Kde bolo, tam bolo žili chovné králiky v Európe. Žili teda u ľudí, lebo tí, tých neborákov mali najradšej na spôsob Sviečkovej. Žili tak dávno pred Európskou úniou, tie časy sú však dávno preč.

Pri čítaní uznesenia  Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o minimálnych normách na ochranu chovných králikov (2016/2077(INI)), som sa škriepil sám so sebou, či niečo také by vymysleli v RVHP za socializmu. Vsádzam na to, že súdruhovia s JRD by taký level nikdy nedali.  Za to veční súdruhovia z NDR, ktorí večne a márne hľadajú, kde spravili chybu to dali ľavou-zadnou.

Chce sa mi aj parafrázovať: Keď zasadá Europarlament, koterce králikov a ich životy nie sú v bezpečí.

A ešte jedna vec, to o tej starostlivosti o erekciu a plemenosť králikov mám brať osobne??? 😀 😀 😀

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. marca 2017 o minimálnych normách na ochranu chovných králikov (2016/2077(INI))
Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 13 a 43 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat,

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu nosníc,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu kurčiat chovaných na produkciu mäsa,

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely,

–  so zreteľom na osobitný Eurobarometer č. 442 s názvom Postoje Európanov týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat, ktorý bol uverejnený v marci 2016,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (ďalej len „EFSA”) k dobrým životným podmienkam zvierat počas prepravy z 12. januára 2011,

–  so zreteľom na vedecké stanovisko EFSA k vplyvu súčasných systémov ustajnenia a chovu na zdravie a dobré životné podmienky domácky chovaných králikov z 11. októbra 2005,

–  so zreteľom na kapitolu 7.5 Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) nazvanú Zabíjanie zvierat,

–  so zreteľom na Kódex odporúčaní vlády Spojeného kráľovstva týkajúci sa dobrých životných podmienok králikov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0011/2017),

A.  keďže z hľadiska počtu jedincov sú králiky štvrté najčastejšie chované hospodárske zvieratá vo svete a druhý najčastejšie chovaný druh v EÚ;

B.  keďže európski producenti sú povinní spĺňať prísne normy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ktoré sa nie vždy vyžadujú v tretích krajinách vyvážajúcich jatočné zvieratá do EÚ;

C.  keďže spotrebitelia čoraz väčšmi prihliadajú na podmienky, v akých sa zvieratá chovajú;

D.  keďže pokles spotreby mäsa v Európskej únii a hospodárska kríza v poľnohospodárstve veľmi tvrdo postihli chov králikov a keďže predajné ceny klesli približne o 20 % v priebehu troch rokov, zatiaľ čo výrobné náklady zostali nezmenené;

E.  keďže treba vziať do úvahy výživový prínos králičieho mäsa a úlohu, ktorú jeho produkcia zohráva v rodinných podnikoch, ktoré sa významne podieľajú na pracovných miestach pre ženy v mnohých vidieckych oblastiach, kde existuje len málo možností na diverzifikáciu živočíšnej výroby;

F.  keďže tak ako na dobré životné podmienky zvierat by sa malo prihliadať aj na blaho chovateľov;

G.  keďže väčšina králikov sa chová na produkciu mäsa, pričom každý rok sa kvôli mäsu zabije viac ako 340 miliónov králikov; keďže chov králikov predstavuje menej ako 1 % konečnej živočíšnej výroby v EÚ;

H.  keďže v odvetví chovu králikov v EÚ dochádza k neustálemu poklesu a údaje na rok 2016 naznačujú 4,7 % zníženie produkcie v dôsledku spotrebiteľského trendu, ktorý spočíva v znižovaní spotreby králičieho mäsa; keďže odvetvie chovu králikov funguje v celosvetových trhových podmienkach a neťaží z priamej pomoci alebo trhových intervencií v rámci prvého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky;

I.  keďže EÚ má negatívnu obchodnú bilanciu s Čínou, pokiaľ ide o králičie mäso; keďže králičie mäso, ktorá sa dováža do EÚ, pochádza z 99 % z Číny; keďže čínski producenti, ak sa neprijmú žiadne opatrenia, vytlačia z hospodárskej súťaže chovateľov z EÚ, čo bude mať nepriaznivé následky z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat;

J.  keďže je dôležité aj potrebné dosiahnuť a udržať ziskovosť produkcie králikov, aby mohla naďalej prispievať k zachovaniu vidieckej štruktúry a zamestnanosti, najmä v prípade žien, v oblastiach, kde iné druhy výroby nie sú možné, a tiež aby mohla naďalej ponúkať spotrebiteľom rozmanité a vysokokvalitné potraviny;

K.  keďže EÚ je hlavným producentom králikov vo svete, pričom predstihuje Áziu a najmä Čínu, ktorá je najväčším vývozcom, keď vyprodukuje 417 000 ton jatočných tiel;

L.  keďže chovatelia králikov a samotné odvetvie majú záujem zabezpečiť, aby sa pri chove králikov v súlade s európskym modelom produkcie naďalej dodržiavali najprísnejšie normy na svete, pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky zvierat a rešpektovanie životného prostredia;

M.  keďže európsky chov králikov je založený na koexistencii rôznych systémov produkcie a keďže chov králikov predstavuje dôležitý spôsob, ako diverzifikovať príjmy mnohých malých poľnohospodárskych podnikov na celom území;

N.  keďže pri priemernej spotrebe 1,70 kg na obyvateľa je králičie mäso jedným z najmenej konzumovaných druhov mäsa v Únii (medzi 1 % a 2 % z celkového množstva skonzumovaného mäsa);

O.  keďže existujú vážne obavy v súvislosti so zlými životnými podmienkami zvierat, s vysokými hladinami stresu a vysokou mierou úmrtnosti a chorobnosti u chovných králikov v Európe, ako už v roku 2005 konštatoval EFSA; keďže ustajnenie, kŕmenie, genetika, zdravotné hľadiská a optimalizácia emočného stavu králikov chovaných na hospodárske účely predstavujú pre zainteresované strany životne dôležité otázky pri chove králikov, najmä s ohľadom na udržiavanie zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

P.  keďže od ich zdomácnenia sú králiky v EÚ väčšinou držané v batériových klietkach, ktoré sa môžu – a často je to tak – v jednotlivých krajinách líšiť z hľadiska ich špecifikácií;

Q.  keďže králiky podobne ako iné druhy, ktoré žijú s ľuďmi, si uchovávajú prvky svojho prirodzeného správania, a preto sa musí ďalej skúmať, akými opatreniami a podmienkami chovu sa zabezpečí, aby si králiky mohli v čo najväčšej miere zachovať svoje prirodzené správanie, pokiaľ to má kladný vplyv na ich zdravie;

R.  keďže na intenzívny chov sa využívajú plemená králikov, ktoré rastú rýchlo a skoro, predtým nazývané ako „masové králiky“, a predovšetkým komerčné hybridy využívané na priemyselných chovných staniciach na produkciu zvierat určených na mäso;

S.  keďže systémy ekologickej produkcie, kde sú králiky na výkrm držané v skupinových kotercoch s prístupom na malé plochy pasienku a vo väčšom priestore, sú možnou alternatívou klietkového chovu, hoci takéto systémy skupinového ustajnenia môžu predstavovať problémy v podobe negatívnych sociálnych interakcií a agresivity medzi zvieratami, čo vedie k zraneniam, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravia a dobré životné podmienky zvierat, a k zvýšeniu výskytu chorôb prenášaných orálne-fekálnou cestou;

T.  keďže predpisy niektorých členských štátov upravujúce ekologickú produkciu uprednostňujú chov králikov v skupinových kotercov vybavených prístupom k malej ploche pasienku v spodnej časti koterca;

U.  keďže podobne ako pri iných druhoch, napríklad hydine, by sa mohol uskutočniť výskum týkajúci sa alternatívnych systémov produkcie vrátane ekologických systémov produkcie, ktoré môžu spotrebiteľom ponúknuť širší výber potravinových výrobkov a doteraz sa rozvíjali len v obmedzenej miere;

V.  keďže vzhľadom na uvedené by sa mali ďalej skúmať výzvy a príležitosti systémov skupinového ustajnenia;

W.  keďže malý hospodársky význam tohto odvetvia v EÚ predstavujú značne odrádza výskum a inovácie zamerané na zlepšenie zdravia a dobrých životných podmienok králikov;

X.  keďže existujú minimálne normy EÚ na ochranu ošípaných(1) , teliat(2) , nosníc(3) a brojlerových kurčiat(4) , ako aj všeobecná smernica Rady o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(5) , ale zatiaľ neexistujú žiadne osobitné právne predpisy EÚ o minimálnych normách na ochranu chovných králikov; keďže čoraz viac spotrebiteľov a občanov v celej EÚ požaduje v súvislosti s chovnými králikmi právnu úpravu a lepšie životné podmienky;

Y.  keďže v súčasnosti platí zákaz umiestňovania nosníc do tradičných klietok zavedený smernicou 1999/74/ES a väčšina členských štátov ho úspešne transponovala;

Z.  keďže niektoré členské štáty majú vnútroštátne právne predpisy a právne požiadavky upravujúce chov králikov a v spolupráci s odvetvím vypracovali príručky najlepších postupov; keďže v roku 2012 Rakúsko zakázalo chov králikov v klietkach na produkciu mäsa a Belgicko má platné právne predpisy, ktorých cieľom je postupné vyradenie batériových klietok a ich nahradenie parkovými systémami do roku 2025;

AA.  keďže podľa európskej stratégie v oblasti dobrých životných podmienok zvierat by sa pred zavedením nových právnych predpisov mali v plnom rozsahu vykonávať existujúce právne predpisy a malo by sa podporovať vypracovanie príručiek najlepších postupov;

AB.  keďže berúc do úvahy požiadavku na prechod na alternatívne systémy produkcie a vzhľadom na malý hospodársky význam chovu králikov v európskej živočíšnej výrobe by sa členské štáty a Komisia mali nabádať na to, aby sa uskutočnil ďalší výskum v oblasti zdravia, dobrých životných podmienok, chovu, ustajnenia, výživy, správania a omračovania králikov;

AC.  keďže vo vedeckom stanovisku EFSA z roku 2005 týkajúcom sa systémov ustajnenia a odchovu chovných králikov sa odporúčajú zväčšenie veľkosti klietky, zníženie maximálnej hustoty chovu v prípade dospievajúcich zvierat a terapeutické zásahy vrátane používania prídavných látok na zníženie výskytu chorôb;

AD.  keďže na králiky sa vzťahujú odporúčania Kódexu zdravia suchozemských zvierat Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) týkajúce sa zabíjania zvierat vrátane metód omračovania a požiadaviek na prevádzkovateľov v oblasti vedomostí;

AE.  keďže v článku 3 smernice Rady 98/58/ES o ochrane zvierat sa vyžaduje, aby sa vykonali „všetky vhodné kroky“ na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat, a v článku 4 sa vymedzujú normy chovu zvierat, pokiaľ ide o získané skúsenosti a vedecké znalosti, čo zahŕňa normy stanovené EFSA a OIE;

Všeobecné poznámky

1.  poznamenáva, že králiky sa v EÚ bežne chovajú v tradičných neprispôsobených klietkach, v nehostinnom prostredí, v ktorom sa nachádza len napájadlo a kŕmidlo a ktoré nespĺňajú podmienky optimálneho chovu podľa najnovších vedeckých poznatkov; takisto konštatuje, že králiky sa niekedy kŕmia výlučne peletami bez prístupu k vláknitému materiálu a obmedzený priestor v stiesnených drôtených klietkach môže viesť k neobvyklému správaniu;

2.  poznamenáva, že je potrebný ďalší vedecký výskum systémov ustajnenia, ktoré by mohli prispievať ku kvalite zdravia a obmedziť riziko ochorenia alebo nákazy zvierat;

3.  berie na vedomie, že alternatívy ku klietkovému chovu králikov sa úspešne využívajú, ako je parkový systém alebo systém králikární, v ktorých sú králiky kŕmené hlavne trávou, čo zlepšuje pohodlie a životné podmienky chovaných králikov; domnieva sa, že alternatívne systémy by sa mali rozvíjať, zlepšovať a podporovať, pričom uznáva, že dodatočné výrobné náklady na cenu účtovanú spotrebiteľovi by mohli do určitej miery znížiť dopyt po králičom mäse z týchto systémov;

4.  nabáda, aby sa pri králikoch využívali skupinové parkové systémy, ktoré im poskytujú väčší životný priestor a umožňujú prejaviť sociálne a lokomočné správanie; poukazuje na to, že využívanie skupinových parkových systémov zlepšuje životné podmienky chovných králikov tým, že ich život sa viac podobá životu v ich prirodzenom prostredí; zdôrazňuje, že zdravie zvierat závisí aj od dvoch dôležitých chovateľských postupov, a to od podmienok okolia budov a od rozvoja primeraných postupov v oblasti chovu, biologickej bezpečnosti a riadenia;

5.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uskutočnili ďalší výskum s cieľom nájsť najlepší možný systém ustajnenia na zlepšenie životných podmienok zvierat v rôznych typoch chovu, vďaka čomu by bolo možné zaviesť zlepšenia v poľnohospodárskych podnikoch a zároveň zaručiť ich udržateľnosť;

6.  zdôrazňuje, že všetko králičie mäso na trhu Únie musí dodržiavať prísne normy v oblasti bezpečnosti a kvality potravín a kritériá dobrých životných podmienok zvierat, a to vrátane dovozu z tretích krajín; zdôrazňuje nebezpečenstvo nekalej hospodárskej súťaže z tretích krajín, ak rovnocenné normy a kritériá nie sú uplatňované na dovoz;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali normy kvality a bezpečnosti týkajúce sa dovozu králičieho mäsa vykonávaním dôkladných kontrol a inšpekcií, keď sa takýto dovážaný tovar dostáva do Únie;

8.  víta zriadenie európskej platformy pre dobré životné podmienky zvierat a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali a propagovali kódexy postupov na chov králikov;

Plemenitba králikov

9.  zdôrazňuje, že chov králikov v EÚ je veľmi intenzívny, hoci podmienky, v akých sú králiky chované a držané, sa líšia z dôvodu rozdielnych cieľov chovu králikov a odlišných požiadaviek spotrebiteľov na jednotlivých trhov a v jednotlivých členských štátoch;

10.  poukazuje na to, že veľkosť klietky sa líši v závislosti od veku a hmotnosti zvierat a že to ovplyvňuje pohyby ako naťahovanie sa, sedenie a postavenie sa so vztýčenými ušami (pozorovací postoj typický pre tieto druhy), vzpriamenie sa, pohodlné otáčanie a skákanie; zdôrazňuje, že tento nedostatok pohybu môže mať za následok aj oslabenie kostí, stereotypné správanie a lézie na spodnej časti labiek;

11.  zdôrazňuje, že systémy ustajnenia sa postupne zlepšujú a zahŕňajú nové opatrenia, ako sú opierky pre labky, s cieľom znížiť lézie končatín a zlepšiť životné podmienky zvierat; zdôrazňuje však, že niektoré staršie modely používaných klietok majú podľa moderných noriem nevhodnú konštrukciu;

12.  so znepokojením berie na vedomie skutočne vysokú mieru chorobnosti a úmrtnosti chovných králikov v dôsledku faktorov ako vyššia miera parazitnej infekcie (kokcidióza, enterobióza atď.) a náchylnosť na infekčné choroby, ako napríklad hemoragická choroba králikov a myxomatóza;

13.  poukazuje na to, že EFSA v roku 2005 dospel k záveru, že miera úmrtnosti a chorobnosti chovných králikov sa zdá podstatne vyššia ako u iných druhov hospodárskych zvierat z dôvodu črevných a respiračných infekcií a reprodukčných problémov; konštatuje tiež, že v tej istej správe EFSA varoval pred vyšším rizikom pre zdravie králikov vyplývajúcim z chovu na podstielke v porovnaní s klietkami, predovšetkým z dôvodu kokcidiózy a parazitných infekcií;

14.  víta pokrok, ktorí dosiahli mnohí producentmi tým, že zaviedli zlepšenia koncepcie systémov ustajnenia v súlade s odporúčaniami EFSA; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s chýbajúcou liečbou a nedostatočným výskumom, ktoré by sa zameriavali na boj proti chorobám chovných králikov;

Starostlivosť o králiky

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že králikom chovaných a kŕmeným na produkciu mäsa v EÚ a držaným v zastaraných klietkach, ktoré nie sú v súlade s požiadavkami moderného chovu, sa poskytuje priestor na jedného jedinca, ktorý je menší ako dva listy papiera formátu A4;

16.  poukazuje na to, že králiky sú mimoriadne citlivé zvieratá a môžu trpieť širokou škálou problémov v oblasti dobrých životných podmienok a chorôb spôsobených neprimeranými podmienkami chovu vrátane smrteľných vírusov, respiračných chorôb a boľavých kĺbov zo sedenia na podlahe drôtenej klietky;

17.  pripomína, že chovatelia králikov a veterinári majú k dispozícii len málo nástrojov na liečbu zdravotných problémov, ktoré vznikajú, a že treba vyvinúť väčšie úsilie o riešenie nedostatočného výskumu a chýbajúcich investícií v súvislosti s liekmi na zriedkavé použitie a pre zriedkavé živočíšne druhy;

18.  poznamenáva, že výživa má veľký vplyv na dobré životné podmienky a zdravie zvierat, a preto sa domnieva, že králiky by mali mať stály prístup k vyváženej stravy s riadnymi dávkami vlákniny;

19.  poznamenáva však, že zdravotné riziká sú obmedzené vďaka veľmi prísnym pravidlám EÚ v oblasti zdravia, a zdôrazňuje, že na základe platných právnych predpisov (smernica 98/58/EC) by choré zvieratá mali ihneď dostať lekársku starostlivosť, čo by sprevádzala izolácia zvieraťa počas jeho rekonvalescencie, po ktorej by v prípade potreby nasledovalo usmrtenie;

20.  uznáva, že je dôležité poskytovať kurzy odbornej prípravy osobám, ktoré pri chove králikov v akejkoľvek forme zaobchádzajú so zvieratami, ako aj príručky osvedčených postupov vychádzajúce zo spoľahlivých technických a vedeckých analýz s cieľom zlepšovať ich výkonnosť a chápanie príslušných požiadaviek na dobré životné podmienky zvierat, a tým zabrániť zbytočnému utrpeniu zvierat;

21.  poukazuje na to, že odstavené králiky na výkrm a samice držané v alternatívnych skupinových parkových systémoch, ktoré zvyčajne poskytujú 750 cm²/rastúceho králika a 800 cm²/samicu, majú viac priestoru na pohyb, sociálnu interakciu a hru a že plošiny v skupinových parkových systémoch umožňujú králikom vyhýbať sa násilným jedincom, pričom samice sú pri laktácii ustajnené osobitne;

22.  uznáva, že takéto systémy spôsobia, že poľnohospodárskym podnikom vzniknú náklady, ktoré treba zohľadniť tým, že sa chovateľom, ktorí sa rozhodnú pre tento systém chovu králikov, poskytne finančná pomoc; vyzýva Komisiu, aby v budúcich rozpočtoch EÚ podporila odvetvie chovu králikov; poznamenáva, že finančná podpora je dostupná v rámci programov rozvoja vidieka na podporu chovateľov uplatňujúcich opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ktoré zlepšujú životné podmienky králikov;

23.  pripomína, že zavedenie každého povinného opatrenia bude musieť kryté rozpočtom postačujúcim na podporu chovateľov králikov; taktiež tvrdí, že treba vyčleniť osobitnú položku na podporu konzumácie králičieho mäsa;

24.  zdôrazňuje, že intenzívnejší výskum skupinového ustajnenia samíc by prospel ich dobrým životným podmienkam, najmä s prihliadnutím na obdobie, keď sa samice musia ustajniť samostatne, a čas, keď sa následne opätovne začlenia do skupiny;

25.  odporúča, aby sa samce králikov staršie ako 12 týždňov, ktoré sú určené na plemenitbu, v každom systéme vždy ustajnili oddelene kvôli problémom s agresivitou;

Preprava a zabíjanie

26.  poukazuje na to, že preprava je pre králiky stresujúcim zážitkom; zdôrazňuje, že králiky by sa mali nakŕmiť a napojiť pred prepravou na dlhé vzdialenosti a počas nej by sa im malo zabezpečiť adekvátne množstvo potravy, vody a priestoru a že čas prepravy by mal byť čo najkratší vzhľadom na citlivosť týchto zvierat; zdôrazňuje, že existuje obrovská rozmanitosť stresových faktorov, ktoré majú vplyv na dobré životné podmienky zvierat, ako je horúčava, hlad, dehydratácia, bolesť a trauma, chlad, nevoľnosť pri preprave a strach;

27.  zdôrazňuje, že dobré životné podmienky chovných králikov počas prepravy a zabíjania závisia aj od postojov a postupov manipulácie, ktoré používajú chovatelia, prepravcovia a zamestnanci bitúnkov, ako aj od logistiky prepravy; vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie a presadzovanie príslušných právnych predpisov EÚ, najmä nariadenia Rady (ES) č. 1/2005 o ochrane zvierat počas prepravy;

28.  zdôrazňuje, že pred zabitím by sa králiky mali úplne omráčiť, aby sa zaručilo, že nepocítia utrpenie, bolesť alebo stres; pripomína, že zabitie sa musí vykonať bez rizika, že omráčené zviera znovu nadobudne vedomie, a to v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1099/2009 o ochrane zvierat počas usmrcovania; pripomína, že rozvoj praktického výskumu techník omračovania používaných pri iných druhoch by umožnil overiť elektrické alebo iné metódy omračovania, napríklad omračovanie zmesou plynov, ktoré by vyhovovali osobitným charakteristikám králikov a boli by komerčne realizovateľné, ako aj humánnejšie;

Antimikrobiálna rezistencia

29.  uznáva snahy európskych producentov o zníženie používania antibiotík pri chove králikov; zdôrazňuje, že rozsiahle využívanie antibiotík pri chove zajacov, najmä pri intenzívnych typoch chovu, môže viesť k zvýšeniu antimikrobiálnej rezistencie;

30.  poznamenáva, že silná závislosť od antibiotík môže viesť k zvýšeniu antimikrobiálnej rezistencie, preto je nevyhnutné prejsť na zodpovednejšie využívanie týchto liekov; zastáva názor, že chov králikov je súčasťou tohto problému spolu s inými odvetviami živočíšnej výroby a že aj v tomto odvetví sa musí vynaložiť značné úsilie o podporu zodpovedného používania antibiotík s cieľom zachovať účinnosť a zabrániť antimikrobiálnej rezistencii;

31.  zdôrazňuje, že s cieľom dosiahnuť a zachovať vysoké normy hygieny vo všetkých systémoch chovu, najmä vypracovaním preventívnych opatrení a vykonávaním cielených kontrol, by členské štáty mali podporovať postupné ukončenie používania tradičných batériových klietok v celej EÚ a zároveň podporovať ekonomicky životaschopné obohatené systémy chovu;

32.  zdôrazňuje, že antibiotiká sa musia používať len na liečebné účely a mala by po nich nasledovať primeraná ochranná lehota pred zabitím v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 470/2009 o limitoch rezíduí farmakologicky účinných látok v potravinách živočíšneho pôvodu s cieľom zaručiť, aby králičie mäso bolo bezpečné;

33.  zdôrazňuje, že zníženie používania antibiotík a to, aby sa pocítil kladný vplyv takéhoto kroku na verejné zdravie, možno dosiahnuť len vtedy, ak sa položí väčší dôraz na riadenie a monitorovanie poľnohospodárskych podnikov chovu králikov;

Závery

34.  nabáda Komisiu, aby vzhľadom na vysoký počet králikov chovaných a zabíjaných v EÚ a na závažné dôsledky systémov, ktoré sa v súčasnosti používajú na chov králikov, z hľadiska dobrých životných podmienok zvierat predložila plán na vytvorenie finančne udržateľných minimálnych noriem na ochranu chovných králikov; zdôrazňuje, že tento plán by mal obsahovať merateľné čiastkové ciele a zaistiť pravidelné predkladanie správ a že by mal v chronologickom poradí pozostávať aspoň z:

vypracovania usmernení obsahujúcich osvedčené postupy a zo stanovenia pravidiel týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat v prípade králikov v spolupráci so všetkými tými, ktorí sú zapojení do produkcie, a s ostatnými zainteresovanými stranami v odvetví chovu králikov;
odporúčania Komisie, pričom sa zohľadnia existujúce vnútroštátne opatrenia, obsahujúceho prípadne návrhy na spoločný prístup na úrovni EÚ, najmä pokiaľ ide o zdravie, dobré životné podmienky a ustajnenie králikov;
v primeranej lehote legislatívneho návrhu o minimálnych normách na ochranu chovných králikov;

35.  vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní opatrení týkajúcich sa požiadaviek na ustajnenie plemenných samíc a králikov chovaných na produkciu mäsa využila vedecké dôkazy a zistenia ako základ a v takýchto požiadavkách náležite zohľadnila biologické potreby zvierat a ich druhovo špecifické správanie;

36.  je presvedčený, že požiadavky uvedené v článkoch 3 a 4 smernice 98/58/ES, aby sa vykonali „všetky vhodné kroky“ na zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat, a vymedzenie noriem v súlade so „získanými skúsenosťami a vedeckými znalosťami“ by sa mali využívať na presadzovanie vedeckých odporúčaní o dobrých životných podmienkach králikov stanovených EFSA a OIE;

37.  poukazuje na to, že sa musí zachovať rovnováha medzi rôznymi aspektami, ktoré treba vziať do úvahy, pokiaľ ide o dobré životné podmienky a zdravie zvierat, finančnú situáciu a pracovné podmienky chovateľov, udržateľnosť produkcie, vplyv na životné prostredie a ochranu spotrebiteľa; poukazuje tiež na to, že treba zohľadniť potreby spotrebiteľov, pokiaľ ide o cenovo dostupné králičie mäso vysokej kvality;

38.  zdôrazňuje, že cieľom SPP je zabezpečiť dodávky poľnohospodárskych produktov a potravín spotrebiteľom v celej EÚ a súčasne zohľadniť ich potreby a priania, čo sa týka zdravých a vysokokvalitných poľnohospodárskych produktov a potravín za prijateľné ceny;

39.  nabáda členské štáty a toto odvetvie, aby vytvorili zrozumiteľné systémy označovania produkcie a využívali systémy označovania stanovené v kapitole V nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom s cieľom zabezpečiť väčšiu transparentnosť na trhu, dodržiavanie noriem kvality a ochranu zdravia spotrebiteľov, čím sa umožní spotrebiteľom prijímať informované a transparentné rozhodnutia o nákupe, pričom sa zdôrazní miesto pôvodu výrobku a zaručí sa jeho ochrana pred nekalou hospodárskou súťažou;

40.  zdôrazňuje, že všetky existujúce pravidlá by sa mali na úrovni EÚ zosúladiť; zdôrazňuje, že z hľadiska tohto procesu má zásadný význam výmena informácií na účely vypracovania príručky osvedčených postupov a podpora vnútroštátnych usmernení;

41.  nabáda všetky členské štáty, aby svoje predpisy zladili s existujúcimi predpismi o dobrých životných podmienkach králikov, ktoré platia v Rakúsku, Belgicku, Nemecku a Spojenom kráľovstve, a to v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok;

42.  uvedomuje si, že vzhľadom na požiadavku na prechod na alternatívne systémy produkcie je potrebné uskutočniť ďalší vedecký výskum chovu králikov; nabáda členské štáty a Komisiu, aby poskytli osobitnú rozpočtovú podporu a uskutočnili výskum v týchto oblastiach:

zdravie chovných králikov,
dobré životné podmienky chovných králikov,
ustajnenie chovných králikov,
plemenitba chovných králikov vrátane plemenitby králikov z genetických kmeňov vyznačujúcich sa kľudnejšou povahou,
starostlivosť o chovné králiky,
správanie chovných králikov,
výživa chovných králikov,
druhovo špecifické choroby, chorobnosť a úmrtnosť chovných králikov,
vhodné lieky a očkovacie látky a primeraná liečba v prípade chovných králikov s prihliadnutím na rastúci problém antimikrobiálnej rezistencie,
vhodné druhovo špecifické humánne metódy omračovania chovných králikov;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli údaje o produkcii králičieho mäsa a obchode s ním a zaradili králičie mäso do systému Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s mäsom;

o
o   o

44.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)Smernica Rady 2008/120/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu ošípaných (Ú. v. EÚ L 47, 18.2.2009. s. 5).
(2)Smernica Rady 2008/119/ES z 18. decembra 2008, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. EÚ L 10, 11.1.2009, s. 7).
(3)Smernica Rady 1999/74/ES z 19. júla 1999 ustanovujúca minimálne normy na ochranu nosníc (Ú. v. EÚ L 203, 3.8.1999, s. 53).
(4)Smernica Rady 2007/43/ES z 28. júna 2007, ktorou sa stanovujú minimálne pravidlá ochrany kurčiat chovaných na produkciu mäsa (Ú. v. EÚ L 182, 12.7.2007, s. 19).
(5)Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23).