Poznal som muža, ktorého rodina patrila pred druhou svetovou vojnou k nemeckej šľachte. Rodina vlastnila celý rad veľkých priemyselných podnikov a nehnuteľností. Spýtal som sa ho, koľko Nemcov bolo naozajstných nacistov a odpoveď, ktorú mi dal sa mi vryla do pamäte a od tej doby riadi môj postoj k fanatizmu.
“Veľmi málo ľudí bolo skutočnými nacistami,” hovoril, “ale mnoho ďalších sa radovalo z návratu nemeckej hrdosti a ďalší boli príliš zaneprázdnení, než aby sa o to starali. Bol som jedným z tých, ktorí pokladali nacistov za bandu bláznov. Takže väčšina sa jednoducho stiahla a umožnila tým, aby sa to všetko stalo. Potom, skôr ako sme to zistili, nás mali v hrsti, stratili sme kontrolu, nastal koniec sveta. Moja rodina stratila všetko. Ja sám som skončil v koncentračnom tábore a spojenci zničili moje továrne.”
Dnes nám znovu a znovu rôzni experti a “užitoční idioti” opakujú, že Islam je náboženstvo mieru a že veľká väčšina moslimov si predsa praje jedine žiť v mieri. Aj keď toto nekonečné uisťovanie môže byť pravdivé, nemá ani najmenší význam. Je to bezcenný cukrík, ktorý nám má umožniť, aby sme sa cítili lepšie a aby sa trochu umenšil strašiak obavy z fanatického vyčíňanie po celom svete v mene Islamu.
Je skutočnosťou, že v súčasnej fáze dejín vládnu islamu fanatici. Sú to fanatici, ktorí tvrdia muziku. Sú to fanatici, ktorí vedú každú z 50 vojen, ktoré zúri vo svete.
Sú to fanatici, ktorí systematicky masakrujú kresťanov či príslušníkov domorodých kmeňov v Afrike, a postupne utápajú kontinent v prívalovej vlne islamu. Sú to fanatici, ktorí spúšťajú explózie bômb, usekávají hlavy, vraždia alebo zabíjajú z dôvodov cti. Sú to fanatici, ktorí preberajú kontrolu od jednej mešity k druhej. Sú to fanatici, ktorí horlivo šíria zvyky ukameňovania a vešania obetí znásilňovania a homosexuálov. Tvrdou, merateľnou skutočnosťou je, že “mierumilovná väčšina” je “mlčiaca väčšina”, že je vystrašená a bezvýznamná.
Komunistické Rusko pozostávalo z Rusov, ktorí chceli iba žiť v mieri a napriek tomu ruskí komunististi boli zodpovední za vraždu asi 20 miliónov ľudí. Mierumilovná väčšina bola irelevantná. Ohromná populácia Číny bola tiež mierumilovná, ale čínskym komunistom sa podarilo zabiť ohromujúcich 70 miliónov ľudí. Priemerný Japonec pred druhou svetovou vojnou rozhodne nebol sadistickým vojnovým štváčom. Napriek tomu si Japonsko vraždením a krviprelievaním razilo cestu Juhovýchodná Áziou v orgiách zabíjania, ktoré zahŕňalo systematické vraždy 12 miliónov čínskych civilistov – väčšinou boli zabití šabľou, lopatou a bajonetom. A kto by mohol zabudnúť na Rwandu, kde sa konflikt zvrhol do jatiek, krvavého zabíjania. Nie je snáď možné tvrdiť, že väčšina Rwanďanov boli mierumilovní ľudia?
Poučenie z histórie sú často neuveriteľne jednoduché a lapidárne, ale cez všetky naše schopnosti logického myslenia často prehliadneme najzákladnejšie a úplne nekomplikované závery: Mierumilovní moslimovia boli zatlačení do bezvýznamnosti fanatikmi. Mierumilovní moslimovia sa stávajú úplne irelevantnými kvôli svojmu mlčaniu. Mierumilovní moslimovia sa stanú našimi nepriateľmi, ak nezodvihnú svoj hlas, pretože sa rovnako ako môj nemecký priateľ jedného dňa prebudia a zistia, že sa dostali do područia fanatikov a že “nastal koniec sveta”.
Mierumilovní Nemci, Japonci, Číňania, Rusi, Rwanďania, Srbi, Afgánci, Iračania, Palestínčania, Somálčania, Nigérijčania, Alžírčania a mnohí ďalší zomreli, pretože mierumilovná väčšina neprehovorila, až kým nebolo príliš neskoro.
Pokiaľ ide o nás, ktorí sledujeme ako beží život okolo, musíme dávať pozor na jedinú skupinu, ktorá je skutočne dôležitá: fanatikov, ktorí ohrozujú náš spôsob života.
Paul Marek, 18.3.2007
Zdroj: Arutz Sheva
P.S: Brigitte Gabriel, libanonská kresťanka, ktorá musela utiecť pred islamskou nenávisťou do USA, na túto tému povedala svoje
https://www.youtube.com/watch?v=nHqtbfD8mMc