V systéme národnej obrany USA sa objavila zraniteľná diera, ktorú bude veľmi ťažké zaplátať. Reakcia Pentagonu pripomína zle skrývanú paniku a novinári, ktorí skúmali výsledky prieskumu amerických odborníkov, dôkladne študujúcich stav americkej armády a obrany, pripúšťajú železnú logiku v „podivných“ akciách prezidenta Trumpa v poslednej dobe – chce zachrániť Ameriku pred premenou na kartónového tigra s papierovými pazúrmi.
[sociallocker][/sociallocker]
Podľa prerozprávania redaktora agentúry Reuters Andy Home, ktorá získal kópiu septembrovej správy Ministerstva obrany USA o situácii týkajúcej sa kľúčových dodávok potrebných pre americkú armádu, podstata problému sa zameriava na jeden dôležitý údaj. Viac ako 300 kľúčových prvkov potrebných pre normálne fungovanie ozbrojených síl USA a obranného priemyslu je ohrozených: americkí výrobcovia sú buď na pokraji bankrotu alebo už boli nahradení dodávateľmi z Číny alebo iných krajín kvôli deindustrializácii národného hospodárstvo a premiestneniu výroby do krajín juhovýchodnej Ázie.
Pán Home dáva ako prekvapujúci a zrozumiteľný príklad zábavný (samozrejme, ak nie ste americký vojak) fakt zo správy: ukázalo sa, že posledný americký výrobca syntetických vlákien potrebných na výrobu armádnych stanov len nedávno „zomrel„. To znamená, že v prípade, že na USA bude uvalené nejaké „textilné embargo,“ niektorí americkí vojaci budú čeliť vážnej hrozbe, že si ustelú „pod širákom„. Je ťažké sa vyhnúť poznámkam, že takáto vyhliadka vyzerá mierne ponižujúco pre armádu, ktorá tvrdí, že je najdokonalejšia na svete.
Situácia by sa dala považovať za zábavnú, ak by neovplyvnila takú širokú škálu požiadaviek americkej armády a vojensko-priemyselného komplexu. V odtajnenej časti prieskumu amerického Ministerstva obrany sa uvádza, že v USA sú ťažkosti s budúcimi dodávkami napájacích spínačov, ktorými sú vybavené takmer všetky americké rakety. Ako uvádzajú predstavitelia Pentagonu, výrobca týchto spínačov ukončil výrobu, pričom sa to na úrovni najvyššieho velenia armády dozvedeli až potom, čo sa ukázalo, že sa spínače minuli. A nevedno, odkiaľ sa zoberú nové, pretože výrobca sa vyparil už pred dvoma rokmi. Ďalší pozoruhodný príklad: ako píšu americkí predstavitelia, jediný výrobca raketových motorov v krajine pre rakety „vzduch-vzduch“ na pevné palivo, „sa pri výrobe stretol s technickými problémami„. Na zdroj týchto problémov sa nepodarilo prísť ani potom, čo do ich riešenia boli zahrnutí vládni a vojenskí experti. Pokusy o opätovné spustenie produkcie zlyhali a Pentagon bol nútený podpísať zmluvu s nórskou spoločnosťou na zabezpečenie nepretržitých dodávok. Je zrejmé, že to naznačuje určitú technickú degradáciu celého amerického systému, pretože iba strata niektorých kľúčových schopností nemôže vysvetliť situáciu, v ktorej sa výroba nedá obnoviť a nemožno ani určiť problém.
Zatiaľ čo sa oboznamujeme so sťažnosťami vedenia americkej armády, je ťažké zbaviť sa dojmu, že dokument pred vašimi očami nie je dokument amerického ministerstva obrany zo septembra 2018, ale opis problémov ruskej armády z 90-tych rokov. Doslova neexistuje žiadna oblasť, v ktorej by nedošlo k vážnym alebo veľmi vážnym problémom a často ich nemožno vyriešiť ani na úkor bezodného vojenského rozpočtu.
V časti o problémoch s jadrovými zbraňami sa Pentagon sťažuje, že v USA neexistuje potrebný počet inžinierov a technikov, ktorí by mali zodpovedajúce vzdelanie, odbornú prípravu a občianstvo USA, ktoré sú potrebné pre prácu s armádnymi nukleárnymi zariadeniami. Zmienka o národnosti je dôležitá, pretože americké vysokoškolské inštitúcie produkujú dostatok inžinierov, fyzikov a zástupcov iných technických špecializácií a exaktných vedných disciplín, avšak neprimerane veľký počet týchto absolventov sú cudzinci, najčastejšie z Čínskej ľudovej republiky.
Američania nemôžu nájsť nielen potrebných inžinierov, ale dokonca ani potrebnú mikroelektroniku pre jadrové zbrane. A sťažujú sa, že už nemôžu dôverovať dodávateľom elektronických komponentov – napokon „dodávateľský reťazec je globalizovaný„. V preklade americkej byrokracie do hovorovej reči to znamená: „mikroelektronika pre naše jadrové strely sa vyrába v Číne a nevieme, čo do nej Číňania strčili„. Existujú vážne ťažkosti dokonca aj v súvislosti s otázkami, ktoré by sa mali dať veľmi ľahko vyriešiť v podmienkach americkej ekonomiky v oblasti hi-tech. Napríklad Pentagon sa sťažuje na nedostatok nástrojov na vývoj softvéru, ako aj na správu údajov a produkcie, ktoré by mohli byť dôveryhodné. Situáciu zhoršujú „zlé praktiky kybernetickej bezpečnosti mnohých kľúčových dodávateľov softvéru„. Opäť preložené z byrokratickej američtiny do hovorovej reči: „Čo sa týka kybernetickej bezpečnosti, naši dodávatelia sú tak zákerní, že nevieme, čo zavesili čínski a ruskí hackeri do softvéru, ktorý používa naša armáda.“
Hlavný záver správy: „Čína predstavuje významné a rastúce riziko pre dodávky materiálov považovaných za strategické a kritické pre národnú bezpečnosť USA. <…> Oblasti, ktoré sa dotýkajú výrobnej a obrannej priemyselnej základne Ameriky, zahŕňajú rastúci počet široko používaných a špecializovaných kovov, zliatin a iných materiálov vrátane vzácnych zemín a permanentných magnetov.“ Všeobecne platí, že všetko je zlé, počnúc hliníkom a končiac kybernetickou bezpečnosťou, od spínačov napájania pre rakety až po inžinierov a operátorov prevádzky, od počítačovo riadených digitálnych zariadení až po na syntetické tkaniny pre vojenské stany. Chamtivosť amerického obchodu, ideológia globalizácie a irónia, že história, ako predpovedal Fukuyama, sa chystá na koniec kolektívne spôsobiť také poškodenie obranných schopností USA, o ktorom geopolitickí protivníci ani nemohli snívať. Ak pochopíme túto skutočnosť, presne týmto sa dajú vysvetliť pokusy Donalda Trumpa uskutočniť reindustrializáciu Ameriky takmer násilne.
Existuje však veľa dôvodov domnievať sa, že vzhľadom na súčasné hospodárske ťažkosti je nepravdepodobné, že vláda Trumpa bude schopná opraviť, čo jeho predchodcovia ničili 20 rokov.
Rusi a ich čínski partneri potrebujú na jednej strane, aby neopakovali chyby Američanov a na druhej strane aby z tychto chýb vyťažili čo najviac. Podľa toho, čo sa deje na svetovej scéne, je to presne to, čo robia Moskva a Peking.
Zdroj: The Saker