Pred pár dňami Denník N zverejnil „investigatívny“ text o tom ako Aliancia Fair Play odhalila korupciu na Najvyššom súde. Chyba bola, že v skutočnosti mohla byť predstaviteľka Aliancie Fair Play súčasťou konšpirácie na zakrytie trestnej činnosti. A tým, kto to odhalil, bol Radovan Bránik.
[sociallocker][/sociallocker]
V nedeľu, 14.4.2019, Bránik zverejnil prvú časť (https://branik.sk/12-fair-play-s-ručením-obmedzeným) odhalení, ktoré sa týkajú podivností nielen okolo Aliancie Fair Play, ale aj manipulácii zo strany tzv. mienkotvorných denníkov ako SME, Denník N, či Aktuality. Jeho článok dokazuje, že celá skupina ľudí a rôznych subjektov zámerne zavádzala a dezinformovala verejnosť.
Druhý okruh sa týka samotnej korupcie na Najvyššom súde. Ak sa preukáže manipulácia s prideľovaním spisov s úmyslom mariť, resp. rozhodovať v prípadoch podľa dohodnutého scenára, zpochybní to rozhodnutia súdu v stovkách prípadoch. To by znamenalo nielen obnovu procesov, ale aj doslova kolaps súdnictva na Slovensku.
Ťažko povedať, ktorý okruh je dôležitejší. Zdalo by sa, že podľa klasických politologických teórií, je zlyhanie základnej stavby rozdelenia moci, t.j. zlyhanie súdu tak hroznou vecou, že ohrozuje prežitie existujúcej správy vecí verejných. V skutočnosti je pre spoločnosť a pre politickú scénu častokrát dôležitejšia mediálna oblasť. Z krátkodobého hľadiska majú vášne rozpútané médiami silu vytvoriť totalitné, revolučné, alebo vojnové podmienky.
Naviac sa z médií a s nimi spolupracujúcich politických mimovládok, stala nekontrolovateľná a nikomu sa nezodpovedajúca politická sila. Niektoré médiá už ani neskrývajú, že im ide o moc. To je zásadný rozdiel od politikov, ktorých je možné odstaviť vo voľbách.
Dá sa teda povedať, že zlyhanie súdov ohrozuje základy štátu z dlhodobého hľadiska. Médiá a mimovládky svojimi klamstvami zas ohrozujú reálnu možnosť kontroly politickej moci.
Ale k samotnému článku Bránika
Zuzana Wienk, ako mediálna tvár Aliancie Fair Play vraj desať rokov vedela o korupcii na Najvyššom súde. Vedela vraj aj meno konkrétneho zdroja. Napriek tomu mlčala. Dôvodom bola, aspoň podľa vysvetlenia milej Zuzanky, snaha chrániť bezpečie zdroja.
Táto pozícia mŕtveho chrobáka bola od začiatku vadná a hlavne nebezpečná. Nielen pre bezpečnosť zdroja, ale aj kvôli pokračovaniu páchania trestnej činnosti a kvôli hroziacemu premlčaniu trestných činov.
Činnosťou Bránika však polícia začala konať. Keď hrozilo, že sa prevalí nečinnosť Aliancie a samotnej Wienk, jednoducho mediálna skupina s ňou spojená zahájila útok. Lenže nie proti korupcii, ale proti človeku, ktorý ju reálne začal riešiť. Bránik sa stal pre mediálnu mafiu legitímnym terčom, boxovacím vrecom.
Keď naviac vyšiel aj spomínaný článok v Denníku N, Wienk porušila zásadu mlčania v neuzavretých kauzách. To rozviazalo Bránikovi ruky, aby aj on mohol prezentovať „ako to bolo„. A tento obraz je zničujúci – tak pre médiá ako Sme, Denník N a Aktuality, rovnako ako aj pre Zuzanu Wienk a Alianciu Fair Play.
Záver
Po dnešku už neprichádza do úvahy, aby ste sa s nejakým podozrením na páchanie trestnej činnosti obrátili na novinárov, či na tie „správne“ mimovládky. V najlepšom prípade sa stane to, čo s Gorilou, keď ju redakcia Sme držala 2 roky pod pokrievkou, alebo ako v prípade Aliancie dokonca desať rokov.
Kým príslušné redakcie a mimovládky nezačnú vidieť svet v iných ako čiernobielych farbách, nikdy k náprave nepríde. Úprimne? Skôr sa peklo nebom stane, ako by títo „novinári“ a „osobnosti“ priznali, že sa mýlili. A to je na tejto kauze najhoršie. Možno pôjdu sudcovia do väzenia, ale zodpovednosť na strane mediálno-mimovládkovej mafie zrejme nikdy nebude vyvodená.
P.S. V diskusii sa objavila verzia článku z Denníka N. Netušíme, či je to skutočne pravý text, keďže článok je zablokovaný. Ale začiatok sedí…
Elektronickú podateľňu zaviedli na súdoch preto, aby bola istota, že spisy sa prideľujú náhodne a nie vopred určeným senátom. Na Najvyššom súde ju aj tak mohli obchádzať.
Na Najvyššom súde obchádzali náhodné prideľovanie spisov. Znamená to, že kauzy neriešili náhodne vybraní sudcovia, ale vopred určené senáty. O podozrení písal bloger Radovan Bránik, no konkrétny podnet dala vlani v lete aj Aliancia Fair-play.
Aj preto prípad vyšetrujú Národná kriminálna agentúra a bratislavská polícia súbežne. Podozrenie je z trestného činu zasahovania do nezávislosti súdu.
Informácie, ktoré získala v minulosti Zuzana Wienk, v tom čase ako šéfka Aliancie Fair-play, sa týkali vyše dvadsiatky spisov z rokov 2008 až 2011. Ani ona ich nechce vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie konkretizovať.
Nešlo pritom len o vybranú agendu, ale o obchodné, občianskoprávne spory či aj agendu správneho kolégia. Denník N má informáciu, že polícia preveruje aj trestné spisy, a to z neskoršieho obdobia, ako je rok 2011.
To, že koná NAKA aj policajný útvar na okresnom riaditeľstve Bratislava I, potvrdili hovorcovia polície. Nič bližšie neuviedli, keďže vyšetrovanie stále prebieha. „Orgány činné v trestnom konaní postupujú neverejným spôsobom preto, aby náležite objasnili skutok a zistili jeho páchateľa či páchateľov,“ povedal hovorca policajného prezídia Michal Slivka.
„Obvinenie voči konkrétnej osobe doposiaľ vznesené nebolo, vyšetrovanie v súčasnosti pokračuje, pričom sú vo veci vykonávané úkony potrebné k meritórnemu rozhodnutiu,“ odpovedal bratislavský policajný hovorca Michal Szeiff.
Návrat k Harabinovi
Elektronickú podateľňu, teda systém, ktorým cez počítač náhodne prideľujú spisy rôznym sudcom a senátom, zaviedli na súdoch pred zhruba dvadsiatimi rokmi, aby nvznikali podozrenia, že predsedovia rozdeľujú kauzy vopred určeným sudcom.
Bolo to jedno z najdôležitejších opatrení v rámci súdneho manažmentu v boji proti korupcii, ktoré zavádzala prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Ministrom spravodlivosti bol vtedy Ján Čarnogurský, neskôr ho po štyroch rokoch striedal Daniel Lipšic, predtým jeho vedúci úradu.
Na Najvyššom súde bol v tom čase predsedom Štefan Harabin a zavedeniu podateľne sa bránil. Napokon ju zriadili aj na jeho súde. No bolo to práve v čase ďalšieho pôsobenia Harabina v čele Najvyššieho súdu, keď vzniklo podozrenie, že sa obchádza náhodné prideľovanie spisov.
„Pred desiatimi rokmi som získala konkrétne informácie o tom, že niektoré spisové značky mali byť v tom čase pridelené vybraným senátom. Z týchto informácií sa však nedalo vyčítať, či sa tak stalo zákonne alebo nezákonne,“ hovorí Zuzana Wienk, ktorá v minulosti šéfovala Aliancii Fair-play.
Harabin bol opakovane predsedom Najvyššieho súdu v rokoch 2009 až 2014. V tom čase Wienk nevedela, ako informácie preveriť bez toho, aby neohrozila dôkazy. „Nepodarilo sa mi nájsť spôsob, ako ich overiť zvonka alebo zverejniť tak, aby som ochránila svoje zdroje,“ vysvetľuje bývalá riaditeľka aliancie. Preto prípad „odložila“.
Návrat k prípadu
Ďalšie informácie sa jej podarilo získať koncom roka 2017, a preto sa k preverovaniu podozrení vrátila. V tom čase sa už na súde vymenilo vedenie. Namiesto Harabina bola na čele Najvyššieho súdu Daniela Švecová, súčasná predsedníčka a v súčasnosti aj kandidátka na ústavnú sudkyňu.
Švecová bola vo vedení súdu už aj v minulosti. V rokoch 2005 až 2010 bola jeho podpredsedníčkou.
Wienk však hovorí, že sa jej nepodarilo získať aktuálne údaje zo súčasnosti, ktoré by boli dostatočne konkrétne. Keď teda po minuloročnej vražde Jána Kuciaka spájal bloger Radovan Bránik smrť novinára s obchádzaním podateľne na Najvyššom súde, vedela, že to navzájom nesúvisí. Bolo to len účelové, hovorí.
Lenže aj vďaka Bránikovmu textu začala prípad riešiť NAKA. V tom čase už aj Wienk s ľuďmi z aliancie sumarizovali a vyhodnocovali informácie.
„Trvalo nám mesiace, kým sme zrekonštruovali staré informácie, preverili pôvodné podozrenia, opakovane hovorili so zdrojmi, s expertmi a porovnávali s rozsudkami a rozvrhmi práce. Výsledkom bol podnet na ministerstvo spravodlivosti,“ dodáva Wienk.
Aliancia Fair-play sa obrátila na ministerstvo v auguste minulého roka. Podozrenie z obchádzania podateľne sa týkalo vyše dvadsiatky spisov.
„Ministerstvo na základe informácií v podnete vykonalo na Najvyššom súde previerku za účelom preverenia zákonnosti pridelenia vecí špecifikovaných v podnete, pričom jej výsledky boli odstúpené generálnemu prokurátorovi,“ potvrdila hovorkyňa ministerstva Zuzana Drobová.
Ministerstvo sa obrátilo na prokuratúru v januári tohto roka.
Muselo to byť vážne
Podnet od aliancie zastihol na ministerstve ešte bývalú štátnu tajomníčku Máriu Kolíkovú. Pod ňu spadala sekcia dohľadu, na ktorú sa Wienk obrátila.
Kolíková vysvetľuje, že ak išlo o vážnejšie podozrenia, tak o podnetoch ju bezprostredne informovali a tak pozná aj tento prípad. Štandardný postup pri po