Kľúčovým argumentom v prospech existencie Európskej únie sú jej zásluhy za zachovanie mieru. Pozrime sa teda na tieto zásluhy bližšie.

[sociallocker][/sociallocker]

Minulosť

Od druhej svetovej vojny až podnes neprebehla v Európe väčšia vojna, najmä v krajinách Európskej únie. Mierový stav trvá 73 rokov od roku 1945. Tento výsledok je prisudzovaný existencii Európskej únie.

Najskôr trochu spresnenie. Európska únia (EÚ) vznikla v roku 1993 podpisom Maastrichtskej zmluvy (podpis v roku 1992). Samotnej EÚ môžeme teda pripísať 25 rokov mieru.

Predchádzajúce obdobie bolo síce obdobím silnej obchodné a politickej spolupráce na území dnešnej EÚ, ale významne tu chýbali prvky superštátu, ktoré sa začínajú presadzovať práve vznikom EÚ.

V období 1945 až 1989 bol mier v Európe udržiavaný predovšetkým tzv. Jadrovým patom medzi USA a ZSSR, resp. medzi NATO a Varšavskou zmluvou. Existencia oboch vojenských zoskupení potom znižovala aj možnosť vojnových aktov vnútri týchto zoskupení. Avšak aj vtedy došlo ku známym incidentom (Maďarsko 1956, Československo 1968, Cyprus 1974).

Povojnové obdobie potom bolo ovplyvnené extrémnym hospodárskym a demografickým vyčerpaním Európy, averziou voči riešenie politiky vojnou a poznaním, že vojna v Európe nie je ekonomicky výhodná, nemožno napríklad získať významné zdroje surovín. Navyše došlo k národnej „homogenizácii“ európskych štátov a zanikla zámienka (najmä Nemecka) tieto menšiny chrániť či pridružovať k materskému štátu.

Všimnime si, že tam, kde táto „homogenizácia“ v dôsledku druhej svetovej vojny neprebehla, viď bývalá Juhoslávia, došlo neskôr k rozpútaniu vojny, na ktorej konci bol vznik viacmenej národnostne homogénnych štátov. V súčasnej dobe na Balkáne zostala iba Bosna ako multinárodnostný a hlavne multináboženský štát, v ktorom však narastá napätie medzi Srbmi, Chorvátmi a bosnianskymi moslimami.

Je predovšetkým potrebné pripomenúť, že 25 rokov mieru nie je ani v európskom priestore nič zvláštne, v 19. storočí v Európe prebiehali iba lokálne vojny, posledná bola potom prusko-francúzska vojna, ktorá sa skončila v 10. mája 1871. Potom nasledovalo „dlhých“ 43 rokov mieru až do začiatku prvej svetovej vojny. Existujú aj kontinenty s dlhším obdobím mieru, napr. Južná Amerika, bez toho, že by tento mier zaisťovala nejaká nadnárodná organizácia, nieto superštát. Naopak výrazná vojnová aktivita prebieha v islamskom priestore alebo na hraniciach krajín islamu s ostatnými krajinami. Ide o tzv. „Krvavú hranicu islamu,“ ako ju opísal S. Huntington vo svojom Stretu civilizácií.

Súčasnosť

Na území Európskej únie v súčasnosti prebiehajú vojny nízkej intenzity, ide o vojny nového typu. Predovšetkým ide o neozbrojenú inváziu (migráciu), obsadené územia (no-go zóny), vojnové hlasovanie, terorizmus, organizovaný zločin a informačné vojny.

Vojna nemusí byť len priamočiaro vyhlásená iným štátom a nemusí ísť len o tanky valiace sa cez hranice. Dôležitá je všeobecná bezpečnosť. Z pohľadu bežného človeka je ako hrozné vnímané vojnové utrpenia, násilná smrť, strata slobody, likvidácia hodnôt násilným spôsobom a všeobecné ohrozenie života, čo nemusí byť spôsobenú len „klasickou“ vojnou.

Za vojnu nízkej intenzity môžeme považovať nelegálnu (ale aj legálnu!) migráciu z Blízkeho východu a z Afriky. Obsadzovanie cudzieho územia je jedným z cieľov vojny a tak sa deje aj (najmä masovou) migráciou. Dochádza ku krátkodobému (Calais vo Francúzsku) alebo dlhodobému (no-go zóny) obsadzovaniu európskeho územia cudzou kultúrou.

Prebiehajú a majú prebiehať tzv. vojnové hlasovania, tj. pomocou hlasovania v Európskom parlamente a Rade Európy sa majú presadiť opatrenia, ktoré sú inak dosiahnuteľné len vojnou. Ide najmä o takzvané migračné kvóty, kedy je územie národného štátu obsadzované cudzincami, ktoré miestne obyvateľstvo odmieta. Možné sú veľmi vysoké pokuty (podľa Lisabonskej zmluvy), ktoré možno pripodobniť vojnovým reparáciám.

Na území Európskej únie prebieha boj s terorizmom, v rokoch 2000-2017 bolo pri teroristických útokoch zabitých 705 ľudí, 83% útokov malo islamistické pozadie. Teroristické útoky prebehli predovšetkým na území západnej Európy, čo často súvisí s počtom obyvateľov moslimského vyznania na danom území. Francúzska tajná služba DGSE uvádza odhad, že 0,5 promile populácie moslimov vo Francúzsku sú potenciálni teroristi. Pri triezvom odhade, ktorý je cca 6 miliónov moslimov, to znamená, že 3000 francúzskych moslimov je odhodlaných spáchať teroristický útok.

Organizovaný zločin na území Európy získal ďalší mocný impulz, ktorým je nelegálna migrácia. Okrem obchodu s narkotikami, zbraňami a organizovanie prostitúcie teda pribudla relatívne nová aktivita posilňujúca moc organizovaného zločinu.

Súčasnosť v EÚ z pohľadu bezpečnosti by som všeobecne hodnotil ako stav vytváranie podmienok pre budúcu vojnu. Dôvody sú nasledovné:

• Schengenský priestor umožňuje lepšiu operabilitu organizovaného zločinu a je výhodný pre nelegálnu migráciu.
• Nárast populácie moslimského vyznania vytvára lepšie podmienky pre nárast počtu potenciálnych teroristov.
• Súčasné európske azylové zákony, prijatá ideológia a byrokratická neschopnosť znemožňujú efektívne brániť vonkajšiu hranicu EÚ.
• Pokračujúca migrácia z Afriky a Blízkeho východu.
• Zahraničná politika EÚ vedúca k obkľúčenia EÚ nespolupracujúcimi, až nepriateľskými štátmi (Rusko, Turecko, štáty severnej Afriky, zhoršenie vzťahov s Veľkou Britániou). Dôvodom môže byť neobratnosť EÚ v zahraničnej politike, EÚ je totiž založená na dodržiavaní princípov a pravidiel. Únii tak riadia úradníci, nie politici.
• Deštruktívne dôsledky zavedenia eura, ktoré spôsobuje ekonomickú divergenciu medzi štátmi EÚ a celkovo znižuje ekonomický výkon eurozóny. Je potrebné pripomenúť, že vojny sa vedú skôr v chudobných, než bohatých regiónoch. Kto chce mier, buduje bohatú spoločnosť.

Budúcnosť

Zhoršená bezpečnostná situácia budúcnosti vyrastá z politického, sociálneho a ideologického podhubia, ktoré vzniká a šíri sa dnes. Tendencie opísané v časti „súčasnosť“ budú skôr posilňovať, každopádne vidíme len málo snahy tieto tendencie zvrátiť.

Tieto tendencie by existovali aj bez Európskej únie, ale tá pôsobí v smere ich ďalšieho posilňovania. Jednou z príčin je aj koncept budovania Európskej únie ako superštátu.

Napríklad národná identita je nahradzovaná identitou náboženskou, čo vytvára predpoklad budúcich náboženských stretov. Ľudia majú potrebu sa identifikovať s nejakou skupinou, ak im vezmeme národ, nájdu si inú identitu. Projekt európskeho odnárodneného štátu teda považujem za nebezpečný, pretože rôznosť národná tu má byť nahradená rôznosťou civilizačnou, čo je z pohľadu bezpečnostného zhoršenie situácie.

Zavedenie eura ako jednotnej meny nevedie k ekonomickej konvergencii, ale divergencii, čo vyvoláva napätie najmä medzi juhom a západom Európy. Snaha túto divergenciu vyrovnávať finančnými transfermi potom vedie k ďalšej nevraživosti.

Riziková je priepustnosť schengenského priestoru, najmä v súvislosti s priepustnosťou vonkajších hraníc Európskej únie.

Zdroje EÚ, získavané z členských štátov, umožňujú riešiť obranu hraníc podplácaním tretích strán a obmedzujú efektívnejšie metódy, ako je použitie sily.

Kľúčovým prvkom negatívne ovplyvňujúcim súčasnú a budúcu bezpečnosť je ideológia, ktorou je ovládaná bruselská byrokracia a tzv. elity, vrátane politických elít najmä západoeurópskych krajín. Táto ideológia, ktorou je kombinácia extrémistického poňatie ľudských práv a sociálneho štátu, neumožňuje účinnú obranu proti africkej a moslimskej invázii.

Ako hlavné bezpečnostné riziká budúcnosti by som napríklad videl:

• Vysokú aktivitu organizovaného zločinu, akú vidíme dnes treba v Mexiku. Tento organizovaný zločin by kooperoval s islamistickými skupinami so zázemím v prisťahovaleckých diasporách.
• Islamistický terorizmus, ktorý bude narastať s počtom moslimov v Európe a bude motivovaný rastúcim napätím medzi moslimskou a nemoslimskou časťou obyvateľov.
• Existenciu islamizovaných európskych štátov vedľa neislamizovaných európskych štátov (pre Česko to môže byť špeciálne islamizáciou destabilizované Nemecko, alebo dokonca Bundeswehr s moslimskými vojakmi).
• Slabý ekonomický výkon Európy v dôsledku ochromujúcej byrokracie, nevhodnej spoločnej meny a presadzovania silných socialistických politík.

Zdroj: Neviditelný pes