- Zdá sa, že prijatý prístup britských úradoch pri reakcii na túto národnú katastrofu je z veľkej časti založený na boji proti sekundárnym otázkam. V prvom rade proti jednotlivcom, ktorí protestujú proti hromadnému znásilňovaniu, v jednom prípade došlo dokonca k zatknutiu rodičov, ktorí sa pokúšali zachrániť svoju dcéru od tých, čo ju zneužívali.
- Zdá sa tiež, že existuje tichá dohoda vlády s mnohými médiami na umlčanie verejnej diskusie. A keď všetky ostatné prostriedky zlyhajú, tak prichádza na scénu otvorená represie.
[sociallocker][/sociallocker]
V reakcii na stále prebiehajúce škandál sexuálneho zneužívania britských dievčat, podpísala skupina 20 poslancov Parlamentu otvorený list adresovaný nedávno vymenovanému ministrovi vnútra Sajid Javidovi a vyzvala ho ku koordinovanej akcii.
Vzhľadom na to, že Parlament Veľkej Británie má 650 poslancov, predstavuje 20 signatárov len 3% členov Parlamentu ochotných podporovať ochranu detí, ktoré sú vystavené znásilňovaniu gangov, obchodovanie s ľuďmi, mučeniu a niekedy aj vraždám . To, že len tak málo politikov je ochotných verejne vystúpiť proti detskému sexuálnemu otroctvu, predstavuje ďalší dôkaz morálneho bankrotu britskej politickej elity a toho, ako hlboko táto krajina klesla.
Britská mediálna elita tento list ignorovala. Správy boli obmedzené na miestnu tlač v Oxforde a Rochdale – oblasti zasiahnutej sexuálnym zneužívaním – a na niekoľko alternatívnych médií, ako je Breitbart London a jeden nepriamy odkaz na Sky News.
Hlavná signatárka tohto listu, poslankyňa Parlamentu za Rotherham Sarah Champion, ktorej volebný obvod sa neslávne preslávil hromadným znásilňovaním, bola v roku 2017 donútená odstúpiť z opozičnej tieňovej vlády Labouristickej strany Jeremyho Corbyn, pretože otvorene prehovorila o „britských pakistanských mužoch“ zapojených do tohto druhu sexuálneho zneužívania detí. Vzhľadom k tomu, že Sajid Javid, vtedajší minister pre záležitosti komunít, vyjadril poslankyni Sarah Champion podporu, bol mu možno tento list adresovaný úmyselne, keď nastúpil do svojej novej funkcie, ako prvý britský moslimský minister vnútra.
Javidova moslimská viera a pakistanský pôvod ho stavia na nedotknuteľnou pozícii, pokiaľ ide o obvinenia z rasizmu alebo islamofóbie, ak by sa naďalej zaoberal nepohodlnou etnickou a kultúrnou realitou sexuálnych útokov. Predtým, než sa stal ministrom vnútra, sa týchto tém už dotkol a mohol by ďalej hovoriť o tom, čo je potrebné povedať a účinne konať – spôsobom, akým to nemôžu robiť iní politici – bez toho, aby boli pranierovaní veľkými britskými ľavicovými médiami z rasizmu a islamofóbie.
Vo svojej novej pozícii má Javid dve veľké príležitosti, ktorých by sa mohol chopiť.
Po prvé je tu príležitosť pre britské úrady prinajmenšom začať naprávať škody spôsobené desaťročia trvajúcim zlyhaním pri ochrane bezbranných detí. Boli nenapraviteľne poškodené nespočetné životy – a zločiny naďalej prebiehajú. Škody, ktoré utrpela dôvera verejnosti v políciu , médiá , sociálne služby a vládu sa nedajú vyčísliť.
Pokiaľ ide o náladu v spoločnost. Veľkej Británie, tak škandály sexuálneho zneužívania predstavujú pre mnoho ľudí útes, na ktorom stroskotala zle skonštruovaná loď multikulturalizmu modernej Británie. Zdá sa, že prijatý prístup britských úradoch pri reakcii na túto národnú katastrofu, zintenzívnený súčasnou rozpálenou atmosférou vo Veľkej Británii, je z veľkej časti založený na boji proti sekundárnym otázkam. V prvom rade proti jednotlivcom, ktorí protestujú proti hromadnému znásilňovaniu, v jednom prípade došlo dokonca k zatknutiu rodičov, ktorí sa pokúšali zachrániť svoju dcéru od tých, čo ju zneužívali.
Zdá sa tiež, že existuje tichá aliancia vlády s mnohými médiami na umlčanie verejnej diskusie. A keď všetky ostatné prostriedky zlyhajú, tak prichádza na scénu otvorená represia.
Táto stratégia, pokiaľ ju tak možno nazvať, nepochybne už tak zlú situáciu nielen zhoršuje, ale tiež spôsobuje radikalizáciu, pretože spiaci obor britskej bielej robotníckej triedy sa začína prebúdzať .
Druhá príležitosť, ktorej by sa mohol Javid chopiť, je zamerať sa na znepokojivo veľkú celoštátnu sieť organizovaného zločinu. Eufemisticky termín „gangy, ktoré sa zaoberajú sexuálnym zneužívaním“ (grooming gangs) bol mnohými ľuďmi odmietnutý a nahradený oveľa presnejším termínom „znásilňovacie gangy“ (rape gangs) . Slovo „gang“ navyše vytvára dojem, že ide o sporadické a izolované činnosti, páchané najmä mladými ľuďmi, ktorí nedodržiavajú zákon. Realita tohto celoštátneho sexuálneho vykorisťovania spočíva v tom, že tu vzniká „teroristická sieť“ podobná mafii. Deti sú prepravované (pozri stranu 7) po celej krajine, aby boli sexuálne zneužívané na vopred dohodnutých miestach, a toto obchodovanie je spojené s obchodovaním s nelegálnymi drogami a inou trestnou činnosťou. „Zneužívanie“ by sa malo skôr premenovať na „obchod s detskými sexuálnymi otrokmi“ .
Britské orgány sa fakticky stali spolupáchateľmi týchto zločinov tým, že dovolili tomuto druhu kriminality sa po desaťročia rozmáhať. Mohli by byť obvinení tak z porušovania vnútroštátneho práva, ako aj medzinárodných zmlúv o ochrane detí, ako je Dohovor o právach dieťaťa a Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.
Vzhľadom k tomu, že toto zneužívanie je z veľkej časti páchané „(juho)ázijskými“ zločincami, nachádzajú sa orgány Veľkej Británie v problematickej situácii. Uskutočnenie spoločnej akcie vlády a polícia môže zvýšiť existujúce napätie v komunite. Ak sa však nebude robiť nič, tak sa dôvera v inštitúcie a zákony krajiny – aj v samotných menšinových komunitách – bude u značnej časti verejnosti aj naďalej znižovať. Keďže sa to nemusí stať okamžite za vlády súčasných neschopných britských politikov, je najpravdepodobnejšie, že sa budú snažiť odsúvať riešenie tejto ľudskej tragédie do budúcnosti.
Dúfajme, že Sajid Javid zostane verný svojej podpore Sarah Champion z roku 2017 a prinajmenšom sa pokúsi ukončiť vyčíňanie týchto zločineckých sietí, ktoré už dlho pracujú v „priemyselnom rozsahu“ .
Doterajšia reakcia na túto národnú hanbu bola bolestne pomalá a málo rozmerná. Došlo k niekoľkým stíhaniam hlavných páchateľov, ale mnohí možno nikdy nebudú postavení pred súd . Tisícom obetí bolo odmietnuté odškodnenie a zdravotnú a sociálnu pomoc . A nedošlo k žiadnemu trestnému stíhaniu vinných úradníkov. Tiež vyšetrovanie policajných prehreškov doteraz nezaznamenalo žiadne výsledky – napriek obvinenia dôstojníka, ktorý mal sex s obeťou zneužívania, ohlásenému už v roku 2015.
Jedinými zverejnenými „trestami“ bola rekvalifikácia jedného štátneho zástupcu Kráľovskj prokuratúry a odstúpenie niekoľkých mestských radných v Rotherhame. To všetko je ako trest za zločiny údajného napomáhania hromadnému znásilňovanie detí žalostne málo. Je potrebné vierohodné verejné vyšetrovanie.
Andrew Jones je novinár pôsobiaci v súčasnosti v Európe.
Zdroj: Gatestone Institute