Petr Hampl: Prečo slušní ľudia nechcú multikultúrnu výchovu na školách

O prípade Hynek Charous verzus Neziskovka AIESEC už toho bolo napísané dosť. Pán Charous protestoval proti multikultúrnemu programu Edison v škole, kam chodí jeho dcéra. Svoj protest nestiahol ani po nátlaku školy a začal sa dokonca dohovárať s ďalšími rodičmi. Miestna zastupiteľka KDU-ČSL sa mu začala vyhrážať sociálkou a neziskovka rozbehla public relations akciu v celoštátnej tlači s cieľom vykresliť pána Charous ako fašistu a zlého človeka a zastrašiť tak všetkých ďalších rodičov, ktorí by chceli proti podobným programom protestovať.

V prvom rade ide o zlyhanie štátu, ktorý nie je schopný plniť svoju základnú úlohu a chrániť občanov pred mafiami tohto typu.

To ale nie je témou článku. Pokúsim sa v ňom otvoriť otázku pre niekoho možno kacírsku.

Prečo by mali multikultúrne programy vadiť?

Prvá odpoveď môže hovoriť, že rodičia sa majú právo rozhodnúť a nemusia sa nikomu zodpovedať. Ale čo keď je to tak, že v rámci výchovných multikultúrnych programov deti dostávajú nejakú informácie veľmi dôležitú pre život alebo podstatnú pre hladké občianske spolužitie?

V rámci detailnejšieho pohľadu musíme podotknúť, že jedinou témou kontroverzie je islam. Nie sú žiadne známky toho, že by niektorí rodičia protestovali proti zoznamovaniu svojich ratolestí s kultúrou budhistickou, konfuciánskou alebo napríklad kultúrou afrických kmeňov.

Je to len islam, čo budí kontroverzie a vášne. Ak dôjde k tomu, že niektorá téma vzbudí toľko emócií a že sa vytvoria protikladné stanoviská spojené s obrovskou mierou manipulácie, majú racionálni ľudia k dispozícii nasledujúci postup:

1) Vypočuť názory rôznych strán

2) Formulovať jednoznačné tézy.

Hádže všetkých do jedného vreca,“ je iracionálny výkrik, zatiaľ čo tvrdenie „Rôzne prúdy islamu majú rôzne stanoviská ku vzťahu medzi islamským a európskym právom, pričom tieto stanoviská nemajú žiaden spoločný základ a žiadne z nich neprevažuje,“ môže byť základ racionálnej diskusie.

3) Odlíšiť hodnotové stanoviská od faktických tvrdení.

Život každého človeka na svete má rovnakú cenu,“ je hodnotové stanovisko, s ktorým môžeme len súhlasiť alebo nie. „Všetci ľudia na svete reagujú rovnako,“ je oproti tomu téza, ktorá môže byť potvrdená alebo vyvrátená.

Mimochodom, je zarážajúce, že absolventi politológie na českých vysokých školách napospol nie sú schopní takéto rozlišovanie zvládnuť.

4) Určiť, aké fakty potrebujeme poznať k tomu, aby sme odlíšili pravdivé tézy od nepravdivých.

5) Zobrať fakty, korektne ich spracovať, posúdiť tézy, dopátrať sa výsledku. Nebudem zabiehať do detailov jednotlivých metodologických škôl, ale tento základný postup je spoločný všetkým.

To nie je názor jedného sociológa. To je niečo, na čo sa Európania dopracovávali 3000 rokov a na čom je založená racionalita, pokrok, humanizmus aj možnosť občianskeho spolužitia ľudí protichodných názorov.

Ak má niečo učiť škola, potom je to presne toto. Preniesť debatu z emotívneho vyjadrovania stanovísk a osobných útokov k racionálnej diskusii. Lenže podľa toho, čo o multikultúrnych programoch vieme (konkrétne mám na mysli spomínaný program EDISON organizácie AIESEC a programy Človeka v tiesni), dostáva sa deťom a mladým ľuďom presne opačného

  • Protistrana je vopred vyradená z diskusie a je predpokladané iba jedno „správne“ stanovisko.
  • Racionálne argumentácia je nahradená „zážitkom.“
  • To je sprevádzané vyhrážkami a osobnými útokmi v tom zmysle, že kto tieto stanoviská spochybňuje, je zlý človek.
  • Všetečne otázky sa riešia disciplinárne.

Výsledkom takéhoto programu teda nie sú len prípadné mylné názory na islam, ale predovšetkým narušenie schopnosti logicky myslieť. Môžeme očakávať, že deti, ktoré nimi prechádzajú, budú mať väčšie problémy vo vzájomnej komunikácii a budú horšie v riešení problémov.

Ak je však cieľom vychovať masu bez analytických schopností, ktorá bude poslušne nasledovať pokyny vydané public relations agentúrou, potom je to zrejme program veľmi účinný. A to je hlavný problém multikultúrnych programov.

Nie len nesprávny názor na tú či onú záležitosť, ale deštrukcia myslenia, ktorá znižuje šancu na vybudovanie férovej ​​spoločnosti slobodných občanov a ktorá vychováva fašisticky orientovaný dav schopný lynčovať každého, na koho vládnuca moc ukáže.

Preto by sa mal proti takýmto programom postaviť každý slušný človek. A preto by sme mali poskytnúť maximálnu podporu tým, ktorí tú odvahu majú.

(Článok pôvodne vyšiel na IVK ako autorský komentár)


Publikovaný

v

,

od

Značky: