Vladimir Putin nielen podkopáva našu demokraciu, ale zabezpečuje si svoju vlastnú dlhodobú moc v Rusku tým, že destabilizuje Západ – čo je stratégia, ktorú Spojené štáty a Európa nebezpečne pomaly chápu a riešia.
To bolo skľučujúci výsledok stretnutia pracovnej skupiny POLITICO na vysokej úrovni, ktorá sa zvolala na okraji Valného zhromaždenia OSN v New Yorku 19. septembra. Uprostred hrozieb ako Severná Kórea, ISIS a narastajúci pravicový populizmus na oboch stranách Atlantiku, sme chceli vidieť, čo by povedali niektoré z najbystrejších hláv z Európy a USA v oblasti bezpečnosti, ak ich postavíme do miestnosti a necháme otvorene rozprávať o najhorších bezpečnostných hrozbách, ktorým čelíme na našom kontinente.
To, čo sme počuli, bolo zaujatie Ruskom a ambíciami Putina, o ktorom niektorí účastníci predpovedali, že vzhľadom k jeho veku – 64 rokov, mohol by zostať pri moci desať rokov alebo viac. Ruský prezident však čelí dlhodobej výzve ako si udržať moc bez demokratickej legitimity a prosperity modernizovanej ekonomiky.
V dôsledku toho Putin pracuje na tom, aby podkopal západné inštitúcie a zasial nesúhlas v západných spoločnostiach, uviedli účastníci. Toto úsilie sa ani tak nezameriava na výber konkrétnych víťazov a porazených vo voľbách, než na to, aby Západ vyzeral slabý a nefunkčný – a na posilnenie ruskej moci a legitímnosti v porovnaní s takto vykresleným Západom. Aby Putin udržal Rusov pod svojim autokratickým palcom, potrebuje, aby ľudia videli, že slobody Berlína, Londýna a Washingtonu nie sú ničím závideniahodným.
„Putin chce urobiť svet bezpečný pre ruskú autokraciu a to znamená, že musí zásadne diskreditovať demokraciu, čo sa aj snaží urobiť. Zároveň musí oslabiť západné inštitúcie, čo sa tiež snaží urobiť,“ povedal jeden účastník.
Rozhovor – začiatok spustenia projektu The POLITICO Cabinet, čo je transatlantický žurnalistický projekt redakcií POLITICO v USA a Európe – sa uskutočnil podľa pravidiel spoločnosti Chatham House: Mená účastníkov sú verejné, ale konkrétne citácie sa nepripisujú jednotlivým účastníkom. (Pre zoznam účastníkov kliknite sem.)
Účastníci súhlasili, že Rusko je len jednou z viacerých rastúcich hrozieb pre Západ. Jeden účastník sa vyjadril, že americký stret so Severnou Kóreou je nepredvídateľný a jeden vojenský nesprávny odhad „by mohol priniesť smrť pre všetkých“ (could ruin your day). Čína je dlhodobou výzvou a konkurenciou, ktorá si vyžaduje veľkú pozornosť, aj keď sa zatiaľ Peking prejavuje záujem o prácu v rámci existujúceho medzinárodného poriadku, a to bez toho, aby ho podkopal. A terorizmus – ktorý jeden účastník opatrne označil ako „taktiku“ namiesto nepriateľa – zostáva hrozbou, ktorá stojí životy a podkopáva sociálnu stabilitu.
Ale konsenzus v miestnosti bol taký, že ako geopolitická hrozba je Rusko číslo 1. Niekoľko účastníkov uviedlo, že Rusko skutočne vyhlásilo politickú vojnu Západu, aj keď Európa a Spojené štáty to ešte celkom nepochopili.
„Rusko je aktívne, násilné a bezprostredné,“ povedal jeden účastník.
„Rusko je politickou hrozbou, vedie politickú vojnu proti našim spoločenstvám, podkopáva naše hodnoty, snaží sa nás demoralizovať, rozdeľovať nás a polarizovať našu politiku [aby] sme sa vzdali boja, aby sme im zabránili kolonizovať krajiny ako Ukrajina,“ povedal ďalší.
PUTIN A VÝZVA VOČI NEMU
Tu sú ďalšie kľúčové závery z konverzácie.
Ukrajina je oporný bod boja medzi Ruskom a Západom. Ukrajina sa stane buď vazalským štátom Rusku alebo sa úspešne integruje do Európy. Toto je pre Rusko a pre Putina „existenciálna“ záležitosť, ktorá ovplyvní legitímnosť a dlhú životnosť jeho vlády.
„Rusko musí zvíťaziť na Ukrajine, pretože europenizácia Ukrajiny je koncom Putinizmu – nie koniec Ruska, ale koniec Putinizmu,“ povedal jeden účastník.
Putinova nadvláda nad Ruskom môže byť krehkejšia, než sa zdá. Jedným z dôvodov sú západné ekonomické sankcie, ktoré kúšu a spôsobujú ťažkosti ruským podnikom a obyčajným občanom. Ďalšou záležitosťou je závislosť ruského hospodárstva od fosílnych palív v čase, keď ceny ropy klesajú a neočakáva sa, že sa to čoskoro zlepší.
Pokiaľ Putinova legitimita závisí od prosperity, ruské ekonomické problémy sú pre neho problémom. Jeden účastník naznačil, že by sa mohol snažiť modernizovať ekonomiku, ak si v budúcom roku zabezpečí očakávané opätovné zvolenie. To by však vyžadovalo menej konfrontačný vzťah so Západom.
„Putin nie je taký hlúpy, že chce len pokračovať v tomto oligarchickom, neefektívnom systéme ekonomiky,“ povedal účastník. Po voľbách na budúci rok môže byť pre Putina a západné národy „vhodná príležitosť – aj keď veľmi malá“ na obnovenie ich vzťahu, pokiaľ budú Spojené štáty a európske krajiny spolupracovať. „To je absolútnou podmienkou všetkého.“
Spojené štáty nevystupujú ako vodca slobodného sveta, a to je problém. „NATO a OSN boli navrhnuté s podmienkou silného vedenia USA … a im to nedochádza,“ povedal jeden účastník. „Nechápu to a nechápu to už hodnú chvíľu.“
Čiastočne to je kvôli otvorenému skepticizmu prezidenta Donalda Trumpa voči transatlantickému projektu po skončení druhej svetovej vojny, od NATO k Európskej únii. Ďalší účastník však poznamenal, že európske krajiny sú tiež frustrované tým, že sa zdalo, ako keby prezident Barack Obama považoval vzťahy s ich kontinentom za druhoradú prioritu.
„Dnes je na stole strategická otázka, s ktorou svet teraz určite zápasí: ‘Môj bože, aký krehký je americký záväzok voči demokratickým hodnotám?‘ A toto sa ozýva všade,“ povedal jeden účastník.
Porážajú nás v kyber priestore. „Zlyhávame, keď príde na realizáciu toho, ako reagovať na kybernetické útoky,“ povedal jeden účastník. Ruskí hackeri ukázali, „že sme v tejto oblasti desaťročia pozadu, že hrozby budú pokračovať, a že našou najnaliehavejšou potrebou je zistiť, ako to dohnať.“
„[Firmy] považujú kybernetické útoky za časť IT, až kým si neuvedomia, že potrebujú pravidlá, ktoré sú veľmi odlišné od pravidiel IT,“ povedal ďalší účastník. „Takže otázka je: ‘Kto vlastní, aký kus z toho? A ako o tom rozhodneme?‘ A ešte sme nevyriešili tieto zásadné otázky.“
Čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, nerozhodli sme, kto je za to zodpovedný. Nie je to len priemysel, ktorý zápasí s kybernetickými útokmi. Aj vlády sa stále pokúšajú zistiť, kto by mal mať hlavné slovo: spravodajská komunita, vojenské alebo vnútroštátne bezpečnostné agentúry.
Niektorí účastníci ostro nesúhlasili s tým, ktorá časť vlády USA je pre túto úlohu najlepšie vybavená. Niektorí si mysleli, že Národná bezpečnostná agentúra alebo Americké kybernetické velenie pod patronátom Pentagonu, z ktorých obe môžu čerpať z hlbokej inštitucionálnej odbornosti. Iní uprednostnili Ministerstvo vnútra a hovorili, že pokiaľ ide o počítačové hrozby, v armáde je príliš veľa „slepej paranoidnosti„.
„Národno-bezpečnostný prístup k bezpečnosti je strategický, centralizovaný a riešený zhora. … Nemôžem prísť na iné tri zbytočné slová v angličtine, ktoré by popisovali internet a čo sa deje v kybernetickom priestore.“ Na rozdiel od toho odporca povedal: „vnútroštátna bezpečnosť je decentralizovaná, transakčná a riešená zdola.“
Ruská propaganda vyhráva informačnú vojnu. Účastníci rozlíšili ruské kybernetické útoky zamerané na sabotáž – ako napríklad zmena volebných výsledkov alebo vypnutie elektrickej siete – a tie, ktoré sú určené na to, aby rozsiali zmätok a nesúhlas. Západné vlády môžu byť lepšie v boji proti prvému druhu útokov; prípady tých druhých môžu vlády neustále privádzať do zmätku. Jeden účastník zaznamenal nedávne úsilie Ruska v Nemecku vyvolávať nálady proti imigrácii falošnými spravodajskými príbehmi o rusko-nemeckej dievčine údajne znásilnenej arabskými migrantmi.
„Budú sa snažiť zničiť náš systém, budú chcieť vytvoriť pochybnosti a rozruch, a budú podporovať akýchkoľvek extrémistov, či už sú to ľudia hlásajúci nadradenosť bielej rasy alebo, ako viete, radikálni ľavičiari,“ povedal jeden účastník. „Je im to jedno, všetko, čo narúša, vytvára zmätok a spôsobuje chaos v rámci NATO a EÚ.“
ČO SA MÁ UROBIŤ?
Účastníci identifikovali aspoň šesť možných politických riešení na ochranu Západu pred vyvíjajúcimi sa hrozbami z Ruska.
1. Udržme Ukrajinu – prinajmenšom väčšinu z nej – mimo dosahu Putina.
Silný konsenzus spočíval v tom, že Západ môže zatlačiť Putina podporou európskej demokratickej Ukrajiny – aj keď časti krajiny, ako napríklad Krym, zostanú v ruských rukách. Európska Ukrajina by mohla podkopať Putinovu legitímnosť v Rusku a vyvolala otázky, prečo má Rusko autokratickú vládu a kleptokratickú ekonomiku, keď sa krajine tak historicky a kultúrne blízkej, ako je Ukrajina podarilo zozápadniť.
„Kľúčom k odradeniu a potenciálnej zmene Ruska je Ukrajina,“ povedal jeden účastník.
2. Dajme Ukrajine nejaký druh zvlášneho postavenia v Európskej únii.
Niekoľko účastníkov sa zhodlo na tom, že Európska únia potrebuje vytvoriť pre Ukrajinu špeciálny štatút, kým nebude mať plné členstvo v EÚ, pretože jej ekonomika má ďaleko od toho, aby bola pripravená integrovať sa. Korupcia je hlavnou prekážkou, s ktorou musí Kyjev neustále bojovať. Medzitým by označenie „pridruženého“ člena EÚ znamenalo európsky záväzok voči tejto krajine. To by posilnilo proeurópskych demokratov a zablokovalo Putinove snahy pritiahnuť Ukrajinu na orbit Ruska.
3. Udržujme ekonomický tlak na Rusko prostredníctvom sankcií.
Účastníci sa zhodli na tom, že sankcie v USA a EÚ uložené na Rusko po Putinovom obsadení Krymu v roku 2014 kladú daň na ruskú ekonomiku a zvýšili cenu Putinovho úsilia destabilizovať zvyšok Ukrajiny. Ale varovali pred prasklinami v západnej koalícii a povedali, že ukrajinský osud môže závisieť od toho, že zostane zjednotená.
4. marec 2018 je pre Putina kľúčovým momentom.
Len málokto pochybuje, že Putin bude v marci opätovne zvolený za prezidenta na nové šesťročné funkčné obdobie. Ale potom bude musieť urobiť niektoré strategické rozhodnutia. Ak chce Putin modernizovať ruskú ekonomiku a znížiť závislosť od ropy, zemného plynu a ťažby surovín, bude mať vhodnú príležitosť to urobiť na začiatku svojho nového funkčného obdobia. Účastníci povedali, že po voľbách by mal Západ hľadať známky toho, že Putin chce iný druh vzťahu, ktorý je viac koopoeratívny a mal by byť pripravený reagovať na jeho signály. Kľúčovým znakom, ktorý si treba všímať, je, či si vyberie za premiéra reformátora.
5. Vlády musia zdieľať viac tajomstiev so súkromným sektorom.
Vláda USA nesplnila svoju úlohu, keď málo informovala súkromné firmy a verejnosti o kybernetických útokoch, povedal jeden účastník. Bolo to vďaka pravidlám, ktoré bránia zdieľaniu spravodajských informácií.
„Existujú poznatky, o ktorých vláda vie a ktoré s priemyselom nevieme zdieľať. To ma privádza do absolútneho šialenstva, pretože niektoré z týchto informácií sú veci, ktoré náš priemysel musí vedieť, aby nás bránil,“ povedal účastník s odkazom na FBI vyšetrovanie moskovskej internetovej bezpečnostnej spoločnosti. „Ak naša vláda teraz hovorí, že by ste nemali pracovať s určitou počítačovou spoločnosťou – prečo to naša vláda nehovorila svetu skôr?“
6. Lepšia bezpečnosť si žiada kampane o kybernetickej „hygiene„.
Základná kybernetická hygiena, ako napríklad zmena hesla a neklikanie na prílohy, by mohla zabrániť 80 až 90 percent známych kybernetických útokov, povedal jeden účastník. „Prečo vláda nepodporuje túto agendu základnej kybernetickej hygieny? Mám na mysli to, že máme reklamy, ktoré nám hovoria, že si treba umývať ruky. Prečo to nerobíme?“
7. Najlepší spôsob, ako bojovať proti ruskej informačnej vojne, je viac informácií.
NATO a EÚ by mali rozšíriť svoje úsilie o odhalenie, analýzu a vyvracanie ruskej dezinformácie, povedal účastník. Obe organizácie majú v tejto oblasti aktívne malé firmy, ale „mohli by byť financované päťkrát viac, aby mali nejakú základnú schopnosť čeliť ruskej dezinformácii„.
„Obrana je označenie. Označenie botov, trollov, veľkou červenou pečiatkou: ‘Ruská propaganda‘„, povedal ďalší účastník.
SCENÁRE NOČNEJ MORY
Konverzáciu sme ukončili tým, že sme požiadali každého účastníka, aby popísal hrozbu pre Spojené štáty a Európu, ktorá im v noci nedá spať. Tu je výber:
„Čo ma budí zo sna, je nebezpečenstvo nesprávneho odhadu.“
„Politický nedostatok dôvery, sebavedôvery, na celom Západe. Pocit, že práve pre nás to nefunguje.“
„To, že stratíme dôveru navzájom, je najhlbšia hrozba, ktorej čelíme. Súhlasím s tým. Myslím, že to je najväčšia hrozba.“
„Moja nočná mora … je len obava, že nová prezidentská administratíva v Spojených štátoch zahodí veľa práce, ktorú sme urobili za posledných 50 rokov.“
Zdroj: POLITICO