Prečo stojí maslo skoro dve eurá? Kvôli Európskej Únii a tomu, ako pôsobí a deformuje trh jej dotačná politika.
Európska únia pomocou dotácií za nevyrábanie mlieka obmedzuje produkciu mlieka a mliečnych výrobkov. Preto teraz rastie cena masla do závratných výšin. Súdruhovia v Bruseli neodhadli dopyt a ponuku. Je to ako v slávnom románe Hlava XXII.
EÚ je preslávená svojou neefektívnou a byrokratickou poľnohospodárskou politikou. Snažia sa pomocou intervenčných nákupov, reguláciou a dotácií riadiť ponuku a dopyt. Centrálne plánovanie a cenové úrady nefungovali u nás za socializmu a nefungujú ani dnes v EÚ.
Keď úradníci v Bruseli chceli obmedziť výrobu mlieka, aby cena príliš neklesla, nejako sa pomýlili vo svojich odhadoch a cena masla je teraz v celej Európe na rekordnej úrovni.
V septembri minulého roka vydala EÚ nariadenie o poskytovaní podpory na zníženie produkcie mlieka. Vyčlenili 150 miliónov eur s cieľom znížiť produkciu v EÚ o miliardu litrov mlieka ročne. Poľnohospodári dostávajú 14 eur za každých nevyrobených a nedodaných 100 litrov mlieka. EÚ tak platí za nevyrábanie mlieka. Kto dodá na trh menej mlieka ako v predchádzajúcom roku, dostane dotáciu za každý liter, ktorý na trh nedodá.
EÚ chcela znížiť produkciu mlieka, pretože sa bála, že obmedzenie exportu do Ruska spôsobené sankciami, bude tlačiť na pokles cien na škodu poľnohospodárov. Zníženie produkcie mlieka v EÚ sa bohužiaľ stretlo s rastom obľuby mlieka v Číne. Navrch kampane vedené proti palmovému oleju viedli ľudí k väčšej obľube potravín s kravským tukom namiesto palmového.
EÚ zasiahla „S cieľom zvrátiť dlhodobo sa zvyšujúcu produkciu mlieka na európskom aj svetovom trhu, riešiť nerovnováhu medzi ponukou a dopytom a maximálne obmedziť prepad cien mlieka“ Nejako ten svetový trh ale neodhadli. Výsledkom snahy bruselských úradníkov je enormný rast cien a rekordná cena masla na európskom trhu.
Až budete v obchodoch krútiť hlavou nad šialenou cenou masla, spomeňte si na Brusel.
Ja som si navyše spomenul na pasáž zo slávneho románu Hlava XXII (1961) Josepha Hellera o nepestovaní lucerny:
Špecializoval sa na lucernu. A veľmi sa mu darilo v jej nepestovaní. Vláda mu platila za každý bušel lucerny, ktorý nevypestovali. Čím viac lucerny nevypestoval, tým viac peňazí od vlády dostal. A každý halier, ktorý si nerobením zarobil, investoval do nákupu ďalších hektárov polí, aby zvýšil objem nevypestovanej lucerny. Otec Majora Majora sa venoval nepestovaniu lucerny bez prestania. Celé dlhé zimné večery zostával v izbe a nepúšťal sa do opráv postrojov a z postele vstával vždy už pred poludním, aby sa ubezpečil, že sa nič neurobilo. Všetky peniaze investoval múdro a čoskoro bol jedným z najväčších nepestovateľov lucerny v celom okrese. Susedia za ním chodili so žiadosťami o najrôznejšie rady, keďže zarobil toľko peňazí a musel byť teda múdry muž. „Boh vie, že človek zožne, čo zasial,“ hovorieval všetkým.
Zdroj: Blog Petra Macha