Vo francúzskych parlamentných voľbách drvivo zvíťazilo centrické hnutie Republika v pohybe (LREM) prezidenta Emmanuela Macrona a jeho spojenecká formácie MoDem. Hnutie získalo 341 kresiel, čo je viac než väčšina (289) z 577 kresiel Parlamentu.
Pravicoví republikáni by mali mať v parlamente 135 kresiel, Socialistická strana má 43 poslancov. Nepodajné Francúzsko spolu s komunistami by mali obsadiť 27 kresiel, nacionalistický Národný front potom osem. Magazín Politico uvádza niekoľko hlavných poznatkov, ktoré vyplynuli z výsledkov volieb.
Po prvom kole volieb, v ktorom LREM úplne dominovalo, sa špekulovalo, že by mohlo získať 400 až 460 mandátov. Opozícia sa obávala, že by LREM mohlo vládnuť v sovietskom štýle. To nenastalo. LREM má samo o sebe dosť hlasov (308), aby sa nemusela spoliehať na hlasy svojich spojencov z MoDem, centristickej strany ministra spravodlivosti Françoise Bayroueho, ktorý podporil Macrona v prezidentskej voľbe. Macron má vďaka tomu prakticky otvorené dvere pre svoje reformy, bez toho aby si musel príliš lámať hlavu s opozíciou.
Kým výsledok Macrona môže tešiť, menej potešujúce pre neho je legendárne nízka účasť, ktorá bola ešte nižšia, ako už v aj tak slabom prvom kole. Vlastne sa jednalo o najnižšiu volebnú účasť v druhom kole parlamentných volieb v dejinách francúzskej piatej republiky, založenej v roku 1958. Dôvody sú rôzne: nezáujem voličov po rokoch politických kampaní, rozčarovanie oboch základných ľavicových a konzervatívnych voličov, ktorí rezignovali na zastavenie Macrona a dokonca aj pekné počasie. Pre Macrona to však znamená, že veľká časť spoločnosti zrejme nie je nadchnutá pre jeho reformy a tiež ukazuje, že nebol schopný získať na svoju stranu tých voličov, ktorí nie sú očarení jeho sľubmi a osobnosťou.
Niektorí z týchto Macronom neoslovených voličov ale boli ešte menej zaujatí tradičnou ľavicou. Socialistická strana dosiahla lepší výkon, než sa čakalo. Aj tak je 29 miest, ktoré bude mať, „debakel“, ako uznal jej vodca Jean-Christophe Cambadélis, ktorý zažil ponižujúcu prehru v okrese, ktorý kontroval už 25 rokov. Cambadélis ešte v nedeľu podal svoju demisiu.
Hoci získali menej hlasov, krajne ľavicové Nepodajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona spolu s komunistami dosiahli prakticky lepší výsledok ako Socialistická strana. Mélenchon, ktorý v prezidentských voľbách získal neočakávane silných 19%, dokázal v parlamentných voľbách poraziť svoju konkurentku, Marine Le Penovú, ktorá prvýkrát zvíťazila vo francúzskych parlamentných voľbách (predtým bola europoslankyňou). Úspech týchto radikálnych hnutí, ktoré by za iných podmienok zrejme nemali šancu, ukazuje, ako hlboko túži Francúzsko po zmene.
zúfalá túžba
Práve na tejto túžbe staval Macron a táto túžba ho jednak vyniesla do prezidentského úradu a taktiež mu zaistila víťazstvo v parlamentných voľbách. Požiadavke obmeny „okukaných“ tvárou Macrona vyhovel bezprecedentným počtom pomerne mladých (priemerný vek nových poslancov z jeho strany je asi 47 rokov, čo je asi o 10 rokov menej, ako u predchádzajúceho parlamentu), ktorí prakticky nemajú skúsenosť s vrcholnou politikou. Polovica kandidátov do poslaneckej snemovni sú ženy – čo bude znamenať významný posun v rovnováhe pohlavia v Národnom zhromaždení.
Táto novosť sľubuje priniesť sviežosť do zatuchnutého ovzdušia francúzskej politiky, zároveň ale predstavuje problém. Nikdy nebolo zvolených toľko neskúsených nováčikov, ktorí si budú musieť poradiť sa zložitosťami legislatívnej práce. LREM sa tak bude v mnohom musieť spoliehať na „starých mazákov,“ ktorí k nemu prestúpili z iných strán a ktorí sú oboznámení s fungovaním parlamentu. Navyše, vďaka pomerne veľkému rozptylu členov LREM, zastávajúcich ľavicové aj pravicové názory, bude pre Macrona ťažké ich usmerňovať. Jeho voľba predsedu Národného zhromaždenia (naznačil, že by to mohla byť žena) je tak veľmi podstatná pre zvládnutie potenciálne neorganizovaného parlamentu a zabezpečenie reforiem, ktoré chce mladý prezident presadiť.
Zúfalá túžba po zmene, ktorá charakterizovala francúzske voľby, nezostala ušetrená sarkastických poznámok, ako referuje francúzska mutácia webu The Local. Politický analytik Christopher Barbier napr. povedal po prvom kole parlamentných volieb, že „by ste mohli vziať kozu, dať jej Macronovu podporu a mala by dobrú šancu na zvolenie.“ Skúsený ľavicový novinár Edwy Plenel sa vyjadril podobne, keď povedal, že aj „somáre“ by sa mohli dostali do parlamentu vďaka sile Marconovej vlny. „Absolútna moc je nebezpečenstvom,“ varoval.