Peter Marman: Veľké mediálne okno nemeckej vládnej koalície

Po aktuálnej dohode tretej veľkej nemeckej vládnej koalície zo štyroch posledných vlád budú teraz opäť raz zaznievať oslavné eurochorály zo všetkých mainstreamových médií. V nich je ale už od apríla veľké mediálne okno: niet tam nikoho, kto by proces eurointegrácie reálne kriticky zhodnotil, či tvrdo zkritizoval. Vyplýva to totiž z „hodnotového” zamerania týchto médií, ako u provládnych (po eurootočke Smeru) tak aj u opozičných (vysvetľovať netreba). Alebo lepšie povedané, z hodnotového zamerania vlastníkov – oligarchov v pozadí na oboch stranách.

Medzi všetkými tými slobodnými novinármi s rôznymi a kritickými názormi sa zrejme nenájde ani jeden, ktorí by s vývojom európskeho jadra pod taktovkou Nemecka a Francúzska nesúhlasil. Taká je tam zhoda, aké je to pozitívne. A aby sme nezabudli, novinári si pre istotu ešte prizvú fundovaných analytikov z rôznych nezávislých think-tankov, ktorí predložia všetky tie relevantné argumenty, aká je Európa vynikajúca vec. O konflikte záujmov, keďže sú do jedného platení aj z europeňazí, nemôže byť ani reči a preto to nikoho nenapadne. Prínos Bruselu majú zhodnotiť platení z Bruselu. Ale to nevadí, veď Brusel je dobrý. Len načo to potom ešte dokladať argumentami…

Tak aspoň odrobinka kritiky od inzitného analytika. Keď nám premiér Fico od mája predával odovzdanie našej moci do nemecko-francúzskych rúk alias jadro a 10 ročný skok, to bolo zmužilých rečí o našej silnej vyjednávacej pozícii. „Nechceme a nemôžeme v tejto diskusii čakať zo založenými rukami, čo nám povedia Franzúci alebo Nemci”, zaznelo v júni tohto roku – medzičasom po brexite – z premiérových úst na stretnutí Konferencie biskupov Slovenska v Mariánke. Dovolil som si hrubo pochybovať.

V septembri sa to trochu zredukovalo, už sme sa mohli pozerať. „Aj preto si veľmi vážim to, čo som dosiahol s pánom Macronom, že naši ľudia budú pri tom. Jednoducho budú mať možnosť vidieť, aké návrhy prichádzajú do Európy, o čom to jadro je”, zaznelo z premiérových úst v relácii O 5 minút 12 na RTVS. Logické, napísal som vtedy, nie je to náš projekt a pripojil citáciu premiéra z relácie: „Angela Merkelová to povedala, že asi sa nasadí nová rýchlosť. A hovorí to dnes aj francúzsky prezident. Krajiny, ktoré budú chcieť ísť ďalej, pôjdu ďalej a nikto ich nezastaví. A to je ten vlak”.

Nuž ale čas šiel ďalej. Po páde vládnych rokovaní s nacionalistami v Nemecku a vzkriesení SPD prišli slávne Schulzove Spojené štáty európske a jeho výrok: „Ak sa vám nepáči, odíďte”. Eurofederatívci opäť raz zacítili príležitosť a pritvrdili. No a nové plány na zmenu eurozóny si už dohodnú Nemci s Francúzmi sami, potom ich budú konzultovať s Talianmi a Španielmi a až potom ostatným. To len aby bolo jasné, kde je realita. Déjà vu, o nás bez nás. Ale že vraj budú musieť všetci – aj teda my – súhlasiť. Veď by sme len skúsili nie.

Mainstream sa dnes s obľubou oháňa dezinformačnými webmi. Tie sa posudzujú len na základe neoverených faktov. Akoby receptom na spásu bolo len overovanie faktov. Lenže dezinformovať – a oveľa efektívnejšie – sa dá aj zamlčaním a jednostranným výberom overených faktov. Po zložení nemeckej vlády a rozbehnutí európskeho vlaku budeme môcť tento druh dezinformácií, t. j. vyfabrikovanie reality jednostrannými overenými faktami, pozorovať v priamom prenose. V médiách, ktoré upozorňujú na dezinformačné médiá.

Zdroje: