V pondelok došlo k podpisu zmluvy o financovaní nového plynovodu Nord Stream 2 z Ruska do Nemecka cez Baltické more. Informovala o tom agentúra Reuters
Udalosť, ktorá má potenciál zmeniť geopolitiku Európy sa odohrala bez významného záujmu médií. Nový plynovod bude prakticky kopírovať trasu starého plynovodu Nord Stream z roku 2009. Bude sa skladať z dvoch rúr, dokopy bude jeho kapacita 55 miliárd kubických metrov plynu
Na stránke projektu sa píše, že jediným vlastníkom plynovodu ostane spoločnosť Gazprom, ale na financovaní stavby sa zúčastnia európski partneri, spoločnosti ENGIE, OMV, Shell, Uniper and Wintershall. Každá z týchto spoločností poskytne na financovanie projektu 950 miliónov eur a dokopy to bude tvoriť zhruba polovicu celkových nákladov 9,5 miliardy eur. Zvyšnú časť poskytne spoločnosť Gazprom.
Plynovod bude dlhý 1,220 kilometrov a bude dodávať plyn z baltského pobrežia Ruska do Greifswaldu v Nemecku. Stavba začne v roku 2018 a bude ukončená koncom roku 2019.
Ako uvádza Reuters, pôvodne mali v projekte figurovať tieto firmy ako spolupodieľnici, ale táto schéma neprešla kvôli odporu Poľska a jeho lobingu v európskych štruktúrach. Projekt totiž obchádza nielen Ukrajinu, kvôli nespoľahlivosti ktorej sa o dodatočnej trase začalo uvažovať a kde v roku 2019 končí transportná zmluva Gazpromu s ukrajinským prepravcom. Ukrajina má síce dostatočnú transportnú kapacitu, ale do rekonštrukcie infraštruktúry investovala málo a zároveň používa nutnosť prepravy plynu cez svoje územie ako politickú zbraň voči Rusku. Zároveň skončí aj úloha Poľska ako významného prepravcu plynu.
Denník Pravda na margo projektu pripomína, že projekt vzbudzuje kontroverzie. Gazprom ako monopolný ruský výrobca plynu disponuje najväčšími zásobami plynu na svet. Už dnes dodáva do Európy približne tretinu spotreby a po tom, čo sa vyčerpajú nórske zásoby plynu, Európa bude vo veľkej miere závislá na Rusku.
Východoeurópske krajiny upozorňujú, že nový plynovod urobí z EÚ rukojemníkov Moskvy a kritizujú postoj severských štátov, najmä Nemecka. Podľa nich je dôvodom spustenia projektu egoistická snaha dosiahnuť ekonomické zisky zúčastnených firiem bez ohľadu na následky.
Denník The Wall Street Journal poukazuje tiež na to, že Nord Stream 2 ohrozuje energetickú bezpečnosť Európy a podkopáva diplomatické snahy Bruselu podporiť Kyjev. Súčasne umožní Rusku obmedziť export plynu cez Ukrajinu a pripraviť ju o príjem z tranzitných poplatkov.
Už dnes sa prepravuje cez Ukrajinu len okolo 50 miliárd kubíkov plynu. Gazprom je nútený kvôli zmluve so slovenským prepravcom, ktorá je platná do roku 2028, prepraviť cez územie Slovenska minimálne 50 miliárd kubických metrov plynu ročne – alebo zaplatiť túto prepravu, aj keď bude cez Slovensko poslané menej. Po roku 2019, keď skončí zmluva s Ukrajinou bude môcť zmluvné objemy plynu svojim partnerom cez Slovensko prepravovať aj inak – nie východozápadným smerom, ale severojužným. Ak sa však zmluva neobnoví po roku 2028, Gazprom nebude nútený využívať slovenské služby a príjem štátneho rozpočtu (Slovenská republika je polovičným vlastníkom transportnej spoločnosti Eustream) sa zníži o stovky miliónov eur.
Faktom je, že rečí o solidárnosti Európy sa podľa všetkého týkajú len malých krajín. Vždy treba byť solidárny s Nemeckom, Francúzskom alebo Talianskom. Ak sa však jedná o solidaritu so záujmami malých krajín, potom sa z Bruselu ozýva mĺkve ticho. Finančné straty Poľska alebo Slovenska nezaujímajú nikoho. Zároveň sa ukazuje, že reči o sankciách nie sú podstatné, keď ide o finančné záujmy lídrov Únie. Vždy si nájdu cestu ako ich obísť, ale zároveň dbajú na to, aby ich menšie krajiny poctivo dodržiavali, aj keď je to v ich neprospech.