Na čo čaká prezident pri Gorile 2.0? Otázka, ktorú opäť trefne kladie Eduard Chmelár a ktorú nám „prezidentove” médiá akosi nebudú práve dávať na oči. Nuž, prezident teraz čaká na to, na čo všetci politickí aktéri – na prieskumy. Lebo otázka, ktorú si dnes všetci mienkotvorci kladú v prvom rade, je: O koľko spadnú percentá Smeru?
Je to depresívne, normálnemu človeku je z toho zle. Ako je možné takúto tragickú udalosť namiesto principiálnych postojov premeniť na politikárčenie najhrubšieho zrna. Ale žiaľ, vidíme, čo vidíme. A takto to v súčasnosti robia všetci, vrátane našich svetlých vzorov na západ od nás. U nás aj koalícia, aj opozícia. Všetci. Lebo principiálne stanoviská samozrejme nemožno nechať na náhodu. Rozumiete… Pardón za iróniu.
Ako sa hovorí, každá aféra trvá tri dni. Toľko trvá, kým nahromadené spoločenské emócie začnú odznievať a spoločnosť sa postupne vracia do normálu. Ak emócie vyvreli nejakou šokujúcou udalosťou, ako v tomto prípade tragickou a naviac ukazujúcou systémové ohrozenie, môžete ešte pod mediálny kotol cielene prikladať polená a naťahovať varenie žaby, ale v kotli to už aj tak chladne. Po troch dňoch sa v každom prípade ukáže otlačok do trvalejších spoločenských nálad a postojov. Dnes máme štvrtok, až počnúc dneškom má zmysel robiť prieskumy trvalejších dopadov.
Pridajme deň na horúčkovité spracovanie výsledkov a vyvodenie záverov. Dalej deň ale radšej dva na ešte horúčkovitejšie jednania v zákulisí o ďalšom postupe a paralelné písanie prejavu. No a máte nedeľu. Prosté.
Inzitne predikujme. Ak Smer padne pod 20%, potom niekedy okolo soboty začneme počúvať, že Béla Bugár je v svojej strane pod takým tlakom, že nevie udržať zotrvanie vo vládnej koalícii a samozrejme z principiálnych dôvodov jeho strana musí opustiť vládnu koalíciu. Predpríprava na to bola už včera. Po „silnom” štátnickom prejave prezidenta sa to stane skutočnosťou a my čoskoro alebo možno aj hneď v zápätí uvidíme hlasovanie o nedôvere vláde. S radostnými možnosťami prezidenta na zostavovanie úradníckej vlády a rozpustenie parlamentu.
Ak by Smer ale padol menej, tiež to nie je práve záruka na nejaké pokľudné vládnutie. Vtedy je situácia menej jasná, lebo aktérov je veľmi veľa. Nuž uvidíme. Toto nie je pasivita. V zákulisí to vrie. Všetci sa „fokusujú sa na tvrdé fakty” týchto dní. A prezident nečaká. Ide na istotu.