Arabista a praktizujúci moslim Petr Pelikán sa vyjadril, že nie je vhodné prijímať žiadnych migrantov. A že siroty, ktoré chcú všetci prijímať, nie sú z hľadiska orientálnej kultúry žiadne siroty

Petr Pelikán je známy pojem u našich českých susedov. Vyštudoval orientalistiku a zúčastnil sa vojny v Perzskom zálive. Počas štúdií v Tunisku, Afganistane, Egypte, Sudáne, Iráne a Libanonu konvertoval na islam. Je považovaný za popredného arabistu a znalca islamu.  Zároveň je honorárnym konzulom Sudánu.

V rozhovore pre internetový portál DVTV sa Pelikán ostro vyhradil proti prijímaniu migrantov. Tvrdí, že rodina v Oriente je spoločenstvo veľmi vzdialených príbuzných, ktorí držia pri sebe a navzájom si intenzívne pomáhajú. Sirota potom nie je človek, ktorý stratil rodičov, pretože vždy sa o neho má kto postarať zo strany rodinného klanu. Až potom, keď by stratil všetkých takýchto príbuzných, môže byť považovaný za sirotu.

Druhý problém je ten, že tieto rodinné klany držia za každých okolností pri sebe. Pravdu má vždy príslušník klanu a nikdy nie niekto z okolia. Neuznávajú žiadnu inú autoritu a integrácia do prostredia je prakticky nemožná. Rodina má prednosť aj pred zákonom, lojalita patrí členom rodiny a nie autorite štátu.

Rovnaký postoj sa potom týka aj iných otázok, ktoré definujú imigračné spoločenstvo. Väčšinou ide o moslimov, ktorí sa vždy budú podporovať proti okolitej kresťanskej spoločnosti, pričom túto spoločnosť nielen ignorujú, ale snažia sa ju aj ovládnuť. Podobne fungujú aj kmeňové, či regionálne spoločenstvá. Vždy je na prvom mieste lojalita tomu, čo definuje toto spoločenstvo a štát je z tohto hľadiska nezaujímavý.

Integrácia prakticky nie je možná. A už aj tí moslimovia, ktorí sem prídu sú prakticky oddelenou cudzou spoločnosťou. Hoci je Petr Pelikán moslim, je proti tomu, aby sem moslimovia prichádzali. Dôvodom je jeho skúsenosť s islamom. Podľa neho sú českí moslimovia radikálni.

…neveľký počet Čechov ktorí prijali islam – tak tí podľa mňa prevažne radikálni sú. Nie v tom zmysle, že by sa snáď išli odpáliť do fronty pred bezpečnostnými rámami na Pražskom hrade, ale v zmysle ideovom a sociálnom. Rad z nich – mimochodom väčšinou sú to dámy – opúšťa sekularizovaný život bežnej spoločnosti a žije vo vlastnej subkultúre. Svoju náboženskú identitu dávajú veľmi okázalo najavo. Spôsobom obliekania, správaním voči opačnému pohlaviu, slangom, prehnaným lipnutím na nábožensky čisté strave a podobne. To vidím ako druh radikalizmu.

Dôsledky, ktoré so sebou prináša islamská kultúra, podľa neho už nikdy nebude možné riešiť bezbolestne

Migranti neutekajú pred vojnou

O migračnej vlne hovorí nasledovné:

…rozsah a dostupnosť sociálnych sietí a ďalších služieb poskytovaných prostredníctvom internetu je skutočne jednou z kľúčových podmienok, v dôsledku ktorých sa migračné toky, presúvajúce na Blízkom východe a v Afrike bez povšimnutia milióny ľudí po desiatky rokov, presmerovali do Európy. Pochybujem, že spravodajské služby disponujú dostatkom jazykových aj iných kapacít, aby dokázali online sledovať stránky v urdčine, darí, arabčine, tigriňa a ďalších jazykoch migrantov smerujúcich do Európy. Behajú na nich informácie o aktuálnych trasách, cenách, prevádzačoch. Inštrukcie, čo sa má tvrdiť a čo zamlčovať pri pohovoroch v cieľových krajinách. Je to obdoba stránok s praktickými radami pre batôžkárskych turistov alebo diskusných fór, kde si mamičky vymieňajú recepty na krupicovú kašu. Cez internet sa prostredníctvom neformálnych zmenárnikov posielajú peniaze na cestu. Obľúbený obrat ‚mladí muži s inteligentnými mobilnými telefónmi‘ rozhodne nie je tak sprofanovaným klišé, za aké sa niekedy vydáva.

Vo svojom rozhovore pre DVTV sa Petr Pelikán nezmienil o zásadnom probléme a to je vek migrantov.

Sýrska sirota

V skutočnosti absolútna väčšina tzv. maloletých o svojom veku klame. Poslanec Europarlamentu Tomáš Zdechovský upozorňuje na správu BBC zo Švédska. Podľa tamojšej polície vraj o svojom veku klame 84%.

Takže tie tzv. siroty, čo by mali byť podľa nás malé detičky bez kohokoľvek, kto sa o nich postará, nie sú nakoniec ani deti. Sú to v táboroch osamotení mladí muži, ktorí síce tvrdia, že nikoho nemajú, ale v skutočnosti sú členmi nejakého rodinného klanu, ktorý čaká na príležitosť „navštíviť“ svojho člena. Ich skutočný vek sa pohybuje od 20 rokov vyššie, mnohokrát majú podľa testov aj viac ako 30 rokov, ale hovoria, že majú 16,17 rokov, aby dostali výhody, ktoré naše deti dostávajú.

Ďalším problémom je vyspelosť „detí„. Podľa nás 15 ročný chlapec je niekde v Afganistane považovaný za mladého muža, častokrát s vedomosťami typu odpaľovanie výbušnín a podrezávanie krkov neveriacim.

Petr Pelikán je mimochodom kritikom politiky Západu voči arabským krajinám. Jeho skúsenosti z vojny v Zálive, ktoré verejne prezentoval v televízii, stoja za zhliadnutie