Previedol prezident Donald Trump zahraničnú politiku na generálov?
Vyzerá to tak. Keď bol Trump prezidentským kandidátom, ponúkal ústretovú ruku Vladimírovi Putinovi. Odmietol akýkoľvek ďalší zásah USA v Sýrii, okrem rozdrvenia ISIS.
Hovoril o tom, že sa nebude zapájať do nelegitímnych vojen na Strednom východe, do ktorých prezidenti Bush ml. a Obama uvrhli krajinu.
Za prvých 100 dní Trumpovho prezidentstva, je jeho odmietnutie protiintervenčnej zahraničnej politiky veľkým prekvapením a zároveň tiež nejzlovestnějším. Pretože každá nová vojna by mohla narušiť Trumpov mandát a zničiť jeho prezidentstvo.
Trump už neoznačuje alianciu NATO ako „zastaranú“, ale premiestňuje americké jednotky smerom k Rusku, do Pobaltia a na východný Balkán. Rex Tillerson, držiteľ ruského Rádu priateľstva, teraz poukazuje na to, že USA nezruší sankcie voči Rusku, kým sa nestiahne z Ukrajiny.
Ak Tillerson neblafuje, tak to znemožní akékoľvek zblíženie v dobe Trumpovho prezidentovania. Pretože ani Putin, ani žiadny iný nástupca, sa nemôže vzdať Krymu a prežiť.
Čo sa stalo s Trumpom v roku 2016?
Kedy sa pre nás kyjevské nároky na Krym stali dôležitejšie, než kooperatívne vzťahy s jadrovo vyzbrojeným Ruskom? V roku 1991 sa Bush st. a minister zahraničia James Baker domnievali, že samotná myšlienka na nezávislosť Ukrajiny je výtvorom „samovražedného nacionalizmu“.
Kam si myslíme, že toto démonizovanie Putina a ignorovanie Ruska povedie?
Aby Trump prinútil čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga k pomoci s problémom s Pchjongjangom, musel by upustiť od všetkých priateľských rozhovorov s Taiwanom a nedbal na Tillersonove varovanie, že má Peking opustiť útesy v Juhočínskom mori, a trval na sľuboch ohľadom veľkých ústupkov voči Pekingu v najbližších obchodných rokovaniach.
„Mám rád (Si Ťin-pchinga) a dúfam, že on ma má tiež veľmi rád,“ povedal Trump tento týždeň. Pripomeňme si, ako Franklin Roosevelt pokarhal Churchilla: „Myslím, že si osobne poradím so Stalinom lepšie, než … vaše Ministerstvo zahraničia … Stalin nenávidí podstatu všetkých vašich ľudí. Myslia si, že ma má radšej. “
Franklin Roosevelt už bol po smrti, takže nemohol vidieť, akého blázna z neho Stalin urobil.
Medzi oslavované úspechy za prvých 100 dní Trumpovho prezidentovania patrí 59 riadených striel s plochou dráhou letu, ktorými Američania udreli na sýrsku leteckú základňu, z ktorej boli údajne vykonané plynové útoky na civilistov, a útok matky bômb MOAB o váhe 22 000 libier v Afganistane.
Ale čo bolo týmto bombardovaním dosiahnuté?
Zdá sa, že stúpenci vojny sú opäť na vojnovej výprave. John McCain a Lindsey Graham sú šťastní táborníci. Americké velenie v Afganistane požaduje tisíce ďalších amerických vojakov, ktorí majú pomôcť tým 8 500, ktorí tam už sú, pri stabilizácii afganského režimu a armády, ktorá trvalo prehráva proti Talibanu.
Najvyššou prioritou je opäť Irán. Kým Tillerson pripúšťa, že Teherán dodržiava jadrovú dohodu z roku 2015, Trump tvrdí, že porušuje „povahu dohody“.
Ako to ?, hovorí Tillerson, že Irán „destabilizuje“ región a ohrozuje záujmy Spojených štátov v Sýrii, Jemene, Iraku a Libanonu?
Irán je však spojencom Sýrie a bol prizvaný, aby pomohol vláde, uznávanej OSN, potlačiť vzburu, obsahujúce prvky al-Kájdy a ISIS. Sme to my, Turci, Arabi a Arabi z Perzského zálivu, kto podporuje povstalcov a snaží sa zvrhnúť režim.
V Jemene hutskí rebeli zvrhli a vyhnali saudského miestokráľa. Bombardovanie, blokády a vojenské intervencie vykonávajú saúdskí a sunnitskí Arabi za podpory amerického námorníctva a vzdušných síl.
Sme to my a Saudovia, kto hovorí o uzavretí jemenského prístavu Hodeida, čo by mohlo viesť k vyhladovaniu.
Nebol to Irán, ale Spojené štáty, kto napadol Irak, zvrhol bagdadský režim a obsadil krajinu. Nebol to Irán, kto zvrhol plukovníka Kaddáfího a prispel tak k vytvoreniu súčasnej katastrofy v Líbyi.
V pondelok americký torpédoborec (triedy Arleigh Burke USS Mahan) vypálil signálnu raketu, aby varoval iránsku hliadkovú loď, vzdialenú 1 000 metrov. Pravdepodobne to bola provokácia. Iránsky minister zahraničných vecí Javad Zarif to trefne vyjadril, keď tweetoval:
„Mimoriadna správa: Naše námorníctvo operuje – áno, správne – v Perzskom zálive, nie v Mexickom zálive. Otázkou je, čo robí americké námorníctvo 7 500 kilometrov od domova. “
Kto stojí v pozadí za zdanlivou premenou Trumpa na jastraba?
Generáli, Bibi Netanjahu a neokonzervatívci, jastraby z Kongresu, uvažujúci o studenej vojne, saudská kráľovská rodina a Arabi z Perzského zálivu – vyhrávajú bitku o prezidentovu myseľ, o jeho zmýšľanie.
A ich agenda pre Ameriku?
Máme uznať, že náš skutočný nepriateľ na Strednom východe nie je al-Kájda alebo ISIS, ale siitsky Irán a Hizballáh, Assadova Sýria a jeho ochranca Putin. A pokiaľ nebude zničený Hizballáh, kým nezmizne Assad a Irán nebude roztrieštený tak, ako sme to urobili v Afganistane, Iraku a Jemene, rozkvet demokracie na Strednom východe, o ktorý sa všetci usilujeme, nebude môcť skutočne začať.
Ale predtým, než bude prezident Trump pokračovať v tejto ceste, ktorú pre neho pripravili jeho generáli, odvážni a vlasteneckí muži, mal by zistiť, či sa niektorý z nich postavil na odpor proti akejkoľvek idiotskej vojne, ktorá prebehla za posledných 15 rokov, počnúc najväčšiou strategickou chybou – inváziou Georga Busha do Iraku.
Článok pôvodne vyšiel na portáli Information Clearing House.