Náš prezident „všetkých občanov” sa nechtiac priznal, že bol priamym účastníkom kampane v Bystrici. V okamihu emócií víťazstva v 1. osobe množného čísla frajersky prehlásil: „Vau, dali sme to”. Lebo vedel, že sa pričinil. O spoločnú vec. A tým nemyslím boj proti fašizmu. Horúce objatia s Jánom Lunterom hovoria za všetko. Kto vie čítať rukopisy kampaní, musel mať pri tej Lunterovej jasné déjà vu úspešnej prezidentskej kampane. Skrátka ako sa hovorí – rovnako silný príbeh. Ako cez kopirák…
Len v Smere sa teraz čudujú, že prišli skrátka. Tak skrátka, že to zabolelo. Špeciálne pre Róberta Fica musí mať toto déjà vu horkú príchuť. Takú transatlantickú. A teda v Smere budú teraz padať hlavy. Na niekoho sa to hodiť musí. No len aby nakoniec nebola príčina v politickom a programovom kurze celej strany, aby sme preložili pre zmenu priznanie Mareka Maďariča. Lebo otázka za milión znie: Čo je teraz po razantnom proeurópskom obrate pridaná hodnota Smeru?
No schválne: Čím sa vlastne aktuálne líši od opozície? Čím udáva tempo a témy, čo vždy robil? Smerovaním do EÚ? To je to, čím sa kvalitatívne líši od opozície a môže ľud presviedčať, že to dosiahne iba s ním?!
Lebo smeráci sa môžu pokrájať, ale vo svojom smerovaní do EÚ nebudú nikdy pôsobiť vierohodnejšie než ich opoziční dúhoví rivali. Hoc aj s výstrelkami Richarda Sulíka či Igora Matoviča. Každý parlamentný mimovládkar v opozičných radoch pôsobí o 200% európskejšie, než ten najeurópskejší smerák. Majú to v DNA, na európskom mlieku boli odkojení. Narozdiel od ľudovo sa tváriacich socialistov.
A každému takémuto mimovládkarovi pohodlne stačí dookola opakovať jedinú mantru: Smer sú zlodeji a preto do Európy nepatria. Médiá to s radosťou zopakujú dokola. Tento cajch už má Smer vypálený nezmazateľne. A mohol kľudne zdvojnásobiť peniaze pre mimovládkarov na skúmanie vládnej korupcie, nikto tomu neuverí. V skutočnosti len znásobil počet nepriateľských vojačikov, ktorí budú kričať spomínanú mantru. Práve si tak zaplatil ďalší bozk smrti.
Podobne ako v Bystrici. Tak sa snažil gumovať Kotlebu, ktorí mu berie percentá, až sa nakoniec smeje a objíma progresívny prezident a dúhová opozícia.
Takže do Európy Smer-ujúca strana. Výhody žiadne, len veľká guľa na nohe. Skrátka taká fádna strana, ktorá zapadla v dave iných a ešte má aj maslo na hlave. A presne taký výsledok aj dosiahla.
Zdroj: