Na internete sa zjavila zaujímavá zmes informácií, kde hlavnou osobou je Jiří Drahoš, bývalý vyzývateľ Miloša Zemana v prezidentských voľbách. Vyzerá to tak, že základný výskum bol použitý na čerpanie eurofondov.

Treba povedať, že článok mylne popisuje podivné okolnosti „ako Drahoš k patentu prišiel„. Tieto informácie sú však pochybné, keďže Drahoš bol na prácach okolo vynálezu účastný od začiatku.

Avšak oveľa horším podozrením, je jeho možné zapletenie sa s firmou, ktorá bola podľa všetkého vytvorená účelovo na spreneveru eurofondov. Možné stopy vedú k jednému z krstných otcov českej politiky Jaroslavovi Veverkovi, ktorý ovplyvňoval politickú kariéru  Mirka Topolánka, Marka Dalíka alebo Pavla Bělobrádka.

Zaujímavosťou je, že jedným z Veverkových projektov je aj projekt Hlidacipes.org, ktorý by podobné prepojenia mal tiež odkrývať.

Opäť to ukazuje na skazonosnú úlohu eurofondov, ktoré sú naprieč Európou zdrojom systémovej korupcie.

Ich deštruktívna úloha v deformácii trhu, obmedzovaní slobody apod. je známa. Avšak čo je horšie, sú politickým nástrojom, ktorý jednak vytvára zdroje pre lobistov a tým podporuje politikov, ktorý následne eurofondy podporujú.

Bez ohľadu nato, či Drahoš bol alebo nebol do príbehu vedome zapletený, je viac ako zrejmé, že bez eurofondov by  kauza ani nevznikla. Drahoš by sa nezoznámil s tými „správnymi“ ľuďmi, ktorí následne podporili jeho politickú kariéru.

Obsah jeho politickej kariéry potom nemôže byť iný, ako jednoznačná podpora európskej myšlienke, rozumej eurodotácií. O tom zrejme bola aj podpora sponzorov.

Zamotaný príbeh jedného patentu

Drahoš v Českom rozhlase popísal jeden patent, ku ktorého autorstvu sa hlási

Máte pravdu, že PET fľaše a vôbec plasty sú obrovský celosvetový problém, problém ekologicky enviromentálny, my sa snažíme aj s kolegami z ústavu chemických procesov Akadémie vied prispieť k tomuto svojím dielom. Je pravda, že som spoluautorom patentu na recykláciu PET fliaš metódou anglicky sa tomu hovorí bottle-to-bottle, čiže od fľaše k fľaši. To znamená, nie je to žiadne zvlákňovania alebo spaľovanie alebo lisovanie do akýchsi prepraviek, ale je to skutočne spôsob, ako premeniť ten polyetylén, teda ftalát na východiskovú surovinu, teda na kyselinu tereftalovú a etylénglykol a tie sa potom zase dajú bez problémov použiť pre výrobu novej PET fľaše, čiže je to taký uzavretý cyklus a to je asi to, čo je v prípade plastov žiaduce. … zohnať investora, ktorý by bol ochotný dať peniaze, určitý rizikový kapitál do tej komodity a do toho patentu, nie je tak jednoduché, takže sa nám to podarilo až nedávno a jeden investor v zahraničí stavia teraz technologickú poloprevádzkovej linku zatiaľ. Tak my dúfam, že sa to osvedčí a že tá metóda nájde širšie uplatnenie.

V článku sa však uvádza, že na pôvodnej prihláške patentu Drahoš vôbec nefiguruje. V roku 2007 podal trojica výskumníkov Ing.Hájek, Ing.Sobek a J.Brustman prihlášku patentu. S Drahošom mali vraj spoločné len to, že boli  pracovníkmi Ústavu chemických procesov Akadémie vied, v ktorom pán profesor šéfoval. Patent CZ299908 je chránený aj v zahraničí.

Drahoš je pripísaný ako spoluautor, ešte s akýmsi pánom Veselým, po 3,5 rokoch, teda v r. 2010. Vtedy už pán profesor sedel v kresle predsedu Akadémie vied ČR. Na tejto patentovej prihláške z r.2010 sa prvýkrát objavuje nový majiteľ patentu, záhadná poľská firma NRT Poľska a jej materská spoločnosť NOEN Recycling & Technologies sro, Priemyselná 565/5 Malešice, 10800 Praha 10.

Tu treba povedať, že článok sa mýli. Ešte v roku 2006 podal Drahoš s inžiniermi Veselým a Šírkom žiadosť o prihlášku vynálezu. On line databáza Úradu priemyselného vlastníctva pri čísle prihlášky 2006-550 potvrdzuje účasť Drahoša aj Veselého už na začiatku príbehu

A týmto dvom firmám pôvodný majiteľ, Ústav chemických procesov Akadémie vied ČR, svoj patent – licenciu za 5mil. Kč predal. Podľa portálu ústavu, došlo k počas troch rokov k vývoju poloprevádzkovej technológie a v roku 2013 k následnému predaju.

Poľská firma NRT Poľska, bola registrovaná 1.12.2010, teda v rovnakom roku, kedy kúpila licenciu – patent z ČR. Jej sídlo je kúsok „za hranicami“ ČR, v trochu zanedbanom výbežku Poľska, Kladsko Miedzylesie.

Podľa informácií z poľských médií [zdroje však článok neuvádza – pozn.edit] firma získala na výstavbu výrobnej linky podľa uvedeného patentu prostriedky na krytie investičných nákladov z regionálneho rozvojového programu vo výške 42mil.PZL, v prepočte asi 252mil.Kč. A tretinu z toho, tj. 14 mil.PZL (cca 85 mil.Kč) pokryla dotácia z EU.

Je zrejmé, že z 5mil. Kč za patent nebol pre firmu problém. Presný názov a sídlo firmy je NRT Poľska Sp.z oo, ul. Boleslawa Chrobrego 5, 57-530 Miedzylesie.

Jediným majiteľom a konateľom firmy NRT Poľska je dnes prekvapivo 68 ročný český dôchodca, Ing. Karel Trávníček. Býva neďaleko Olomouca, v dedine Ochoz CP.15.

Pán inžinier je tiež jediným majiteľom onej už spomínanej českej firmy NOEN Recycling & Technologies, Praha – Malešice, ktorá pri nákupe patentu Drahoša a spol. v roku 2010 figurovala. Jej konateľom sa stal až v roku 2014 a v roku 2015 jediným majiteľom

Článok tvrdí, že do dnešného dňa nie je napriek všetkému pátranie nikde dostupný údaj, že by firma NRT Poľska niečo vyrábala. Tým menej kyselinu tereftalovú a etylénglykol podľa českého patentu pána profesora Drahoša.

K dispozícii je len správa z 25.4.2014 na portáli Chemia Biznis, podľa ktorej tam má byť spracovávané 10 tis.tun (!!) PET odpadov ročne. Výstavba sa začala v r.2013 a hotový komplex mal začať vyrábať v januári 2015. Ďalej je možné si o tom prečítať len v interview Ing.Trávníčka z 10.11.2014 o svetlých zajtrajškoch firmy, ktoré poskytol miestnym novinám.

Návšteva na mieste činu v Miedzylesie dňa 8.2.2018

Autor článku tvrdí, že sa bol presvedčiť, ako to v Miedzylesie vyzerá. Je to neďaleko hranice za českým Lichkovom.

Geolokácia podľa vyhľadávania Google ukazovala, že by sa to malo nachádzať niekde v tejto krajine

Výsledok môžete vidieť na úvodnej snímke. Áno, hrubá stavba haly na konci mestečka tam stojí.

Bohužiaľ, vnútorné výrobné zariadenia žiadne. Len ťažko si možno predstaviť, že ono zamýšľané ohromné ​​množstvo PET odpadov 10 000 ton ročne malo byť do firmy dopravované po úzkej miestnej cestičke. Železničná vlečka nie je …

Miestni obyvatelia hovoria, že od roku 2014, kedy bola hala postavená, je prázdna a po celé 3 uplynulé roky sa tam nikdy vôbec nič nedialo. Koniec koncov aj „reprezentatívný“ vchod do firmy NRT Poľska s poštovou schránkou a visiacim zámkom to dokladá.

ZÁVER

Autor článku si myslí, že ide o dotačný podvod za 252 miliónov ponížené o réžiu na vytvorenie Potemkinovej dediny, aby kontrola čerpania dotácie EÚ na nič neprišla

Ďalej sa pýta, ako je možné, že sa Drahoš o život svojho patentu nezaujímal. A dáva si otázku, či v tom náhodou nešiel od začiatku.

Svojim potencionálnym voličom v predvolebnej prezidentskej kampani tento fakt akosi neprezentoval.

Ak je to však tunel, potom to presahuje nielen hranice krajín, ale aj možnosti jednotlivých zúčastnených. Obyčajný český dôchodca Ing.Trávníček, jediný majiteľ spoločnosti NRT Poľska a tiež už vyše dvoch rokov hrdý majiteľ materskej českej firmy NOEN Recyling & Technologies by to asi nezvládol. Je oveľa pravdepodobnejšie, že dôchodca, bývajúci v starom obytnom dome niekde na juhu Moravy hrá úlohu bieleho koňa

Obytný dom v dedine Ochoz cp. 15, bydlisko majiteľa NOEN Recycling&Technologies a NRT Poľska, ktorá čerpala stovky miliónov dotácií / Google Maps

Odpoveď sa skrýva v mene NOEN. V Česku je to firma, ktorú vedie známy kmotor Veverka. Jeho meno sa spomínalo v súvislosti s bývalým premiérom Topolánkom a lidovcom Bělobrádkom

A čo má spoločné firma Noen a Noen Recycling? Napríklad to, že podľa úplného výpisu firmy Noen v obidvoch firmách figuroval RNDr. Milan Novotný.

A tu už je tých pochybností o schopnosti zorganizovať takú malú domov oveľa menej

Úplne na záver sa potom autor článok pýta, či náhody z článku mohli ovplyvniť aj prezidentskú kampaň. Tvrdí, že na predvolebnú kampaň Jiřího Drahoša prišla najväčšia časť z balíka sponzorských darov 50 miliónov Kč práve od severočeskej hnedouhoľnej lobby. Práve z odvetvie, kde podniká aj Veverka. Je to opäť náhoda?