Utečenecká kríza môže aj na niekoľko najbližších rokov ovplyvniť politiku v Nemecku. Pred kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá so svojou CDU / CSU vyhrala voľby a ktorú čaká skladanie vlády, teraz leží obrovská dilema.
Dokonca ešte pred začatím predbežných rozhovorov o koalícii zloženej z konzervatívcov Angely Merkelovej, liberálnych slobodných demokratov a Zelených, bavorskí spojenci kancelárky jasne vytýčili hranice – trvajú na tom, aby bol presadený limit na počet žiadateľov o azyl v Nemecku za rok.
„Musí byť jasné, že takáto horná hranica musí byť súčasťou koaličnej dohody,“ uviedol minulý týždeň Alexander Dobrindt, nový vodca parlamentnej skupiny bavorskej kresťanskej sociálnej únie (CSU), ktorého cituje server Politico. Merkelová pritom, rovnako ako vodcovia slobodných demokratov (FDP) a Zelených, opakovane odmietla túto hranicu stanoviť. Spochybnila realizovateľnosť tejto myšlienky a argumentovala, že počet žiadateľov o azyl do Európy musí byť znížený tým, že sa bude bojovať proti obchodníkom s ľuďmi a že je potrebné vyriešiť základné príčiny migrácie.
„Poznáte môj postoj: Nechcem to,“ povedala počas jedného z posledných televíznych vystúpení pred voľbami. Rozdiely v tejto otázke posilnili rozpory medzi kresťanskými demokratmi (CDU) Merkelovej a tradične konzervatívnejší CSU, ktoré trvajú už od sporného rozhodnutia Merkelovej, ktorá v roku 2015 dočasne otvorila hranice krajiny pre žiadateľov.
Keď strany vydali svoj spoločný manifest pre voľby, text horný limit nezmieňoval. CSU však vydala ďalší manifest, nazvaný „Bavorský plán“, v ktorom navrhla strop 200 000 utečencov ročne. Vysoký úradník CSU v Mníchove povedal pod podmienkou anonymity, „že 200 000 nie je nutnosťou – tiež by sme boli ochotní ísť až na štvrť milióna.“ CSU však trvá na nejakom limite. A ak na jeho určenie nedôjde, mohlo by sa vyjednávanie o vláde značne skomplikovať. Merkelová tak musí nejakým spôsobom zjednotiť rozdielne záujmy FDP a Zelených, a do toho riešiť problémy s CSU.
Pre šéfa CSU Horsta Seehofera, ktorý je tiež ministerským predsedom Bavorska, je hranica viac než len snaha presadiť konzervatívny politický dopyt. Je kľúčovým faktorom v tom, či dlhoročný vodca politicky prežije budúcich pár mesiacov. „Olizuje si svoje rany po tom, čo vo voľbách zaznamenala strana menej ako 39 percent – pokles o 10 percentuálnych bodov v porovnaní s poslednými všeobecnými voľbami v roku 2013. Mnohí vnútri CSU obvinili Seehofera, že bol príliš mierny na Merkelovú a jej centristickú politiku a nahnal tak voliča krajne pravicového predstaviť alternatívu pre Nemecko (AFD), „píše Politico. Aj preto Seehofer sľúbil, že neuzavrie „zlý kompromis“.
Medzitým ľudia Merkelovej v Berlíne hľadajú taký kompromis, ktorý by umožnil všetkým štyrom stranám v koaličných rozhovoroch opustiť rokovania bez úplnej straty tváre. Jeden z úradníkov CDU v Bundestagu, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, povedal, že táto otázka vyvoláva veľkú dilemu, pretože sa strana nemôže vzdať a ustúpiť požiadavke CSU na hornej hranici, ale zároveň sa aj „musí uistiť, že existuje nejaké číslo, ktoré môže predložiť ich obyvateľom. “
Jedným z riešení by mohlo byť prijatie imigračného zákona, ktorý by stanovil pravidlá pre pravidelnú migráciu do Nemecka skôr ako azyl a ktorý by zahŕňal obmedzenie počtu víz poskytovaných obyčajným prisťahovalcom. Liberálna FDP aj úradníci z CDU začali vysielať do Mníchova signály, že – aj keď sa naďalej bráni fixnému hornému limitu pre utečencov – berú bavorské požiadavky vážne. „Sme proti pevnému hornému limitu,“ povedala generálna tajomníčka FDP Nicola Beerová pre noviny RND. „Musíme však diskutovať o tom, čo naša krajina môže robiť, pokiaľ ide o integráciu.“
Rovnako tak Armin Schuster z CDU, známy vo vnútri strany ako zástanca konzervatívnej línie, povedal, že aj keď sa stavia proti „limitu, ktorý by bol vytesaný do kameňa … musia existovať pokyny, ktoré budú spojené s nemeckými potrebami, globálnou situáciou a uskutočniteľnosťou v krajine. „