Pred takmer dvadsiatimi siedmimi rokmi sme sa nejakým neveľmi vydareným postupom zbavili boľševickej varianty revolučného socializmu. Naše zraky sa obracali s nádejou k západnému svetu, bez toho aby sme tušili, že sa na nás z toho adorovaného západu privalí vlna nového socializmu, tentokrát kultúrneho. Západ je ním veľmi vážne nakazený. Máme malú výhodu v tom, že máme za sebou štyridsať rokov komunistickej totality a mali by sme tak byť proti nemu odolnejší. Ak sa mu ale rázne nepostavíme, prehltne aj nás. – V kratšom cykle sa pozrieme na históriu a vznik Novej ľavice. Druhý diel cyklu z pohľadu kresťanského.

Drogy

Taktiež dr. Timothy Leary, ktorý bádal a popularizoval halucinogénne drogy, nám dáva nahliadnuť do myslenia frankfurtskej školy. Vo svojej knihe Záblesky pamäti uvádza svoj rozhovor s Aldous Huxleyom, ktorý povedal: „Keď budú tieto drogy pôsobiace na mozog vyrábané vo veľkom v laboratóriách, privodia hlboké zmeny v spoločnosti. K tomu dôjde v každom prípade, či s našou účasťou, alebo bez nás. Všetko, čo môžeme robiť, je šíriť slovo. Hlavnou prekážkou v tomto vývoji, Timothy, je Biblia. „Leary potom pokračuje:“ Stretli sme sa tu s onou židovsko-kresťanskou oddanosťou jedinému Bohu, jednému pravému náboženstvu a iba jednej realite, ktorá je prekliatím Európy po celé stáročia a Ameriky potom odo dňa jej vzniku. Drogy otvárajúce myseľ mnohopočetným realitám nevyhnutne vedú k polyteistickému náhľadu na univerzum. Cítili sme, že nadišiel čas pre nové humanistické náboženstvo založené na primeranom a tolerantným pluralizmu a na vedou podloženom pohanstva. „[1]

Populárna hudba a kultúra

Z Adorna sa stal nepísaný vedúci „hudobnej katedry“ frankfurtskej školy, pretože tejto otázke venoval niekoľko kníh. Zo svojho pohľadu presadzuje disharmonickú a atonálnu hudbu ako nástroj k zničeniu spoločnosti, vyvolanie neviazanosti či úzkostných stavov. Vyhlásil, že Spojené štáty možno zraziť na kolená pomocou rozhlasu a televízie, ktoré budú šíriť nihilistickú kultúru.

Sex

Alan Bloom si vo svojej knihe Uzatváranie amerického myslenia všíma, aký dojem urobil na vysokoškolských študentov v šesťdesiatych rokoch Marcuse so zmesou Marxa a Freuda. „Marcuse v dielach ,Eros a civilizácia‘ a ,Jednorozmerný človek‘ sľuboval, že prekonanie kapitalizmu a jeho falošného svedomia povedie k spoločnosti, kde sú hlavne uspokojované všetky sexuálnej túžby … Rocková hudba zahrala u mládeže na rovnakú strunu. Neviazané sexuálne správanie, anarchizmus, dolovanie iracionálneho nevedomia a púšťanie ho z reťaze, to všetko majú spoločné.“ [2]

V roku 1953 sa Inštitút sociálneho výskumu vrátil na frankfurtskú univerzitu. V roku 1969 umiera Adorno a roku 1973 Horkheimer. Avšak inštitút pokračuje ďalej vo svojej práci a „kultúrnemu marxizmu“ frankfurtskej školy sa už podarilo prispieť k oslabeniu rodinných zväzkov, náboženskej tradície a celej kultúry.

Práve neomarxistickí intelektuáli prišli počas demonštrácií proti vojne vo Vietname s heslom „make love, not war“ [3], a boli to oni, kto úspešne presadzoval „negatívnu dialektiku“ [4]. Z ich dielne vzišla dnešná móda prepisovania dejín, filozofická „dekonštrukcia“ a hesiel ako „rozdiely medzi pohlaviami sú vecou zvyklostí“ alebo „keď ti to robí dobre, tak to rob“.

Dr. Gerald L. Atkinson počas svojej prednášky na Americkej námornej akadémii v roku 1999 poslucháčov zoznámil s pozadím frankfurtskej školy a pripomenul im, že to boli práve „pešiaci“ tejto školy, ktorí zaviedli pred tridsiatimi rokmi v štátnych školách „cvičenie vnímavosti“ [5 ]. Učitelia nemajú v rámci „cvičenia vnímavosti“ učiť, ale „uľahčovať“. Školské triedy sa stali centrami „samovzdelávania“, kde deti hovorili o svojich subjektívnych pocitoch. Tieto postupy mali deti presvedčiť o tom, že sú svojou vlastnou autoritou v živote.

Atkinson ďalej uviedol: „Bádanie, autoritárskej osobnosti‘, ktorému sa v Amerike v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch oddávala frankfurtská škola, pripravilo cestu nasledujúcemu boji proti mužskému pohlaviu, ktorý presadzoval Herbert Marcuse so svojou skupinou sociálnych revolucionárov a nová ľavica šesťdesiatych rokov pod zásterkou ,oslobodenia žien‘. O tom, že psychologické metódy pre zmenu osobnosti majú zbaviť mužnosti amerického muža, svedčia slová zakladateľa tretej sily v psychológii [6] a propagátora psychoterapeutických tried Abraháma Maslowa, ktorý napísal: ,Ďalším krokom evolúcie osobnosti je prekročenie ako mužnosti, tak i ženskosti k všeobecnému človečenstvu.‘ „[7]

17. apríla 1962 mal Maslow prednášku pre skupinu rádových sestier na newtonskej univerzite Najsvätejšieho Srdca. Do svojho denníka si neskôr poznamenal, čo hovoril a s akým veľkým „úspechom“ sa stretol, ale jedna vec ho zarazila: „Nemali mi nadšene tlieskať, mali ma napadnúť. Keby si plne uvedomovali, čo som robil, tak mali. „[8]

Sieť

Valeria Richesová v knihe Sex a sociálne inžinierstvo opisuje, aký nátlak na poslancov vyvíjali v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch rôzne organizácie angažujúce sa v oblasti kontroly pôrodnosti (tj. Šírenie antikoncepcie, potratov, sterilizácia). „Pri pozornom čítaní ich výročných správ bolo zrejmé, že sa v celej rade nátlakových skupín angažoval v podstate pomerne malý počet tých istých ľudí. Túto sieť spájalo nielen dané osadenstvo, ale aj finančné zdroje, ideológia a občas aj rovnaká adresa; v niektorých prípadoch mali navyše tieto organizácie pri presadzovaní svojich záujmov priamo podporu štátnych úradov. V strede onej siete sa nachádzala Asociácia pre plánované rodičovstvo so všetkými svojimi výhonkami. To, čo sme objavili, bola mocná štruktúra s obrovským vplyvom.

Ďalšie skúmanie odhalilo, že spomenutá sieť vedie oveľa ďalej, zahŕňa eugeniku, populačnú politiku, reguláciu pôrodnosti, presadzovanie zmien v oblasti sexuálnej a rodinnej legislatívy, sexuálnu a zdravotnú výchovu. Jej chápadlá siahajú do vydavateľstva, zdravotníckych, vzdelávacích a výskumných zariadení, ženských organizácií a manželských poradní – jej vplyv je viditeľný takmer všade. Zistili sme, že má značný vplyv v médiách a na ministerstvách, vplyv, ktorý rozhodne nezodpovedá počtu stúpencov.

Počas nášho vyšetrovania sme sa zúčastnili sympózia o sexuálnej výchove v Liverpoole, kde jeden z rečníkov načrtol taktiku sexuálnej výchovy slovami:, Ak sa nedostaneme k sexuálnej výchove, deti budú jednoducho nasledovať mravmi svojich rodičov. ‚Čoskoro sa ukázalo, že sa sexuálna výchova má stať nástrojom podomových predavačov sekulárneho humanizmu.

V Amerike vyšla zaujímavá kniha, ktorá sa venuje činnosti Rady Spojených štátov pre sexuálnu informovanosť a výchovu (Sex Information and Education Council of the United States – SIECUS). Názov knihy znie Skupina SIECUS: humanistická revolúcia [9]. SIECUS vznikol v roku 1964 a nestrácal čas v uskutočňovaní sociálneho inžinierstva skrze sexuálnu výchovu na školách. Jeho prvou predsedníčkou bola Mary Calderonová, ktorá bola úzko spojená so Spoločnosťou pre plánovanie rodiny ako jej zdravotná riaditeľka. Calderonová zdieľala postoje humanistického psychológa Rudolfa Dreikursa a snažila sa presadzovať jeho myšlienky, ako napr .: zlúčenie alebo prevrátenie pohlavných rolí; oslobodenie detí od ich rodín; odstránenie takej rodiny, ako ju poznáme. „[10]

O tom, ako vlna frankfurtskej školy a humanitná psychológia zaplavuje školy, napísal James Caffrey v časopise britského Združenia katolíckych rodín Catholic Family, kde varoval pred programom občianskej výučby (osobnostnej, spoločenskej a zdravotnej výchovy) v rámci celoštátneho učebného plánu:

„Je nutné pozorne sledovať slovník, ktorý sa v tomto novom predmete používa, a ešte dôležitejšie je odhaliť filozofické základy, na ktorých stojí. Nápovedou tu môže byť slovo, voľba ‚, ktoré sa neustále v príručkách občianskej výchovy opakuje, a veľký dôraz na to, aby žiaci, diskutovali‘ a, vyjasňovalo si ‚svoje názory, hodnoty a voľby v každej danej otázke. Nie je to nič iné ako postup známy ako, vyjasňovanie hodnôt ‚, ktorý je zameraný proti katolicizmu, ako aj judaizmu a islamu.

Priekopníkmi tejto koncepcie vychádzajúcej z, humanistickej psychológie ‚, v ktorej sú pacienti považovaní za jediných sudcov svojich činov a mravného rokovania, sa v šesťdesiatych rokoch stali psychológovia William Coulson, Carl Rogers a Abraham Maslow. Tí vzápätí začali, vyjasňovanie hodnôt ‚presadzovať do škôl a ďalších inštitúcií, ako boli napr. Kláštory alebo semináre, a to s osudovými následkami. Kláštory sa vyprázdnili, došlo k strmému poklesu povolania a viery v Boha. Prečo? Pretože katolícke inštitúcie stoja na neochvejnej viere napr. V Credo či desatoro. Vyjasňovanie hodnôt ale vychádza z mravného relativizmu, kde neexistuje objektívne a absolútne dobro a zlo alebo závislosť na Bohu.

Rovnaké uvažovanie má byť vštepované zraniteľným, deťom a mladistvým. Základná filozofia, vyjasňovania hodnôt ‚považuje skutočnosť, keď sú deti vedené učiteľom ku cnostiam, ako sú čestnosť, spravodlivosť alebo cudnosť, za indoktrináciu detí a, narušenie‘ ich mravnej slobody. Je požadované, aby si deti samy slobodne zvolili svoje hodnoty; učiteľ im to môže nanajvýš, uľahčovať ‚a musí sa vzdať všetkého moralizovania alebo kritiky. Ako komentoval istý austrálsky právnik znepokojujúci vývoj v tamojšom školstve:, Ústrednou myšlienkou vyjasňovanie hodnôt je, že nie sú žiadne dobré alebo zlé hodnoty.‘

Ak chýba deťom jasné mravné vedenie, budú sa prirodzene rozhodovať na základe svojich pocitov. Silný vplyv rovesníkov, ktorým sú cudzie hodnoty prameniace z božského zdroja, je zárukou toho, že sa ,zdieľané hodnoty‘ budú riadiť tým najnižším menovateľom. V mene udržateľného rozvoja sa utvára také zmýšľanie, ktoré prijíma postoje proti životu a pre reguláciu pôrodnosti ako zodpovedné a žiaduce. A ,rozvážne rozhodnutie‘ ohľadom zdravia a životného štýlu je eufemizmom pre jednanie, ktoré je úplne v rozpore s kresťanským pohľadom na materstvo, otcovstvo, sviatosť manželstva a rodinný život.

Ak dovolíme, aby toto rozvracanie hodnôt pokračovalo, stratíme onedlho všetko, za čo naši predkovia bojovali a umierali. „[11]

Philip Trower [12] autorovi tohto článku v liste napísal: „To, čoho sme teraz svedkami, je prelínanie dvoch myšlienkových škôl: frankfurtskej školy a liberálnej tradície siahajúcej k osvietenstvu osemnásteho storočia. Frankfurtská škola má síce pochopiteľne tiež svoj vzdialený pôvod v osvietenstve osemnásteho storočia, ale rovnako ako marxizmus-leninizmus je odvodeným hnutím. Bezprostredné zámery klasického liberalizmu i frankfurtskej školy sú v podstate rovnaké (viď osemnásť uvedených bodov), ale konečný cieľ je iný. Liberáli sa snažía ,ozdraviť‘ a ,zdokonaliť‘ západnú kultúru, frankfurtská škola usiluje o jej zničenie.

Frankfurtská škola na rozdiel od pravoverných marxistov nerobí žiadne plány ohľadne budúcnosti. Je však ďaleko prezieravejšia než naši klasickí liberáli a sekularisti. Aspoň si uvedomuje, že mravné úchylky, ktoré podporujú a šíria, urobia nakoniec život spoločnosti nemožným a neznesiteľným. Tým vzniká veľký otáznik nad tým, aká vôbec bude ona budúcnosť, ku ktorej vedú. “

A „zamatová revolúcia“ medzitým postupuje vpred.

Timothy Matthews, prevzaté z The Wanderer z 11. decembra 2008. (skrátené.)

Preložil a poznámkami opatril Mikuláš Spurný, publikované na TeDeum.cz
[1] T. Leary, Záblesky pamäti. Olomouc 1996. Preklad Petr Jochman.
[2] A. Bloom, The Closing of the American Mind. New York 1987.
[3] „Milujte sa (v zmysle fyzickej lásky), nebojujte.“
[4] Negatívnu dialektiku možno zhrnúť slovami: „Myslieť rozpor, negativitu či non-identitu, nie sekundárne či okrajovo, ale ako jadro, z ktorého myslenie čerpá svoj pohyb, bez toho aby si toho muselo byť vždy plne vedomé“. Definícia podľa Jiřího Růžička, „Adornova sebareflexia Rozumu“ in A2 29/2006.
[5] Tzv. sensitivity training má údajne slúžiť na uvedomenie si vlastných predsudkov a väčšej otvorenosti voči druhým.
[6] Tretia sila v psychológii je iné označenie pre humanistickú psychológiu.
[7] V liste zo 7. júla 1957 cit. in Edward Hoffman, The Right to be Human. New York 1988.
[8] The Journals of A. H. Maslow, ed. R. Lowry. Pacific Grove 1979.
[9] Claire Chambers, The SIECUS Circle A Humanist Revolution. Belmont 1977.
[10] V. Riches, Sex & Social Engineering. Ashford 1986.
[11] Catholic Family z augusta 2000.
[12] Philip Trower je anglický historik a spisovateľ, ktorý sa obrátil na katolícku vieru pod vplyvom amerického básnika Dunstana Thompsona. Je autorom oi. Kníh A Danger to the State, Turmoil and Truth alebo Church and the Counterfaith.