Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že otázka nemeckých reparácií za vojnové škody, ktorú od tohtoročného leta nastoľujú vládnuci konzervatívci vo Varšave, „nebola formálne uzavretá“.
Hoci Berlín nechce o odškodnení Poliakov ani počuť, Duda argumentoval, že taliansky súd nedávno rozhodol, že nemecká vláda má odškodniť rodiny 128 obetí masakru, spáchaného nacistami v novembri 1943 v obci Roccaraso. „Ak bol spáchaný zločin, ak bola ľuďom spôsobená škoda, patrí im odškodnenie. To je snáď normálne a nie je na tom nič zvláštne,“ povedal Duda katolíckej televízii Trwam a pre stanicu Radio Maryja.
„Nemecký štát nevyplatil odškodnenie za škody spôsobené Poľsku za druhej svetovej vojny. Dnes, po 70 rokoch, to je politický problém, ale je to fakt. My Poliaci sa nemusíme za nič hanbiť, ani ničoho báť. Odškodnenie sme skutočne nedostali,“ zdôraznil prezident .
„Môžeme debatovať, či to má byť odškodnenie finančné, alebo zadosťučinenie iného druhu,“ pripustil Duda a pripomenul, že od čias druhej svetovej vojny získali Poliaci od Nemcov veľa dobrého, a to aj v podobe nezištnej pomoci v ťažkých časoch komunizmu; na to je podľa šéfa štátov potrebné tiež brať ohľad. „Avšak ak sa niekto pýta, či táto vec bola formálne vyriešená, povedzme otvorene, že nebola,“ povedal.
Experti poľského parlamentu v septembri dospeli k záveru, že Poľsko má právo na nemecké reparácie a že tento nárok nevyhasol, ani nebol premlčaný. Opačný názor majú odborníci spolkového snemu, podľa ktorých sú poľské nároky neopodstatnené.
Členovia poľskej vlády medzitým odhadli reparácie na stovky miliárd eur, napríklad podľa ministra vnútra Mariusza Błaszczaka len hmotné škody dosahujú „takmer bilióna dolárov“.
Z nemeckej strany ale znie argumenty, že Poľsko sa nárokov na reparácie a odškodnenie v minulosti opakovane zrieklo: najprv v roku 1953, potom v roku 1970 pri uzavretí zmluvy o nemeckom uznaní poľskej západnej hranice na Odre a Nise, ako aj pri potvrdení poľskej hranice pri zjednocovaní Nemecka na prelome rokov 1989 a 1990 a nakoniec v roku 2004, kedy Sejm, dolná komora poľského parlamentu, odpovedal na požiadavky vysídlených Nemcov.
Poľský parlament ale tvrdí, že vyhlásenie poľskej vlády z roku 1953 o vzdaní sa reparácií bolo v rozpore s ústavou a bolo urobené iba na nátlak Sovietskeho zväzu. Navyše sa vraj týkalo len bývalej Nemeckej demokratickej republiky, ktorá vznikla v roku 1949 v sovietskej okupačnej zóne a bola súčasťou východného komunistického bloku. Túto interpretáciu odmieta nemecká vláda. Jej hovorca Steffen Seibert vyhlásil, že Poľsko sa v roku 1953 vzdalo aj ďalších požiadaviek a neskôr to niekoľkokrát potvrdilo. Pokiaľ ide o výšku nárokovaných reparácií, poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski pred časom uviedol, že skôr než vláda vznesie oficiálnu požiadavka na odškodnenie, bude potrebné vypracovať ďalšie znalecké posudky a analýzy.
Celú diskusiu o reparáciách zahájil koncom júla šéf vládnej strany Právo a spravodlivosť Jaroslaw Kaczynski, ktorého opoziční politici podozrievajú, že týmto spôsobom začína pripravovať verejnosť na prípadný odchod krajiny z Európskej únie. Poľsko vo vojne stratilo šesť miliónov obyvateľov – polovicu z toho Židov – a Varšava bola prakticky zrovnaná so zemou.