Prezidentská voľba vyvolala toľko emócií predovšetkým preto, že zastihla českú spoločnosť v situácii, keď prechádza premenou od zoskupenia rôznorodých skupín a vrstiev spojených spoločným hodnotovým systémom k spoločnosti, pre ktorej dynamiku je rozhodujúci konflikt medzi dvoma spoločenskými triedami. Ten istý trend vidíme vo všetkých krajinách EÚ.
Nová vyššia trieda, pre ktorej najhornejšie poschodie sa vžilo označenie „elita,“ pozostáva z ľudí, ktorým ich vzdelanie, mentálne schopnosti, kontakty a ďalšie priaznivé okolnosti otvárajú cestu k neobmedzenému a ľahkému dobýjanie renty.
[sociallocker][/sociallocker]
Táto sociálna vrstva má už dnes medzinárodný charakter a jej členov môžeme označiť za skutočného víťaza európskeho zjednocovania. Je sebavedomá, spojená zdieľanou ideológiou a dokáže efektívne presadzovať svoje záujmy. Povedané starým marxovským jazykom, jedná sa o „social klasse fur sich„.
V opozícii potom stojí trieda tých, kto z najrôznejších dôvodov nemôžu ašpirovať na dobýjanie renty alebo na získavanie prínosov z veľkých byrokratických aparátov. Títo ľudia boli ešte pred pár rokmi rozptýlení, zmätení a neuvedomovali si spoločný záujem. Pokles životných šancí neprisudzovali novým reguláciám, ale takmer výhradne osobnému zlyhania. Na ďalších ľudí z rovnakej vrstvy pozerali skôr ako na konkurentov, často dokonca vznikali animozity napr. Medzi chudobnými zamestnancami a chudobnými živnostníkov. Teda, slovníkom rovnakého klasika sa jednalo o „social klasse an sich„.
Teraz u tejto skupiny vidíme rodiace sa spoločné triedne vedomie, osvojovanie si spoločnej ideológie a rastúcu podobnosť volebného správania. Tento trend bude aj naďalej pokračovať, zúfalé pokusy zastaviť ho cenzúrou či vyvolávaním strachu z Ruska alebo návratu do minulosti nemôžu fungovať.
Kľúčovým katalyzátorom zmeny sa stala imigračná kríza, avšak v českom prostredí k tomu skutočne prispela aj priama voľba prezidenta. Nie tá tohtoročná, ale priama voľba v roku 2013. Absolútne sebavedomá pražská a brnenská elita vtedy založila kampaň na výsmechu a ponižovaní normálnych pracujúcich ľudí. Tí išli a skôr zo zúfalstva hlasovali proti Karlovi Schwarzenbergovi. A zistili, že spoločne môžu poraziť mediálnu a mocenskú elitu! Bol to šok pre obe strany a ani jedna z nich sa z neho doteraz nespamätala. Tohtoročné voľby boli len pripomenutím tohto stavu, nie ďalšou prelomovou udalostou.
Triedne vedomie tých dole ale ešte nie je plne sformované. Existujú sociálne segmenty, ktoré reagujú na propagandu vyšších tried. Najmä ak je táto propaganda spojená s ponukou dotácií a ďalších finančných výhod. Avšak celkové smerovanie je jednoznačné.
Žiadne chlácholivé slová v tejto situácii nepomôžu, je potrebné vypnúť mechanizmy, ktoré spôsobujú tak rýchly nárast nerovnosti životných šancí. Inak musíme počítať s tým, že aj triedne rozdelenie bude pri každej ďalšej príležitosti prepukať do otvorených konfliktov.
Je celkom možné, že nakoniec dôjde na násilné riešenie. Ale nutné to nie je – ak obe strany uznajú existenciu rozdielnych záujmov, uznajú stanovisko protistrany za legitímne a začnú spoločne hľadať kompromis, resp. také riešenie, ktoré by bolo prijateľné pre tých hore aj pre tých dole.
Zdroj: Nová buržoazie