Pokiaľ by sme chceli k pochopeniu vodcov použiť tradičné meradlo, zahŕňajúce obranu hraníc a národný rozkvet, Putin by bol pokladaný za vynikajúceho štátnika našej doby.

„Kto by s ním mohol súperiť na svetovej scéne?“ Túto otázku si kladie Chris Caldwell z magazínu Weekly Standard v pozoruhodnej eseji v marcovom vydaní časopisu Imprimis, ktorý vydáva súkromná vysoká škola Hillsdale College. Čo vyvyšuje Putina nad všetkých ostatných vodcov 21. storočia?

Keď sa Putin dostal k moci v zime 1999 – 2000, jeho krajina bola bezbranná. Bola skrachovaná. Rozdrobovali ju nové kleptokratické elity na základe tajnej dohody s jej starým imperiálnym súperom, Američanmi. Putin to zmenil.

„V prvom desaťročí tohto storočia urobil to, čo sa podarilo Kemalovi Atatürkovi (turecký vojvodca a štátnik, zakladateľ a prvý prezident Tureckej republiky, pozn. Prekl.) v 20-tych rokoch v Turecku. Putin vzkriesil rozpadajúce sa impérium, lebo obnovil národný štát a dal mu súdržnosť a zmysel. Podarilo sa mu ukázniť plutokratov v krajine. Obnovil vojenskú silu zeme. A na základe stále priamočiarejšej rétoriky odmietol prijať pre Rusko podriadenú úlohu v Američanmi riadenom svetovom systéme, ktorý vypracovali zahraniční politici a obchodní lídri.

Jeho voliči mu pripisujú zásluhy na tom, že zachránil ich krajinu.

„Putinova popularita po 17 rokoch, kedy je pri moci, prevyšuje obľúbenosť akéhokoľvek vodcu na Západe, ktorý by sa s ním mohol porovnávať. Zatiaľ čo na základe jeho pôsobivých krokov, ktoré smerujú k tomu, aby Rusko bolo opäť veľké, možno vysvetliť, prečo je uctievaný doma, aj v ruskej diaspóre, ako vysvetlíme, že Putin urobil dobrý dojem aj na Západe, a to napriek tlači, podľa ktorej je ktorý každým cólom tak neokrôchaný, ako je prezident Trump?

Odpoveď znie: Putin sa stavia proti západnej progresívnej víziu toho, aká by mala byť budúcnosť ľudstva. Pred rokmi sa názorovo zblížil s tradicionalistami, nacionalistami a populistami zo Západu, a postavil sa proti tomu, čím oni sami pohŕdali vo svojej vlastnej upadajúcej civilizácii. To čo oni odmietli, Putin tiež odmietol. On je ruským patriotom, veriacim v Boha aj krajinu.

Odmieta Nový svetový poriadok, ktorý na konci studenej vojny zriadili Spojené štáty. Pre Putina je Rusko na prvom mieste. A keď vzdoruje Američanom, prihovára sa k miliónom Európanov, ktorí chcú obnoviť svoju národnú identitu a znovu získať od nadnárodnej Európskej únie svoju stratenú suverenitu.

Putin sa tiež postavil proti postupnému morálnemu relativizmu západných elít, ktoré odrezali svoje kresťanské korene s cieľom prijať sekularizmus a hedonizmus.

Americký establišment nenávidí Putina, pretože, ako o ňom tvrdí, je to agresor, tyran a „zabijak“. Napadol a okupuje Ukrajinu. Jeho starí kamaráti z KGB vraždia novinárov, prebehlíkov a disidentov. Avšak zatiaľ čo politika za vlády oboch cárov a komisárov bola v Rusku často krvavým športom, čo urobil Putin svojim domácim nepriateľom, aby sa to dalo zmerať s tým, čo urobil americký arabský spojenec generál Abdel-Fattah el-Sissi s Moslimským bratstvom, ktorý zvrhol ich vládu počas vojenského prevratu v Egypte?

Čo urobil Putin, aby sa to vyrovnalo tomu, čo v Turecku urobil prezident Erdogan, spojenec NATO, keď od vlaňajšieho júlového prevratu nechal uväzniť 40 000 ľudí … alebo tomu, čo urobil americký spojenec Rodrigo Duterte vo Filipínach, keď nariadil mimosúdne popravy tisícov obchodníkov s drogami? Myslí si snáď niekto, že by prezident Xi Jinping zvládol masové demonštrácie proti režimu na námestí Nebeského pokoja opatrnejšie, než to urobil prezident Putin minulý týždeň v Moskve? Veľká miera nepriateľstva voči Putinovi vychádza zo skutočnosti, že sa nielen vzpiera Západu, keď obhajuje záujmy Ruska, ale že má často úspech vo svojom odpore a navyše vyviazne bez potrestania a zostáva stále zaťatý. Nielen, že je vo svojej krajine stále populárny, ale má obdivovateľov aj v krajinách, ktorých politický establishment je voči Putinovi nezmieriteľne nepriateľský.

V decembri bolo v jednom prieskume verejnej mienky zistené, že 37 percent zo všetkých republikánov má priaznivý pohľad na ruského vodcu, ale len 17 percent malo pozitívny názor na prezidenta Baracka Obamu.

Existuje ďalší dôvod, prečo je na Putina nazerané priaznivo. Milióny etnonacionalistov, ktorí túžia po tom, aby ich národy vystúpili z EÚ, v ňom vidí spojenca. Zatiaľ čo Putin tieto mnohé aktivity uvítal, americké elity nezaujali dokonca ani neutrálny postoj.

Putin dokázal pojať nové storočie lepšie, než jeho súperi. Zatiaľ čo v 20. storočí bol svet rozdelený na komunistický východ a slobodný a demokratický Západ, 21. storočia je definované novými a odlišnými zápasmi. Tieto nové deliace línie sú teraz medzi sociálnym konzervativizmom a pôžitkárskym sekularizmom, kmeňovým systémom a transnacionalismom, a medzi národným štátom a Novým svetovým poriadkom.

Na základe týchto nových deliacich línií je Putin na strane vzbúrencov. Tí, ktorí si predstavujú, že Gaullova „Európa národov“ nahradí víziu „jednotnej Európy“, k čomu EÚ smeruje, vidia v Putinovi spojenca. Takže vyvstáva ona stará otázka: Komu patrí budúcnosť?

V týchto nových zápasoch nového storočia nie je vylúčené, že Rusko – rovnako ako Amerika počas studenej vojny – môže byť na strane víťazov. Separatistické strany naprieč Európou vzhliadajú skôr k Moskve, ako cez Atlantik. „Putin sa stal symbolom národnej suverenity vo svojom boji proti globalizmu,“ píše Caldwell. „Nakoniec to bude veľká bitka našej doby. Ako ukazujú posledné americké voľby, je to pravda dokonca aj tu, v Amerike.

Zdroj: Is Putin the ‚Preeminent Statesman‘ of Our Times? By Patrick Buchanan