Pripomínanie vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa je samozrejme pozitívna vec, zvlášť potom v roku 50. výročia tejto okupácie. Ovšem to by z toho všetkého nesmelo ako struna z gauča trčať, že viac než o históriu ide o súčasnosť, respektíve o propagandu, ktorá má za každú cenu vytvárať znamienko rovnosti medzi niekdajším komunistickým Sovietskym zväzom a súčasným Ruskom.

Tradície sú zrejme nemeniteľné, stačí len otočiť znamienko. A tak zatiaľ čo kedysi sme povinne slávili Mesiac československo-sovietskeho priateľstva, dnes v mediálnom aj politickom mainstreame frčí Mesiac česko-ruského nepriateľstvo.

Orwell by sa nestačil čudovať. Dvojminútovky, desaťminútovky aj hodinovka nenávisti sú v plnom prúde. Možno by však tým novodobým propagandistom mal niekto prezradiť, že George Orwell svoj antiutopický román 1984 nenapísal ako návod na použitie, ale ako varovanie.

A tak propagandistickí hrdinovia ďalej slávne bojujú ďalšie a ďalšie bitky minulej studenej vojny, bez toho aby si všimli, že už dávno skončila, ba dokonca, že sme ju vyhrali. A ďalej im uniká, že Rusko nie je Sovietsky zväz, Putin nie je Brežnev a socializmus sa k nám už dávno neimportuje z Moskvy, ale z Bruselu. Ba dokonca, že Rusko v dekomunizácii došlo ďalej než Československo, respektíve Česká republika, lebo tam škrtom pera komunistickú stranu zrušili [pozn. – dnešná komunistická strana vznikla odznova bez majetku, štruktúr a vplyvu. Je len okrajovou časťou politického spektra].

Rusko nás ohrozuje a basta! Kto tomu neverí, je ruský trol či ruský šváb. A propos. Tieto výrazy už sú skoro definičné. Ovšem nie pre tých, ktorí sú nimi etiketovaní, ale pre tých, ktorí ich vypúšťajú z úst. Skoro ako by hovorili: „Pozrite sa, čo som za idiota.

V rukách novodobých propagandistov takisto nie je okupácia ako okupácia. Tá nemecká z roku 1939 je už tak nejako pozabudnutá, konieckoncov Nemecko je teraz náš kamarát a „euro-genosse“ a preto keď už sa niečo pripomína, tak iba to, ako Česi po vojne strašne ublížili presúvaním, pardon, vyhnaním sudetským Nemcom. Čo na tom, že predtým zahynulo 360 tisíc našich spoluobčanov. Ostatne táto okupácia predsa nebola nemecká, ale nacistická. Kde leží to Nacisticko síce nikto presne nevie, ale to je pochopiteľne v pravidlách vecí, preto sa to tak hovorí.

S okupáciou z roku 1968 je to však úplne naopak. Tú nespáchal komunistický Sovietsky zväz (ruka v ruke s boľševickým Poľskom, NDR, Maďarskom a Bulharskom), ale Rusko. A najviac za ňu samozrejme môže Putin. To predsa dá rozum. Tak rýchlo na demonštráciu pred ruskú ambasádu! Rusko nás ohrozuje, pretože svoje hranice má čoraz bližšie našim novým východným základniam NATO. Ak tomu nerozumiete, Smatanovia, Bútorovia či iní novodobí Jamborovia [pozn. – známy politický komentátor bývalej socialistickej televízie] už vám to z verejnoprávnej televíznej obrazovky, ktorú si nedobrovoľne platíme, vysvetlia.

A tak zatiaľ čo pod vedením našich hybridných propagandistov sa slávne bránime, aby sme znovu neboli ruskou guberniou, čo nám ani v najmenšom nehrozí, potichučky, potichu sa pod falošným rúškom Európskej únie a za pomoci bruselských prevodových pák stávame sedemnástou nemeckou spolkovou krajinou. Čo na tom, že to bolo práve Nemecko, ktoré v minulom storočí dvakrát priviedlo Európu a svet na pokraj katastrofy a v tomto storočí sa o to pod vedením svojej šialenej (Wir schaffen das!) kancelárky usiluje tretíkrát.

A takto my si tu žijeme! Len sme vytiahli hlavu z moskovskej riti, už sa derieme do inej.

Zdroj: Facebook Petra Štěpánka