Dodnes ma zaráža, ako ľahko sa Únia prispôsobila dvojitým normám “demokracie”.

To čo by nikdy za žiadnu cenu u seba neakceptovala na Ukrajine je úplne v pohode. Tento myšlienkovo vyprázdnený pragmatizmus sa musí zákonite otočiť proti podporovateľom tejto politiky. Akceptovanie extrémistických postojov a ľudí s neonacistickými koreňmi, ale aj “pragmatických” výsledkov rokovaní, ktoré oligarchov opäť pomohlo uchvátiť moc, zabraňuje nekriticky adorovať dnešnú “demokraticky” ustanovenú vládu.

Najhoršie, čo môžu virtuálni revolucionári spraviť, je stotožniť sa s jednou stranou. Situácia nie je čierno-biela, nie je to boj dobra so zlom. Hlavný by mal byť náš záujem na situácii a nie nejaké ideologické a teoretické stanoviská – naviac prebrané z médií…

Na jednej strane sme mali zvrhlú skorumpovanú vládu Janukovyča na druhej strane oprávnený hnev ľudí. Ťažko povedať, či nespokojnosť s nepodpísaním Asociačnej dohody, ktorá nebola pre Ukrajinu ani zďaleka výhodná a následné demonštrácie boli autonómne. To dnes ani nie je podstatné. V mene ľudu však veľmi skoro začali hovoriť ľudia, ktorí tento hnev využili na svoje utilitárne záujmy. Aké sú to, budeme vidieť neskôr.

Je známe že Udar V.Klička bol financovaný z Nemecka a nadácii USA, Jaceňuk je prozápadný politik previazaný so záujmami oligarchov a ako multimilionár v podstate jeden z nich. Jedine o Tiagnybokovych zámeroch, ktorý celé roky volá po národnej čistote, po osamostatnení sa a nechce mať nič spoločné s Európou ani s Moskalmi, nie je pochýb.

Na pozadí hýbu figúrkami oligarchovia, ktorí aj na východe prešli zo strany Janukovyča na stranu jeho opozície a pre ktorých nie je výhodná prílišná politická previazanosť s Ruskom. Biznis je OK, ale inak s Rusmi nechcú mať nič spoločné. Pravý sektor je kapitola sama osebe, dnes má táto fašistická strana toľko moci, ako nemala ešte žiadna strana v Európe nikdy pred tým. Skutočne si treba o Pravom sektore a jeho úlohe v “revolúcii” niečo zistiť.

Európskej únii dnes už extrémizmus nevadí, nevadí im ani pochybnosť o legitimite súčasného parlamentu, ktorý bol kreovaný tlakom ulice, chce len za každú cenu a čo najskôr podpísať s Kyjevskou vládou akúsi “dohodu”. Dohoda nemá žiadnu legálnu definíciu v zmluvách Európskej Únie (existuje len možnosť stat sa členom alebo podpísať asociačnú dohodu). Výraz “politická asociačná dohoda” ale v zmluvách, vrátane tej slávnej Lisabonskej, nenájdete.

Čo sa týka Krymu, už som písal, že Putin spravil chybu s obsadením poloostrova. Avšak je nespochybniteľná strategická väzba ruskej základne pre zabezpečenie obrany a možnosti aktívne vplývať na záujmy Ruska na juhu. Preto je nemysliteľné, aby sa Rusi vzdali Krymu bez boja. Dá sa povedať, že súčasné vedenie ruskej vlády považuje vojnu za legitímne pokračovanie politiky a tlak na na ruské záujmy zákonite musí viesť k ozbrojenej konfrontácii.

Sú dve možnosti. Buď sú si toho západní politici vedomí a podporou revolúcie na UKrajine chceli Rusov dotlačiť k tomu aby sa prejavili a tým sa mohla konfrontácia použiť ako tvrdý nátlak na celý západný svet, že sa treba zomknúť a prípadne aj využiť napätie na rýchle rozšírenie NATO. Alebo sú len idioti a teraz hasia čo zapálili. Môj názor podľa Occamovej britvy je voľba B. Či sa to niekomu páči alebo nie, Ukrajina je pre Rusov strategickým susedom a preto majú eminentný záujem na jej (minimálne) politickej neutralite. Rusi sú na najlepšej ceste stať sa čistou totalitou a politici, ktorí to pri svojich spanilých jazdách na UKrajinu nereflektovali, si nezaslúžia tento názov.

Európska politika by si mala vybrať – buď pôjde cestou Kissingera a Rusko ako totalitný a Európe nie príliš priateľsky naklonený štát zadusí ekonomickým objatím – t.j. nadviaže ešte hlbšie prepojenie, a zainteresuje čím viac mocných ľudí v Rusku do európskych záujmov, alebo rezignuje na spoluprácu a potom musí hľadať všetky možné a nemožné spôsoby ako pretrhnúť zväzky s Ruskom, ktoré politikom bránia sa slobodne rozhodnúť. V krajinách ako je Nemecko a Anglicko sú tak silné ruské páky, že to výrazne modifikuje praktický výkon politiky voči Rusku. Nehovoriac o tom, že 25% plynu pochádza z Ruska, čo teda rozhodne nie je málo a pri nebezpečenstve, že Ukrajina kedykoľvek plyn zastaví by som sa na Rusko nespoliehal.

Môj názor je, že Ukrajina by mala ostať samostatnou, vrátane Krymu, Rusom treba poskytnúť záruky že o vplyv na Kryme neprídu, neprijímať Ukrajinu do NATO ale vytvoriť bilaterálnu zmluvu medzi NATO a Ukrajinou o pomoci. Už aj tak bude veľký (ale stále ešte znesiteľný) úder pre Putina, že nebude môcť vytvoriť projekt Euroázijskej Únie, ktorý bez Ukrajiny (resp. južnej a východnej časti) postráda zmysel…

Postavením leteckej základne NATO a systému PRO (protiraketovej obrany) na Ukrajine sa situácia len zhorší, Rusi to budú chápať ako zatlačenie do kúta a pri nevypočítateľnosti dnešného vedenia v Rusku sa môžeme jedného dňa tešiť zo začiatku hríbovej sezóny. Atómovej hríbovej sezóny. Chceme to?

Publikované: 11.03.2014