovenská žena však ostáva odkázaná sama na seba s veľmi malou podporou štátu. Možno urobila vo svojom živote chyby, ktoré ju dostali do tejto situácie. Lenže aj väčšina tých „moreplavcov“ narobila „more“ chýb, ktoré ich dostali do ich situácie. Hoc aj len tú jedinú chybu, že naleteli pašerákom ľudí na reči o raji v Európe, kde sa robiť nemusí, lebo všetko im dá štát. Ak sú finančné zdroje vyčlenené na integráciu migrantov, nevidím dôvod aby neboli aj pre slovenské matky uvažujúce o umelom ukončení tehotenstva zo sociálnych a existenčných dôvodov.
Nebolo by predsa len lepšie najprv vyriešiť tú sociálnu stránku veci a až potom sprísniť zákon o umelom ukončení tehotenstva?
Znova opakujem, že pre mňa ako kresťana je to predovšetkým vec viery. Už som spomínal, že za pol roka od odmietnutia hlasovať o tomto zákone stratilo možnosť žiť približne 3500 nenarodených detí. Koľko ich ešte musí zomrieť aby sme konečne prikročili k ich ochrane?
Toto je vec môjho kresťanského presvedčenia a je mi úplne jasné, že návrh zákona ideálne nerieši túto problematiku. Ale radšej budem presadzovať akýkoľvek návrh zákona ktorým bude ušetrení čo i len jeden život nenarodeného dieťaťa ako alibisticky neurobiť nič.
Nemôžem súhlasiť so súčasným stavom, keď žene v ťažkej životnej situácii umožníme legálne zabiť svoje budúce dieťa ale spoločnosť jej len veľmi málo pomôže v prípade, ak sa rozhodne si dieťa ponechať. Ak by sme už na to naozaj nemali kde vziať, tak sme napríklad mohli miesto nákupu bojových lietadiel a obrnených transportérov financie použiť okrem iného aj na podporu žien v ťažkej životnej situácii.
Civilizovaná – kresťanská krajina nemôže fungovať spôsobom, že jedným z dôvodov legislatívnej podpory umelého ukončenia tehotenstva u slovenských žien zo strany štátu je údajný sociálny aspekt nedostatku finančných zdrojov na podporu pôrodnosti a na druhej strane bez problémov sa vynakladajú neskutočné sumy na nákup zbraní alebo na integráciu migrantov.