Portál Oriental Review priniesol informáciu o úsilí Číny obsadiť najväčšie ropné zdroje v Afrike pomocou ekonomickej rozvojovej siete. Pre Európu je to jediná záchrana.

Čína uviedla, že je pripravená zvýšiť svoje investície do ropného priemyslu Nigérie.

Čínska národná offshorová ropná spoločnosť (CNOOC) investovala do aktív v tomto západoafrickom štáte sumu 14 miliárd dolárov. Vyšlo najavo, že plánuje do tejto sféry napumpovať ďalšie 3 miliardy dolárov navyše, čo je obrovský krok, naznačujúce zámer Číny znížiť vplyv USA a Indie v tejto najľudnatejšej krajine Afriky.

Aj keď je Washington nestabilným partnerom a na jeho  pomoc sa nedá vždy spoľahnúť je najdôležitejším vojenským partnerom Abuji. Pokiaľ ide o energetiku najväčším partnerom je Nové Dillí. Čína sa však oproti tomu snaží využiť pôsobenie prepojenia ropnej a finančnej politiky, aby sa nakoniec stala najdôležitejším rozvojovým partnerom Nigérie.

Čína prišla s oznámením, ako chce navýšiť svoje investície do energetiky v Nigérii.  Podmienkou navýšenia sumy o viac ako pätinu je uzavretie dohody o menovom swape v hodnote 2,4 miliárd dolárov zo začiatku mája. Hodnota swapu sa nezdá v absolútnej hodnote príliš veľká. Avšak dohoda o swape je navrhnutá na posilnenie budúcich vyhliadok na tzv. „petrojuan“ spojením najväčšieho producenta ropy v Afrike a najväčšieho nepriateľa petrodolárov.

Predpokladá sa, že táto stratégia sa napojí na projekty niekoľkých železničných koridorov, ktoré chce Čína postaviť v Nigérii. Tým by sa z tejto krajiny vytvoril najdôležitejší dopravný uzol v rámci rozsiahleho, postupne budovaného  megaprojektu nazvaného sahelsko-saharská hodvábna cesta. Cieľom tohto megaprojektu je podporiť najväčšiu koncentráciu extrémne chudobných ľudí na svete, aby sa vymanili zo svojho trápenia.

Najdôležitejšiu úlohu tu však zohráva čas. Nigéria vznikla spojením dvoch predtým oddelených britských kolónií. Jej geopolitický pôvod viedol k tomu, že je sužujú ohromné problémy a krajina sa stala časovanou bombou chaosu hybridnej vojny.

Nigéria sa dnes potýka s množstvom bezpečnostných výziev. Na vyprahnutom severovýchode je to Boko Haram, militanti tzv. „Biafry“ v prosperujúcej delte Nigeru, alebo etnicko-náboženské konflikty medzi pastierskymi a poľnohospodárskymi komunitami v úrodnom „Strednom páse„. Ako jediná nádej na vyriešenie všetkých problémov sa ponúka zavedenie dlhodobo udržateľného rozvojového riešenia v postihnutých regiónoch presne v tom duchu, ako si Čína predstavuje stratégiu Hodvábnej cesty.

Prepojenosť Nigérie s novo vznikajúcim multipolárnom svetovým poriadkom prostredníctvom vzájomne prepojených ropných, finančných a rozvojových dohôd s Čínou je krok správnym smerom. Napriek tomu však bude potrebné viac, než len „petrojuan“ a železnice, aby bol zachránený tento kolabujúci štát. Ak však Peking uspeje, potom by to tiež mohlo skončiť ušetrením Európy od Migrantskej krízy 2.0. K tomu by nevyhnutne došlo, ak by sa najľudnatejšia krajina Afriky zrútila.

Zdroj: Oriental Review