Články Daga Daniša čítam rád, pretože píše, čo si myslí a premýšľa nad súvislosťami. Tu na Slobodnom výbere dám občas info o článku ktorý ma mimoriadne zaujal, ale odporúčam si prečítať aj ostatné jeho články priamo na Aktualitách. Stoja za to.

V originálnom texte sú modrým zdrojové linky na ktoré sa odvoláva.

Dag Daniš:

Ako politická korektnosť zabíja slobodu

https://www.aktuality.sk/clanok/707565/komentar-daga-danisa-ako-politicka-korektnost-zabija-slobodu/?

Mladý britský sociológ Noah Carl sa zrejme stane jedným zo symbolov éry, ktorú ovládla novodobá cenzúra. A kazatelia „politickej korektnosti“.

Carl bol verejne lynčovaný a nakoniec aj vyhodený z univerzity len preto, že sa opovážil hovoriť pravdu.

Sociológ Carl skúmal, ako genetika ovplyvňuje inteligenciu a správanie. Uvedomoval si, že tým otvára tému, ktorá je pre mnohých tabu. No bol presvedčený, že „potláčanie vedeckej diskusie o rase, génoch a IQ môže byť škodlivé“.

V skratke: Carl vedecky skúmal rôzne etnické skupiny, v ktorých sú rozdielne prevládajúce danosti. Ale aj rozdielne sklony k sociálnej neprispôsobivosti či ku kriminalite (napríklad medzi niektorými imigrantmi, ktorí sa nedokázali integrovať do západnej spoločnosti). 

Pomenovanie a skúmanie týchto rozdielov je podľa Carla nutné pre to, aby mohla fungovať účinná pomoc. A riešenia, ktoré budú zmierňovať rozdiely. 

Bitka akademikov

Carlov výskum viedol k niečomu, čo by sme mohli označiť ako „vojnu akademikov“. Stovky študentov a vedcov (najmä ľavicovo a liberálne orientovaných) v otvorenom liste naliehali na univerzitu v Cambridge, aby ho prepustila pre údajnú nepriamu podporu „pseudovedy“. A aby vyšetrovanie zamerala aj na tých, ktorí ho prijali. 

Ďalšie stovky vedcov sa zas postavili na stranu Carla, faktov a slobody vedeckého bádania.

Po niekoľkomesačnom vyšetrovaní univerzita Carla prepustila. Argumentovala aj tým, že jeho štúdie poburovali študentov a mohli by byť zneužívané v extrémistickom prostredí na šírenie rasovej nenávisti. Na univerzite sa vraj kvôli Carlovi zhoršila atmosféra a mnohí študenti a akademici sa cítili „zranení a zradení“. Cambridge je univerzita, na ktorej pôsobia stovky zahraničných študentov, pedagógov a vedcov.

Argumenty univerzity treba brať vážne. Výskum a otváranie citlivých tém môže mať nepríjemné vedľajšie následky. Univerzita má právo ukončiť výskumný program, ktorý vedie k zhoršeniu medziľudských vzťahov alebo k pobúreniu či zraňovaniu menšín.

Sloboda slova a bádania či hlásanie faktov majú svoje hranice, ktoré už nedefinuje veda, ale etika. Alebo politika. Napríklad politika vedenia univerzity.

Na druhej strane: nekompromisný zákrok vedenia – nijaké napomenutie ani pokus o riešenie, rovno vyhadzov – môže mať škodlivé následky. Aj pre vedu, aj pre spoločnosť. Carl nehlásal bludy. Robil sociologický výskum, ktorý bol označený za nevhodný. 

Politicky citlivý výskum by mal byť podriadený etickému kódexu, no nie zákazom.

Veda verzus ideológia

V prvom rade: Carlova téza, že genetika je jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú inteligenciu, nie je názor, ale fakt. Uznávajú to, hoci len v tichosti, aj jeho odporcovia. Námietky smerovali prevažne k tomu, že Carlov výskum je eticky a metodologicky pochybný, nevhodne interpretovaný a môže byť zneužívaný politickými radikálmi na „pseudovedu“.

Inými slovami: vyzerá to tak, že v záujme politickej korektnosti alebo prevládajúcej ľavicovo-progresívnej ideológie, ktorá odmieta skupinové, rodové a iné rozdiely, by sa mala veda zdržať „nevhodného výskumu“. Britský akademik Matthew Goodwin tvrdí, že v Carlovom prípade musela veda ustúpiť ideológom, ktorí sa nie veľmi presne považujú za „liberálov“. 

Tí tvrdia, že terén, do ktorého vstúpil Carl, je nielen rasový, ale aj rasistický. 

Tento postoj už v 70-tych rokoch hlásal Dworkin: „Netvrdíme, že vždy a všade sa má skúmanie rasových genotypových rozdielov v IQ skončiť. Tvrdíme, že v tomto čase, v tejto krajine, v tejto politickej klíme by sa mali konkrétni vedci dobrovoľne zdržať skúmania genotypových rasových rozdielov v oblasti IQ“.

Sociológ Carl asi netušil, že to, čo malo platiť pre Spojené štáty v roku 1974, bude platiť aj o 45 rokov neskôr v Británii.

Odpísali ho ako rasistu. Neprávom. Carl netvrdí, že niektoré etnické skupiny sú menejcenné a iné nadradené. Rasistické a fašistické pseudoteórie sú, verme, definitívne prekonané. Tvrdí len to, že medzi ľuďmi a skupinami sú vedecky preukázané prevládajúce rozdiely, ktoré je potrebné sociologicky skúmať. Nie prehliadať.

Podstata západnej civilizácie

Na zákrokoch proti Carlovi – alebo proti filozofovi Rogerovi Scrutonovi – je smutné to, že majú ničivé následky. Nielen pre slobodu slova či slobodu vedeckého výskumu.

Inkvizičné údery proti vedcom podkopávajú samotné základy západnej civilizácie. Tým, že blokujú slobodu a iniciatívu. A tým aj voľnú súťaž nápadov, ideí, teórií, ktorá je motorom pokroku. Úspech Západu stojí a padá na rešpektovaní slobody. 

Keď britská vláda odvolala z poradnej funkcie Scrutona (pre krik progresívcov, ktorým sa nepáčili jeho konzervatívne názory), magazín Economist to komentoval ako chybu. Snahy unifikovať intelektuálne prostredie podľa Economist-u povedie k obavám ľudí prejavovať svoje postoje, ktoré nedostatočne zapadajú do mediálneho a akademického mainstreamu.

Podobne The Times kritizovali odstavenie Carla: „Vláda davu dusí slobodu prejavu na akademickej pôde“. Komentár tvrdí, že slobodnú diskusiu na univerzitách likviduje nástup novej formy náboženského fundamentalizmu – neliberálneho liberalizmu. Illiberal liberalism. Tento termín si treba zapamätať. Ešte o ňom budeme počuť. 

Následkom bude strach prejaviť sa, strach debatovať, strach robiť sporný vedecký výskum. Alebo snaha prispôsobiť sa a zapadnúť do šablón, ktoré sú v móde. A ktoré tým správne zorientovaným (novodobým súdruhom) zaručia komfort, uznanie a kariéru… 

Princípy evolúcie

Západná spoločnosť od čias osvietenstva napredovala – v poznaní, vo vede, v objavoch, v technológiách. Nebolo to tým, že na Západe by bola vyššia priemerná inteligencia ako na Ďalekom východe (výskumy, áno, aj tie potláčané, ukazujú opak).

Západ napredoval hlavne vďaka jednej dôležitej veci: vyššej miere slobody, plurality a konkurencie, aká bola inde. Zjednodušene povedané, sto miliónov ľudí, ktorí pracujú a premýšľajú slobodne, vyprodukuje viac nápadov, ktoré v súťaži uspejú, ako miliarda ľudí, ktorých dusí ideologický alebo náboženský dozor.

Tlak na uniformitu je vždy tlakom na priemernosť. Preto sú slobodné krajiny (alebo slobodné éry) vždy úspešnejšie ako tie menej slobodné.

Nevyhnutnou podmienkou evolúcie je tvorba dostatočného množstva mutácií. Teda vybočení oproti mainstreamu. Väčšina z nich je neúspešná. No tie úspešné, ktoré sa v prirodzenom výbere presadia, vedú k pokroku. Platí to nielen o darwinistickom vývoji druhov, ale aj o vývoji vedeckých teórií a nápadov.

Zásahy do vedy a „upaľovanie“ vedcov z ideologických dôvodov podkopávajú piliere západnej civilizácie. A blokujú vývoj.

Možno to znie paradoxne, ale práve niektorí príliš horliví „liberáli“ sú dnes brzdou slobody. A niektorí príliš bigotní „progresívci“ sú brzdou pokroku.