Portál iDnes prináša informáciu, ktorá potvrdzuje naratív médií mimo hlavného prúdu. Jednoducho to, že svet prezentovaný médiami hlavného prúdu a tzv. elitami je v menšine. A naviac je to menšina tvorená hlavne intelektuálnou ľavicovou bublinou, ktorá samu seba presviedča o svojej jedinečnosti.
[sociallocker][/sociallocker]
Roky sa Amerika presviedčala, že si nepraje nič iné, až sa ukázalo, že si to želá len ľavicová časť jej intelektuálnej elity. Nekorektná pravda o politickej korektnosti je vonku: Američania si myslia, že predstavuje zásadný problém. A nechcú ju.
Možno je predsa len lepšie hovoriť tučný než horizontálne hendikepovaný. Ale to je len neškodná metafora celého fenoménu slovného maskovanie nazývaného politická korektnosť. Práca vedcov organizácie More in Common ukazuje úplne inú Ameriku. „Vyčerpanú väčšinu“ terorizuje revúca aktívna menšina.
Osemdesiat percent si ich myslí, že pre krajinu to znamená veľký problém. Ešte zaujímavejšie je, že ju nechcú tí, kvôli ktorým bola rozvinutá do veľmi rafinovaných foriem. Nepáči sa 88 percentám Indiánom, ktorým sa teraz hovorí rodení Američania, 87 percentám Hispáncov a 82 percentám ázijských Američanov. Vadí im paradoxne viac ako belochom, medzi ktorými ju považuje za problém 79 percent.
V podstate podobná situácia je aj medzi černochmi, politická korektnosť vadí 75 percentám z nich. Sú teda len štyri percentá za belochmi a päť percent za americkým priemerom.
Dokonca ani mládež situáciu nezachránila. Za veľký problém korektnosť považuje 74 percent mladých ľudí vo veku od dvadsiatich štyroch do dvadsiatich deviatich, v skupine pod dvadsaťštyri je to dokonca 79 percent.
Jedinou skupinou, ktorá politickú korektnosť nepovažuje za problém, sú vysokoškolsky vzdelaní belosi s vysokými príjmami, ktorí sa charakterizujú ako ateisti alebo agnostici a identifikujú sa ako politickí liberáli.
Znie to ako klasická fake news prevzatá z nejakého politicky nekorektného konzervatívneho webu. Ale nie je: zverejnil ju veľmi liberálny časopis The Atlantic a vypracovali ju ľudia z organizácie More in Common.
A nie je to žiadna štúdia vycucaná z prsta (viac tu ). Zber informácií vykonala renomovaná firma YouGov, ktorá kvôli tomu po dobu desiatich mesiacov spovedala okolo osem tisíc Američanov, čo doplnila desiatkami hodinových interview. Ďalšie dáta získala metódou skupinových diskusií. Celú prácu objednala medzinárodná iniciatíva More in Common, založená na pamiatku britskej poslankyne Jo Cox, zavraždenej vyšinutým fanatikom v kampani pred Brexitem. Cieľom iniciatívy je „posilňovať a spájať spoločnosť a robiť ju odolnejšou voči vzrastajúcim hrozbám polarizácie a sociálneho štiepenia„.
Progresívni aktivisti
Štúdia ukázala iný obraz, než aký predkladajú bežné politické prieskumy a vyrovnané bojovné voľby, ktoré všetkých presvedčili, že Amerika je rozdelená na dva rovnako silné politické kmene a teda zovretá v pasci zosilňujúceho sa konfliktu.
Pod týmto náterom majú USA podľa autorov štúdie ešte inú tvár. Nie je však vidieť, pretože „hlasy veľkých skupín nie sú kvôli pokriku straníckych kmeňov počuť„.
Výskum ukázal, že „pokrik straníckych kmeňov“ vytvára len asi tretina Američanov, ktorú tvorí na jednej strane osem percent „progresívnych aktivistov„, ako ich štúdia nazýva, a na druhej strane šesť percent skalných konzervatívcov a devätnásť percent tradičných konzervatívcov. V ich nekonečnej prestrelke uviazli zvyšné dve tretiny Američanov, ktoré sú v štúdii nazývané „vyčerpaná väčšina„. Tvoria ju politicky nevyhranení či umiernení ľudia.
Tí, ako uvádza štúdia, veria, že Američanov viac spája než delí, vidia kompromis ako nevyhnutnú súčasť politiky aj života a chcú, aby sa krajina spojila a riešila svoje problémy. Nemôžu však tento prístup presadiť, pretože razantná menšina vlastne utláča väčšinu.
To sa týka najmä progresívnych aktivistov. „Majú v politickej debate nepatrične veľkú úlohu, hoci predstavujú len malú časť celkovej populácie,“ uvádza správa.
Paradoxné je, že aj keď medzi opýtanými bolo dvanásť percent černochov, k progresívnym aktivistom ich patrili len tri percentá.
Súčasne ale tiež z výskumu vyšlo najavo, že 86 percent Američanov považuje za veľký problém nenávistné prejavy.
Zdroj: iDnes