Portál Aktuálne informuje, že Európska komisia sa rozhodla spraviť z migrácie biznis. Za každého migranta vyplatí krajine, ktorá si ho zoberie 6000 eur a preplatí aj dopravné náklady.
Európska komisia predstavila novú podobu vyloďovanie migrantov na územie Európskej únie. Tie krajiny, ktoré sa ujmú utečencov po ich vylodení, by mali nárok na príspevok.
Európska komisia chce finančne podporiť tie krajiny, ktoré si budú dobrovoľne rozoberať migrantov po ich vystúpení z lodí v nových „kontrolovaných strediskách“ na európskej pôde. Za každého prevzatého človeka by mal preberajúci členský štát nárok na 6000 eur, komisia by tiež 500 eurami kryla náklady na presun takéhoto migranta.
Plynie to z novej koncepcie budúcej možnej podoby stredísk, na ktorých vzniku sa bez väčších podrobností dohodol summit EÚ na konci minulého mesiaca – teda aj vrátane Slovenska.
„Sme pripravení podporiť členské štáty – ale i tretie krajiny – pri lepšej spolupráci na vyloďovaní tých, ktorí sú zachránení na mori. Ale aby to okamžite skutočne začalo fungovať, musíme byť jednotní. Nielen teraz, ale aj dlhodobo,“ uviedol komisár pre vnútro Dimitris Avramopulos.
Dimitris Avramopoulos je tvrdým zástancom prerozdeľovania migrantov podľa právomocí, ktoré komisii dáva Lisabonská zmluva a všemožnej integrácie migrantov. Podľa neho je to podmienkou prežitia Únie
„Ak má európska spoločnosť aj v budúcnosti zostať prosperujúcou, súdržnou a inkluzívnou, už dnes sa musí investovať do integračných politík. To bude našou prioritou na nadchádzajúce roky. Len vďaka úspešnej integrácii môžeme dosiahnuť, aby migrácia predstavovala skutočnú príležitosť pre všetkých – pre našich občanov, pre migrantov a utečencov, ako aj pre naše komunity ako také.“
V tomto duchu protestoval aj voči dokumentu Donalda Tusku, predsedu Rady EU, ktorý hovoril, že kvótový systém je nefunkčný a hlboko rozdeľujúci. Tusk podľa neho podkopáva európsku politiku a pracovný dokument označil za „antieurópsky“ a „neakceptovateľný.“
Nepriamo naznačil, že kvóty sú pre neho synonymom „európskych hodnôt“. Na margo Tuskovej kritiky systému kvót poznamenal, že jeho úlohou ako predsedu Rady EÚ je brániť európske princípy. Tuskov dokument tiež podkopáva solidaritu. A bez nej, povedal Avramopoulos, nemôže Európa existovať.
Avramopoulos je potenciálne vydierateľný, keďže je podozrivý z brania multimiliónových úplatkov. Portál EU Observer spomína, že Dimitris Avramopoulos, európsky komisár pre migráciu, čelí obvineniu z úplatkárstva. Je podozrivý, že zobral v minulosti 50 miliónov dolárov ako úplatok od švajčiarskej firmy.
Dimitris Avramopoulos bol v rokoch 2006-2009 ministrom zdravotníctva v Grécku, V tom období vraj „pomohol“ švajčiarskej chemickému a lekárenskému gigantovi Novartis na presadenie jej záujmov na gréckom trhu.
Summit EÚ sa 29. júna zhodol, najmä po dôraznom tlaku zo strany novej talianskej vlády, na vzniku „kontrolovaných centier“ na území európskych krajín. Tam by boli odvážaní migranti zachránení na mori. Rím trvá na väčšej pomoci zo strany európskych krajín, hoci počty plávajúcich migrantov sú teraz výrazne menšie ako na vrchole migračnej krízy v rokoch 2014 a 2015.
Podľa novej predstavy komisie by príslušné strediská bola pod plnou kontrolou tej členskej krajiny, ktorá by ich hostila s podporou EÚ a jej príslušných agentúr. Hovorca komisie Natasha Bertaudová uviedla, že zatiaľ nie je jasné, ktoré štáty Únie by mali záujem také stredisko na svojom území umiestniť.
Text zmieňuje tímy pracovníkov Európskej pobrežnej stáže (Frontex) a Európskeho podporného azylového úradu (EASO), platené z rozpočtu Únie a čítajúce niekoľko stoviek ľudí: stráží, prekladateľov, odborníkov na azylové procedúry, lekárov a ďalších. Mali by byť schopní počas 72 hodín roztriediť osadenstvo plavidla s priemerne 500 zachránenými migrantmi a registrovať ich.
Ľudia bez nároku na azyl v EÚ, ktorých je teraz medzi prichádzajúcim v Stredozemnom mori úplná väčšina, by boli vrátení do krajín pôvodu.
Zostávajúcu menšinu by si dobrovoľne rozobrali členské krajiny a EÚ by im na každého prispela finančne. Aj u nich by ale po presune nasledovalo štandardné azylové konanie, a ak by sa zistilo, že nemajú nárok na azyl, mohli by byť aj oni vrátení domov.
EÚ by tiež podľa komisie mala – ako si opäť prial posledný summit – vyjednať regionálne dohody s tretími štátmi, teda v praxi s krajinami na severoafrickom pobreží. Cieľom je tiež tam zabezpečiť rýchle triedenie ľudí zachránených na mori.
Centra by – aby sa vylodení nepustili cez more znovu – mala vznikať čo najďalej od miest, kde sa migranti zvyčajne naloďujú, a nemalo by sa jednať o väzenské zariadenia či dlhodobé tábory. Zariadenie by podľa EK mali mať únijnú logistickú aj finančnú podporu.
O návrhoch komisia by mali veľvyslanci členských krajín prvýkrát diskutovať už dnes.