Portál ANSA priniesol konkrétnejšie informácie o hlasovaní ministrov vnútra na Rade ministrov v Luxemburgu 5.6.2018. Slovensko bolo medzi krajinami, ktoré odmietlo Dublin IV.

Minister vnútra Matteo Salvini v povedal, že je „veľmi spokojný“ kvôli odmietnutie návrhu reformy Dublinského dohovoru siedmymi krajinami, vrátane Talianska, na zasadnutí predstaviteľov vnútorných vecí v Luxemburgu. Salvini to nazval „našim víťazstvom„.

Bulharsko, ktoré v prvom polroku 2018 predsedá Rade EÚ, prišlo s kompromisným návrhom, ktorý neuspokojil členské štáty. Dokument pripúšťa prideľovanie žiadateľov o azyl po členských krajinách Únie, tak ako to požaduje Taliansko a Grécko, ale povinné relokácie by mali nastať len v krajnom prípade, ak neuspejú prvotné opatrenia v podobe finančnej a technickej podpory automaticky spustené v čase vypuknutia novej migračnej krízy. V takomto prípade by na presadenie mechanizmu relokácií stačila kvalifikovaná väčšina hlasov členských štátov.

Zastávali sme protichodné postavenie a ďalšie krajiny sa za nás postavili, čím sme prelomili frontu,“ povedal Salvini.

To znamená, že nie je pravda, že nie je možné ovplyvňovať európske politiky,“ povedal.

Sedem krajín, ktoré odmietli návrh reformy Dublinského dohovoru predloženej bulharským predsedníctvom EÚ, boli Taliansko, Španielsko, Rakúsko, Rumunsko, Maďarsko, Slovinsko a Slovensko.

Estónsko, Poľsko a Veľká Británia nevyjadrili názor.

Ostatných 18 krajín, napriek tomu, že nie sú spokojní, vyjadrilo ochotu nechať dvere otvorené rokovaniam.

V porovnaní so správou agentúry TASR, kde sa nekonkretizovalo hlasovanie krajín, ide o dôležitú informáciu.

Agentúra spomínala vyslovne krajiny V4 ako hlavných oponentov reformy.

Takýto variant sa na jednej strane nepáči krajinám Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré majú aj podporu Rakúska, a na strane druhej to nevyhovuje tým členským krajinám, ktoré žiadajú zavedenie trvalého mechanizmu relokácií, a nie prerozdeľovanie azylantov len počas migračnej krízy,“ píše sa v tlačovej správe TASR.

Taliansko zároveň prestalo hlasovať spoločne s Gréckom, Maltou a Cyprusom, čím sa prelomili rady tzv. stredomorskej fronty.