Vyberte položku Stránka

POLITICO: Európska Únia odhaľuje projekty vojenskej dohody

Francúzsky prezident Emmanuel Macron urobil veľký krok smerom k svojmu veľkému plánu európskej vojenskej intervenčnej sily.

Ministri zahraničných vecí EÚ predstavili v pondelok zoznam projektov, ktorými chcú vytvoriť základnú časť nového vojenského paktu. Jeho hlavnou hybnou silou je Francúzsko spolu s Nemeckom.

Tento zoznam ešte nie je oficiálne vyhlásený, ale ako uvádza portál POLITICO, obsahuje 17 projektov pokrývajúcich oblasti ako vzdelávanie, rozvoj schopností a operatívnu prípravu.

Základným prvkom paktu je, že podporuje dvojstupňový prístup, v ktorom určité skupiny členských štátov podporujú iba určité projekty. Napríklad Nemecko pretláča Európske lekárske velenie s podporou Holandska, Španielska, Talianska, Rumunska, Švédska a Slovenska.

Projekt, ktorý má najväčšiu podporu, je holandský plán zvýšenej vojenskej mobility. Túto myšlienku podporilo ďalších dvadsaťjeden krajín a Komisia už predložila návrh.

Na zozname je aj „operačné jadro reakcie na krízy„, ktoré diplomati opísali ako projekt „predbežnej identifikácie síl, ktoré by ste mohli nasadiť v prípade potreby„.

Podľa zoznamu je vedúcou krajinou v projekte krízovej reakcie Nemecko, ale „je to zápas medzi Francúzmi a Nemcami,“ povedal diplomat, ktorý bol hlboko zapojený do diskusií. „Je to skôr francúzska idea a má zásadný vzťah s myšlienkou Macrona vytvoriť intervenčné sily.

Francúzski úradníci ju používajú ako príklad toho, čo je vlastne PESCO [takto je vojenský pakt známy v žargóne EÚ],“ povedal ďalší diplomat.

História môže počkať

Minulý mesiac 23 krajín EÚ uviedlo, že sa zúčastní iniciatívy PESCO, pričom Federica Mogherini, najvyšší diplomat Európskej únie, ho nazýva „historickým“ momentom pre kontinent.

Mnohí diplomati však nesúhlasia. „Bude to trvať mnoho rokov, pravdepodobne 10, aby sme zistili, či to skutočne funguje,“ povedal vysoký diplomat z jednej zo zakladajúcich krajín EÚ.

Dve krajiny, Írsko a Portugalsko, podali prihlášku po spustení PESCO, čo znamená, že jedinými krajinami mimo sú Spojené kráľovstvo, Dánsko a Malta.

Zúčastnení členovia sa dohodli na zozname záväzkov, medzi ktoré patrí „zvýšenie podielu výdavkov pridelených na výskum a technológie v oblasti obrany“ a „pravidelné zvyšovanie rozpočtov na obranu v reálnych termínov„.

Bolo predložených viac ako 50 projektov. To bolo znížené na celkových 17 predstaviteľmi, ktorí majú na starosti národné obranné politiky a Európskou obrannou agentúrou.

Obavy menších štátov

Diplomati sa už dávno obávajú napätia medzi Nemeckom, ktoré si želá inkluzívnejší prístup a Francúzskom, ktoré chce, aby bol prístup ambicióznejší a operatívnejší. „Zoznam vybraných projektov ukazuje, že sme našli rovnováhu,“ povedal jeden z diplomatov.

Niektoré stredoeurópske a pobaltské krajiny pociťujú obavy, že PESCO by mohlo zostať pod kontrolou západných krajín – zo 17 projektov sú štyri vedené Nemeckom, štyri Talianskom a dva Francúzskom.

V zozname sa však uvádza aj to, že Poľsko sa zúčastní dvoch projektov (vojenská mobilita a rádiová interoperabilita) a že Litva je vedúcou krajinou v „kybernetickom tíme rýchlej reakcie„.

Kyber​​bezpečnosť sa stala zásadnou otázkou pre medzinárodnú bezpečnosť. Keďže kybernetické hrozby prekračujú štátne hranice, tak musíme reagovať aj na to,“ uviedla pre agentúru POLITICO litovská prezidentka Dalia Grybauskaitėová.

Časť záujmu o projekt pochádza z jeho finančnej podpory. Začiatkom tohto roka spustila Európska komisia veľký finančný stimul pre krajiny, aby spolupracovali pri obstarávaní v oblasti obrany. Komisia na tento účel vytvorila Európsky obranný fond vo výške 5,5 miliardy EUR ročne.

 

Jeho budúcnosť však zostáva spojená s programom Macrona a širšími európskymi reformami. „Pred voľbami existovala skôr binárna vízia, že medzi Francúzskom a Nemeckom sa môže nájsť nejaká dohoda o obrane a hospodárstve, pričom Nemecko súhlasilo, že urobí viac pre obranu a Francúzsko, že bude pracovať na vnútorných reformách,“ povedala Rosa Balfour, významná predstaviteľka think tanku German Marshall Fund zo Spojených štátov.

Macron potom vyhral a pokračoval vo vnútorných reformách. Navrhol ďalekosiahlejšiu reformu eurozóny, než ako chcelo Nemecko, pričom sa dohodol na PESCO podľa priania Nemecka,“ dodala.

Zdroj: POLITICO

O autorovi

Pin It on Pinterest

Share This