Už sa stalo zvykom, že „mienkotvorná“ tlač niečo vypustí bez overenia a vysvetlenia protistrany. Portál O médiách vytvoril fámu, že RTVS ide cenzurovať opozíciu. Politici opozície neváhali a vytiahli „do boja„. Nebola to pravda.

Rovnako vytiahli do boja aj „mienkotvorné“ denníky a portály. Zbežný pohľad na hlavné denníky hovorí, že sa pripájajú k politickej úderke, keď pretláčajú tému cenzúry.  Priestor na vysvetlenie RTVS bol vyhradený (ak vôbec) niekde ku konci správy, pričom nadpisy ukazovali niečo iné.

Slobodný výber oceňuje snahu aktuálneho vedenia RTVS dať priestor aj ďalším stranám názorového spektra na Slovensku. Nie je to dokonalé, ale rozhodne je cítiť zlepšenie. Hoci interný materiál nepostráda logiku v bode informovania krátkych správ, bol formulovaný nešťastne.

Netreba robiť z predstavenia opozície škandál. Opozícia preto nevládne, že nedokázala zaujať voličov vo voľbách. Využíva každú príležitosť na škandalizovanie a samozrejme nesmierne citlivo a bolestne preciťuje, keď príde o nejakú možnosť sa prezentovať.

Novinári však majú informovať a nemajú podliehať emóciám jednej alebo druhej strany. Ak zachováva RTVS vyvážené informovanie v iných prípadoch je to len búrka v pohári vody. V prípade opozície sa potom hodí príslovie o karaváne a štekajúcich psoch.

Z hľadiska ostatných masmédií, ktoré nerozumejú o čo ide a napriek tomu sa k téme zápalisto a proopozične vyjadrovali, potvrdili dve zjavné pravdy. Neinformujú, ale „presvedčujú“ robia propagandu, či vytvárajú vlastnú realitu. Druhou pravdou je ich nekompetentnosť, z čoho potom vyplýva zaujatosť.

Propaganda  spojená buď s vedomou, alebo nevedomou lžou vedie následne k strate dôvery médií. Nemôže za to žiadna „nepriateľská“ propaganda, či činnosť „nepriateľských“ tajných služieb. Médiá si vystačia sami.

Eduard Chmelár dáva veci na pravú mieru

RTVS NESMIE PODLIEHAŤ POLITICKÝM TLAKOM – ANI OPOZÍCIE

Vyzerá to na prvý pohľad ako obrovský škandál. Opozícia zvolala mimoriadnu tlačovú konferenciu a avizuje mimoriadne zasadnutie NR SR a možno aj trestné oznámenie. Podpredsedníčka parlamentu za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová kričí, že vo verejnoprávnom rozhlase prebieha tvrdá bezprecedentná cenzúra, horšia ako za Mečiara, ktorá nás vracia do komunizmu (sic!) a žiada spolu s Veronikou Remišovou a Miroslavom Beblavým „okamžité rozviazanie pracovného pomeru s riaditeľkou spravodajstva a publicistiky„.

Nicholsonová tvrdí, že vraj má za-ru-če-né informácie, že šéfka spravodajstva Petra Stano Maťašovská prikázala svojim redaktorom, aby „ignorovali“ opozíciu. Pritvrdzuje aj Veronika Remišová z OĽaNO, ktorá opäť vidí „tvrdú normalizáciu, hrubú propagandu vládnych strán a snahu odstrániť opozíciu z verejnoprávneho média„. Pridáva sa (ako inak) Miroslav Beblavý a Boris Kollár.

A keď sa jeden novinár konečne odváži a spýta sa tú správnu otázku, či ten interný dokument vôbec videli [pozn.ed. – dokument je uvedený na konci príspevku] a odkiaľ čerpajú informácie, zaznejú fanfáry ohlasujúce pointu celého príbehu – celé sa to dozvedeli z blogu bývalej redaktorky denníka Sme Miroslavy Kernovej…

Zápalistý prejav Veroniky Remišovej

Pri takomto desivom amaterizme mimovládnych strán (ktoré si nezaslúžia hrdý titul „opozícia„) sa mi nikto nemôže čudovať, že vždy, keď niekto z nich zajačí na poplach, a skôr ako ma ich informácia vzruší a zahorím spravodlivým hnevom, si flegmaticky položím otázku: NAOZAJ? Vyplatilo sa mi to aj tentoraz.

Poďme si teda pekne po poriadku vysvetliť, čo sa vlastne stalo.

1. Petra Stano Maťašovská rozoslala svojmu tímu interný text na pripomienkovanie, v ktorom navrhuje nové zásady krátkeho spravodajstva. Teda nešlo o príkaz, ale rutinný postup, pri ktorom materiál najprv prejde diskusiou (pravda, tu urobila svoju prvú taktickú chybu: v prostredí, z ktorého sa vynáša, sa musí na internú diskusiu zvoliť iný postup).

2. Považujem za úplne profesionálne a v poriadku, ak si verejnoprávne médium vymedzí, že bude preberať informácie len zo serióznych tlačových agentúr, ktoré predpokladajú overené zdroje, a nie z opozičných denníkov, ktoré hrajú svoje spravodajské hry a už vôbec nie z neoverených internetových portálov – je čudné, že proti tomu namieta práve Kernová, ktorá vidí všade samé hoaxy.

3. Rovnako je štandardné a dokonca by som povedal, že nevyhnutné v zmysle zákonov tejto republiky, keď sa určí dodržiavanie prezumpcie neviny – nepoužívanie celých mien a priezvisk pri podozrivých.

4. Ide o návrhy pre krátke spravodajstvo, ktoré sa vysiela každú polhodinu, nie pre Rádiožurnál. Považujem teda za pochopiteľné, ak sa žiada od redaktorov, aby nevysielali každú polhodinu avíza na opozičné protesty. Podobné akcie sa v rámci hlavného spravodajstva aj tak vždy odvysielajú – v rubrike „Očakávame“. Ale avizovať to každú polhodinu už znamená vyslovene pozývať na takéto podujatia, a to sa nezlučuje s verejnoprávnym charakterom média, ktoré si nemôže dovoliť propagovať akcie politických strán.

5. Za jediný problematický bod interného materiálu považujem návrh, aby sa do krátkych správ nezaraďovali návrhy zákonov opozičných poslancov predtým, ako neprejdú do druhého čítania. Chápem zámer šéfky spravodajstva, že chcela predísť tomu, aby bolo krátke spravodajstvo zahltené nápadmi, ktoré sú často len exhibíciou poslancov. Veronika Remišová samozrejme klame, keď hovorí, že ide o odstránenie opozície z verejnoprávnych médií. Nielen preto, lebo opozícia dostáva v RTVS neporovnateľne väčší priestor ako v komerčných médiách, ale hlavne preto, lebo poslucháč o ich návrhy nebude ukrátený v hlavnom spravodajstve presne tak ako sa to robí s koaličnými, resp. vládnymi návrhmi. Ide len o snahu zamedziť tomu, aby si politici robili z RTVS dedinský rozhlas. V každom prípade, tento bod je veľmi nešťastne formulovaný a rozumiem tomu, že mohol vyvolať pocit cenzúry.

6. Jediný dokázateľný politický nátlak zatiaľ predviedla opozícia ústami Lucie Ďuriš Nicholsonovej. Žiadať okamžité rozviazanie pracovného pomeru – nie odvolanie z funkcie: prepustenie na hodinu – presahuje jej kompetencie, je to hrubý a neprijateľný nátlak na nezávislosť verejnoprávnych médií, ktorý by sa nemal za žiadnych okolností akceptovať.

Takže, kto tu vlastne vytvára politický nátlak? Môžu v „normalizačnom médiu,“ v ktorom vládne „bezprecedentná cenzúra,“ vznikať také kvalitné (ak to tak chcete počuť) protivládne reportáže, ktoré oceňuje aj opozícia? Pociťujú opozičné strany vari menej priestoru v RTVS? Tuší vôbec pani Nicholsonová, ako sa pracovalo novinárom za Mečiara v atmosfére dennodenných vyhrážok a obmedzení, keď sa im podpaľovali autá, boli fyzicky napádaní, zakazovalo sa informovanie pre konkrétne médiá – a ešte má tú drzosť porovnávať dnešnú situáciu s „komunizmom„?

Čo to má znamenať? Pomsta za vyhodenie ich chránenca Braňa Dobšinského, ktorému namerali na poludnie bezprostredne po moderovaní 0,85 promile alkoholu v krvi? Alebo len ďalší neúspešný pokus o prevrat vo verejnoprávnej televízii, keď ste taký amatér, že si informácie neoveríte, nepodložíte a preberáte ich od jednej zaujatej blogerky z druhej ruky? Na základe tohto chcete rozpútať kauzu s mimoriadnym zasadnutím parlamentu? Keby boli prázdniny, tak poviem, že niekomu prepína z tepla.

Petra Stano Maťašovská urobila chybu. Ale nie takú, aby sa z toho robila hysterická kauza ohrozenia demokracie. Každý, kto vôbec pričuchol k žurnalistike a vie, ako sa to robí, musí vidieť, že tu ide skôr o nedorozumenie vyplývajúce z nastavenia optimálneho modelu redakčnej práce a nie o politické sprisahanie.

Je mi ľúto najmä redaktorov RTVS, ktorí si poctivo robia svoju prácu a sú neustále napádaní, šikanovaní a špinení tými, ktorí nevedia stráviť, že ich kamarát Václav Mika, z ktorého sa stal medzičasom politik, už nie je poruke. V takejto atmosfére sa nedá pracovať. Preto mám pre politikov jediný odkaz:

Nechajte novinárov pracovať. Nemiešajte sa do interných vecí, ktorým nerozumiete. Ruky preč od verejnoprávnych médií – a to platí tak pre koaličných, ako aj opozičných politikov, ktorí dnes dokázateľne vyrobili ďalšiu búrku v pohári vody.

Zdroj: Facebook Eduarda Chmelára


P.S. Návrh Internej smernice

Krátke spravodajstvo – pripomenutie zásad:

  • Zdroje pre prípravu a vysielanie krátkeho spravodajstva sú výlučne agentúrne servisy TASR a SITA, ČTK a originálne správy redaktorov spravodajstva RTVS. Z informácií uverejnených na internetových portáloch a v iných médiách správy nepripravujeme.
  • Dodržujeme prezumpciu neviny – pri podozrivých/obvinených nepoužívame celé priezviská, len iniciály. V individuálnych a ojedinelých prípadoch (verejní činitelia, známe osobnosti…) je možné použiť aj priezvisko po konzultácii s nadriadeným. Zaväzuje nás k tomu aj Štatút programových pracovníkov a spolupracovníkov RTVS.
  • V správach sa vyhýbame avízam, resp. pozvánkam na pripravované podujatia, obzvlášť, ak ide o protestné pochody, zhromaždenia a podobne. Avíza podujatí v krátkom spravodajstve vo všeobecnosti patria len do rubriky „Dnes očakávame“ v rannom vydaní Rádiožurnálu. Aj tam treba zvážiť avizovanie tlačových konferencií podľa závažnosti očakávaného obsahu.
  • Nevysielame správy v podobe príspevku (text-zvuk-text-zvuk-text), typické pre Rádiožurnál. Dve zvukové vyjadrenia v jednej správe používame len v prípade, ak sú k téme rozdielne názory relevantných subjektov a v záujme vyváženosti by mali zaznieť.
  • Nezaraďujeme správy o návrhoch zákonov a noviel z dielne opozičných poslancov predtým, ako neprejdú do druhého čítania, a už vôbec nie bez stanoviska koalície, resp. vecne príslušného rezortu. (Parlamentná prax hovorí, že z týchto návrhov takmer žiadny neprejde prvým čítaním, ich relevantnosť je preto veľmi nízka. Často ide o odborne nepripravené, nesystémové a neprekonzultované návrhy, ktoré majú skôr zaujať verejnosť, ako riešiť problém. Poslucháča by skôr zavádzali, ako informovali.)
  • Správy môžu a majú obsahovať aj informácie o dianí v regiónoch Slovenska, vyhýbame sa však správam vyslovene lokálneho charakteru (obzvlášť avizujúcim nejaké podujatie).
  • Dbajme na funkčnosť zvukov v správe, obzvlášť v prípade telefonátu. Ak je kvalita telefonátu nízka a informácia v ňom dôležitá, je lepšie prerozprávať ju, ako odvysielať nezrozumiteľný a niekedy aj redundantný zvuk.
  • Závažnú informáciu vysielame opakovane v každom vydaní správ vrátane jej uplatnenia v titulku. Ak je to možné, variujeme podobu jej spracovania (štylistiku, výstavbu správy, zvuky).
  • Správy o pol staviame v zásade na princípe „jednou vetou“, ide o základnú informáciu – fleš. Nerozvíjame ju ďalej. Správa v tomto prehľade nemôže obsahovať tri až štyri vety. Informácia však musí byť vyvážená.
  • Titulky sú krátke, jasné, nevysvetľujú. Titulok nemá byť identický s prvou vetou zahlásenia.
  • Správy štylizujeme jednoducho, príhovorovo. Vyhýbame sa pasívam a administratívnemu štýlu (realizovať, uskutočniť, konať….).
  • Ženské priezviská (zahraničné aj domáce v mužskej podobe) prechyľujeme podľa zásad slovenského pravopisu.
  • Osoby uvádzame vždy menom a priezviskom a môžeme variovať funkciou + priezviskom, teda nikdy neuvádzame len priezvisko.
  • Dodržiavame zásady spodobovania a fonetiky ( nie vysvedčenie, ale vysvečenie, nie mestský, ale meský, nie osvedčenie, ale osvečenie).
  • Počasie čítame striktne vecne bez hovorových konštrukcií (neodporúča sa „málo oblakov, viac vetra, trochu dažďa, veľmi slnečno, sem-tam spŕchne, vietor bude pofukovať“).
  • Poslucháčov treba vždy pozdraviť/privítať v mieste na to určenom vo zvukovej grafike. Je to slušnosť a štandard.