Peter Marman: Faktografická žurnalistika, alebo politická činnosť?

Plne chápem, že keď niekto zastrelí jedného novinára, ostatní sa musia zomknúť, lebo nevedia, kto bude ďalší na rane (doslova) len preto, že si niekto zmyslí obísť pravidlá. Pri všetkej úcte k vyhasnutým životom Jána Kuciaka so snúbenicou a k dotknutým emóciám kolegov v redakcii a profesii je však potrebné pomenovať veci pravdivo. To, čo momentálne mienkotvorné média a novinári robia, je krížová výprava proti Smeru i vláde a v skutočnosti viac politická činnosť ako faktografická žurnalistika. A dnes reálne hrozí, že keď podľahnú pokušeniu zo sily svojho slova, práve oni vytvoria precedens, ktorý z obchádzania pravidiel urobí predpis fungovania spoločnosti.

Dag Daniš, ako líderská charizmatická osobnosť redakcie Aktualít, zavelil do vojny proti mafii, pretože tá ju údajne novinárom dvojnásobnou vraždou vyhlásila. Ale po týždni intenzívnej žurnalistiky, nevidíme v tomto smere na stole žiadnu novú faktografiu, ktorá by to potvrdzovala a stála za reč. A už vôbec nie, že by bola podkladom pre orgány činné v trestnom konaní.

Reportáž samotného Jána Kuciaka nepriniesla v podstate nič, čo by nebolo mediálne známe už jeden a pol roka (hoci bola len prvým draftom a nedokončená). Z práce zosnulého redaktora sa za týždeň taktiež nezverejnili žiadne nové prelomové fakty. S podobným výsledkom zatiaľ prebieha aj horúčkovité zisťovanie informácií ostatných redakcií o pôsobení talianskej mafie na Slovensku.

Zato taliansky novinár Giuliano Forschini z La Repubblica, ktorí väčšinou píše o mafii, v rozhovore pre Aktuality povedal, že „možno 30 rokov sa nestalo, že by by ‚Ndrangheta zavraždila novinára” a „verí, že rozkaz na zavraždenie Jána neprišiel z Talianska”. Priznajme, po necelom týždni stále nevieme, kto to vlastne vyhlásil vojnu. O motíve vraždy tápame len na dohadoch, v hre sú stále všetky možnosti.

V skutočnosti sa ale vojna proti mafii v médiách bleskurýchlo zmenila na vojnu proti Ficovi. Avšak aj v prípade Smeru je faktografický výsledok médií žalostný. Opäť žiadna dramatická kompromitácia. Nič, čo by nebolo známe pred viac ako rokom. Áno, môžeme sa baviť o previerke šéfa odboru bezpečnosti úradu vlády Viliama Jasaňa ako aj práce NBÚ. Prípadne o pochybnosti bývalého vzťahu hlavnej štátnej radkyne s aktuálnym dopadom na premiéra. Ale to sme sa mohli už v roku 2016.

Tak čo sú tie nové dôvody, prečo teraz treba zrazu konať, odvolávať ministrov či rovno vyhlásiť predčasné voľby? Lebo vražda? Lebo Fico? Mainstream sa v poslednej dobe rád odlišuje od „dezinfo” scény overovaním faktov. Sem s nimi. Všetci sme za. Zo solidarity prišli medzinárodní žurnalistickí experti. Nech obrátia celú verejnú správu, Východ či eurofondy hore nohami. A nájdu tvrdé fakty. Vrátane tých, po ktorých šiel Ján Kuciak. Česť jeho pamiatke.

A potom demoštrujme, odvolávajme a voľme inak. Ale nie obrátene. Lebo v takom prípade ideme podľa naservírovaných „zrejme údajne” emocionálnych omáčok a nie podľa pravidiel. Nie podľa demokracie. A potom budú výsledkom len promované marketingové a teda – IDEOLOGICKÉ – heslá a to už poznáme. A poznajú to aj novinári. Aké je to písať „korektne”.

Daga Daniša čítam rád a s obľubou ho aj citujem. V tomto prípade sa však nemôžem ubrániť dojmu, že je emocionálne zaujatý. A hoc to aj chápem z ľudského hľadiska, predsa len u vplyvnej osobnosti činnej vo verejnom informačnom priestore je to problém a mala by to ošetriť. Nie nadarmo majú inštitút zaujatosti zavedení sudcovia, policajti či psychológovia.

Lebo revolúcia s obľubou požiera práve svoje deti. A aby sa žurnalistom nestalo, že teraz – v návale emócií z kolegiality, frustrácie z oligarchov a ich panáčikov či opojenia z Fica už už na lopatkách – obídu pravidlá a potom zistia, prišli časy, keď nemôžu písať slobodne, lebo tomu bránia nové marketingové hodnoty, heslá a svetlejšie zajtrajšky. Že demokraciu niekto zabil.

Zdroje: