Kampaň proti skutočnému či domnelému zneužívaniu žien, ktoré malo údajne spočívať v bežných intímnych kontaktoch, je v plnom prúde. Aktivisti potrebujú vykazovať činnosť, takže sa definícia zneužitia rozširuje takmer každou hodinou.
Ukazuje sa, že nie je už skoro nikoho, kto by sa široko definovaného sexuálneho zneužívania niekedy v minulosti nedopustil. Rovnako ako väčšina neomarxistických kampaní, aj táto je založená na okázalom ignorovaní základných civilizačných a dokonca aj biologických faktov.
Základnú situáciu, od ktorej sa vyzývacia kampaň #MeToo odvíja, možno opísať nasledovne. Úspešná žena stredného veku „odhalí”, že v mladosti mala sexuálny kontakt s výrazne starším mocným mužom. Podstúpila ho úplne dobrovoľne a získala zaň nejaké výhody. V mnohých prípadoch tým bola odštartovaná celoživotná veľmi úspešná kariéra. Komentár profesionálnych aktivistov k tomu hovorí, že muž bol páchateľom a žena obeťou, bez toho, aby bola spochybňovaná dobrovoľnosť celej transakcie. Muž je vinný preto, že ponúkol výhodu výmenou za sex, čím vraj mal narušiť psychiku mladej ženy aj všeobecnú morálku.
Keby aktivisti odhodili ideologickú zaslepenosť, rozvinul by sa pred nimi úplne iný obraz. Predovšetkým by si museli pripomenúť, že strážkyňou sexuálnej morálky je vždy žena, nie muž. Je to tak po celé dejiny a v takmer všetkých známych civilizáciách. Vychádza to z najhlbšieho biologického základu – muž od prirodzenosti vyžaduje viac sexu, s viacerými partnerkami, prípadne viac neobvyklých praktík. Najrôznejšie morálne kódexy sa to snažia tlmiť, ale nie príliš úspešne. Žena naopak rozhoduje, čo poskytne a čo už nie. „Sex je ženský zdroj,” konštatuje ekonóm Marek Loužek v nedávno vydanej publikácii Moc krásy, ktoréj mám tú česť byť spoluautorom. Sex dáva a vždy dával žene moc nad mužom. Muži sa musia snažiť, ženy si vyberajú. To je motor, ktorý mužov núti, aby boli kultivovanými, starostlivými, úspešnými, mužnými a čokoľvek ďalšieho od nich ženy požadujú. Muž, ktorý na hru nepristúpi, neodovzdá svoje gény ďalším generáciám. Z populácie vymizne jeho genetický kód aj jeho návyky. Detailne to opisuje napr. profesorka Hakimová vo svojich slávnych prácach o erotickom kapitále.
To sa týka aj 17-ročnej dievčiny, ktorú zvádza 60-ročný filmový producent. Či už vedome alebo nie celkom vedome, v každom prípade prebieha určitá kalkulácia v zmysle, čo všetko budem musieť podstúpiť, ako to bude príjemné či nepríjemné, čo tým získam, či si tým naopak neuzavriem cestu k inému zdroju atď. Dá sa súhlasiť s tým, že mladé neskúsené dievča by si zaslúžilo špeciálnu ochranu, pretože je nezrelá, nemá správny odhad, môže sa ľahko dať pod cenu a sama nedokáže rozpoznať všetky následky. Ale to nič nemení na základnom princípe.
Mladistvá, trestne zodpovedná stredoškoláčka, ktorá si vylepší kariéru tým, že vlezie do postele mocného producenta, nie je obeťou.
Skutočný problém našej doby spočíva v tom, že tisícročný princíp poskytovania sexu výmenou za manželstvo a celoživotnú starostlivosť prestáva fungovať. Pribúda mužov, ktorí preferujú masturbáciu pri počítači pred zvádzaním živej ženy. Dievčatá teda nie sú v situácii, kedy by mohli záujemcov odmietať. V niektorých segmentoch svadbového a sexuálneho trhu to nadobúda až takmer tragické podoby, napr. medzi mladými vysokoškolákmi, kde je navyše žien takmer o polovicu viac ako mužov. Ženám teda nezostáva než siahať po agresívnych marketingových metódach typu „zliav”, „ochutnávok zadarmo” a „produktových balíkov”. Objavujú sa naopak muži, ktorí požadujú, aby ich žena živila, len preto, že s ňou býva. A niektorým sa darí to dosiahnuť! Až tak ďaleko sa situácia posunula od doby, keď žena mohla výmenou za sex požadovať celoživotné manželstvo. A mladí muži sa správajú racionálne. Dostanú všetko, čo chcú bez toho, aby mali potrebné pestovať mužnosť a preukazovať zodpovednosť. Klesá ochota vstupovať do manželstva, klesá ochota plodiť deti a starať sa o ne.
Keby niekto chcel zasahovať do oblasti takej zložitej ako sexualita, mal by skôr mladých mužov povzbudzovať, aby sa nezdráhali byť do istej miery dotieraví. A zároveň by mal mladé dievčatá povzbudzovať, aby umne vyvolávali túžbu a pri tom si starostlivo vyberali. Teda presný opak toho, kam situáciu posúvajú dnešní profesionálni aktivisti.
Ako vždy: čoho sa dotknú, to zničia alebo aspoň pokazia. Rozdiel oproti multikulturalizmu je len v tom, že tentoraz v pozadí nečíhajú davy islamských imigrantov, ale agresívni aktivisti.
Petr Hampl, sociológ, 8. novembra 2017.
Zdroj: Institut Václava Klause